Karol Rosmány: V Kamennej chate na Chopku je otvorené

Vybrať najzaujímavejší exponát spomedzi približne štyridsaťtisícovej zbierky grafického, resp. komunikačného dizajnu, nie je vôbec jednoduché. Každý zbierkový predmet je jedinečný, má iný príbeh, iného klienta, iného autora, iný koncept svojho vzniku … Okrem toho, celá zbierka nie je ešte úplne kompletne prebádaná, takže tých ,,kúskov“ sa v nej dá nájsť určite veľa. Zatiaľ ale za jeden z najzaujímavejších zbierkových predmetov považujem plagát a pohľadnicu od Karola Rosmányho z roku 1985 pre turistickú chatu na Chopku, ktoré reflektujú vtedajší postmoderný prúd.

Nešlo o oficiálnu zákazku, ale o realizáciu po súkromnej dohode s Rosmányho rodinnou známou, majiteľkou chaty. Primárnym účelom plagátu aj pohľadnice bola propagácia novootvorenej turistickej ubytovne. Ide o úplne minimalistickú, neformálnu, ale za to vizuálne príťažlivú prácu vďaka výraznému farebnému kontrastu. Z veľkej červenej plochy na diváka ,,kričia“ veľké ústa spracované vo voľnom šrafovanom štýle, nad ktorými sa nenútene vztyčuje ležérny nápis v skripte V kamennej chate na Chopku je otvorené (na plagáte) a U Bašky na Chopku je otvorené (na pohľadnici). V kontexte dovtedajšej Rosmányho tvorby, ktorá bola zameraná skôr na precízny geometrický tvar, išlo o ojedinelý prípad takejto voľnej úpravy. Navyše, Karol Rosmány ani nebol vychytený tvorca plagátov, zameriaval sa primárne na knižnú grafiku a tvorbu log, takže o to viac je tento plagát výnimočný. Prvýkrát tu Rosmány použil aj svoj vlastný ručný skript, ktorý sa mu veľmi osvedčil a o štyri roky neskôr ho použil aj v jednej zo svojich najznámejších prác – v logu Verejnosti proti násiliu.

Plagáty aj pohľadnice chaty na Chopku boli na svoj účel vytlačené v potrebnom množstve. Od tej doby niekoľko nepoškodených kópií ležalo v Rosmányho súkromnom archíve, kým ich v roku 2013 nedaroval spolu so stovkami ďalších svojich prác do zbierok Slovenského múzea dizajnu.