Dizajnéri v českých zemiach a československý strojársky priemysel 1918 – 1992

Reprezentatívna odborná kniha s bohatou obrazovou zložkou je publikačným výstupom výskumného projektu Designéři v českých zemích a československý strojírenský průmysl, ktorému predchádzali publikácie Rozum versus cit: Zlínský průmyslový design 1918 – 1958 (eds. Vít Jakubíček, Zdeno Kolesár, 2019) a Rozum versus cit₂: Zlínský průmyslový design 1959 – 1992 (eds. Vít Jakubíček, Zdeno Kolesár, 2021). Tieto publikácie boli de facto kritickými katalógmi rovnomenných výstav reflektujúcich vývoj dizajnérskej edukácie v meste Zlín (v rokoch 1949 – 1989 Gottwaldov), v jednom z dôležitých centier českého, resp. československého dizajnu a umeleckopriemyselného vzdelávania. Slovenské prostredie je v nich zastúpené textami Kláry Prešnajderovej a Maroša Schmidta: Škola umeleckých remesiel v Bratislave 1928 – 1939 (Rozum verzus cit) a Zdena Kolesára a Maroša Schmidta: Slovenskí absolventi „Kovářovej školy“ (Rozum versus cit₂).

Publikáciu Designéři v českých zemích a československý strojírenský průmysl 1918 – 1992, ktorú spracoval kolektív autorov Zdeno Kolesár, Vít Jakubíček, Jiří Hulák a Johanna Pauly, je komplexnou reflexiou československého priemyselného dizajnu v sledovanom období. Okrem odborných textov prináša mimoriadny obrazový materiál, ktorý je nielen doplnkom textov, ale ich integrálnou súčasťou. Autori knihy pokračujú vo výskume československého dizajnu s komplexnejším zameraním, hoci k skúmanej problematike pristupujú v súlade s programom NAKI II predovšetkým z českého hľadiska so zameraním na strojársky priemysel a jeho dizajn. Čo je úplne pochopiteľné, pretože Československo v rokoch 1918 – 1992 patrilo bez preháňania k priemyselným veľmociam s mohutným výrobným zázemím, výskumom a vývojom, ako aj výbornou technickou a výtvarnou edukáciou, bez ohľadu na permanentné zmeny vo všetkých oblastiach ovplyvňujúcich stav hmotnej kultúry. Z nadčasovej a dlhodobej perspektívy má existencia činorodého centra umelecko-priemyselného vzdelávania fungujúceho v Zlíne od konca tridsiatych rokov 20. storočia do súčasnosti – bez ohľadu na organizačné zmeny, formálne aspekty, permanentné politické a geopolitické premeny stredoeurópskeho priestoru (a v neposlednom rade premeny estetické) – zásadné postavenie na území bývalého Československa.

Autori venujú zaslúženú pozornosť osobnostiam dizajnérov, ich zázemiu a vzdelaniu; inštitucionálnemu zabezpečeniu priemyselného dizajnu a už spomínanej dizajnérskej edukácii. Publikácia ponúka súčasnú teoretickú reflexiu dizajnu v sledovanom období a taktiež sprostredkúva dobovú polemiku a prekvapivo bohatý teoretický diskurz zo stránok vtedajších odborných periodík a publikácií.

Všetky texty sú na vysokej odbornej úrovni a štylisticky veľmi dobre spracované. Metodologicky autori vychádzajú zo súčasného skúmania dizajnu ako zásadnej súčasti materiálnej a vizuálnej kultúry, ktorá v sebe integruje technické (technologické), estetické, ergonomické, ekonomické, sociálne ďalšie aspekty. V tom nadväzujú na svoje nedávne publikačné výstupy v rámci projektu. Zároveň pracujú s dobovou reflexiou dizajnu, precízne pracujú s bohatými knižnými a časopiseckými prameňmi a archiváliami vrátane zasadenia československého dizajnu do medzinárodného kontextu.

Súčasťou publikácie je dosiaľ nepublikovaná štúdia Jiřího Huláka (Národné technické múzeum v Prahe) z roku 2018 venovaná fenoménu „ikon“ dizajnu. Štúdia svojbytne dopĺňa celkový koncept publikácie a je funkčným príspevkom do stále prebiehajúceho diskurzu o vizuálnom a kultúrnom potenciáli priemyselného dizajnu.

Zaujímavou a veľmi cennou zložkou publikácie sú medailóny československých dizajnérov, ktoré spracovala Johanna Pauly (Národné technické múzeum v Prahe). Rovnako tak je zaujímavá záverečná anketa (tiež Johanna Pauly), v ktorej dizajnéri definujú dizajn, kde sa môžeme stretnúť s rôznymi názormi.

Publikácia na prvý pohľad pôsobí ako všestranne kompaktné dielo úctyhodného rozsahu, čo do značnej miery umocňuje pevná väzba bez prebalu, vynikajúca úroveň grafického spracovania (Dušan Wolf) vrátane ergonomicky ústretovej typografie. Grafická úprava integruje mimoriadne rozmanitú obrazovú zložku, ktorá zďaleka prekračuje obyčajné ilustrovanie textu. Vytvorenie relevantného teoretického výstupu, ktorý disponuje adekvátnym obrazovým sprievodom, považujem za nemalý prínos nielen pre tvorbu odborných publikácií, ale aj pre verejnosť. Za zásadnú devízu publikácie možno pokladať jej rovnováhu medzi odbornou erudíciou a obsahovou zrozumiteľnosťou v tom najlepšom zmysle slova. Ide primárne o odbornú monografiu, ktorá musí spĺňať prísne formálne kritériá, predpísané grantové indikátory a relevanciu hodnotených akademických výstupov. Na druhej strane ide o atraktívnu knihu, ktorá prináša zaujímavé poznatky a informácie širokému spektru čitateľov, nie iba odbornej komunite. Pre študentov dizajnu je podobný typ publikácií ideálnym zdrojom poučenia a inšpirácie.

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2023 na s. 74
Predaj časopisu Designum