Designum: pripomína slovo dizajn, ale aj značku a um

V tomto roku slávime 30. výročie Slovenského centra dizajnu (SCD). Spomíname na mnohé aktivity, ktoré sme realizovali posledné roky, ale aj na tie, ktoré sú bezprostredne spojené s jeho dlhodobou pôsobnosťou.

Medzi ne patrí aj časopis Designum, za vznikom ktorého stoja dve inštitúcie – Slovenské design centrum (pôvodný názov) a Design centrum České republiky. Spájala ich nielen činnosť na poli dizajnu, ale aj časopis Design trend ¹, ktorý spolu vydávali od roku 1992 až do chvíle, keď vtedajšia riaditeľka Slovenského design centra Zdenka Burianová prišla s myšlienkou založenia vlastného časopisu.

Na jeseň 1993 vyšlo nulté číslo časopisu DE SIGN® UM so symbolickou obálkou návrhov nových slovenských bankoviek od Jozefa Bubáka. Vznikom samostatnej Slovenskej republiky v roku 1994 započala éra vydávania nového odborného časopisu. Jeho šéfredaktorkou sa stala Adriena Pekárová, ktorá mohla svoju predchádzajúcu redaktorskú prax zúročiť v novom dizajnérskom časopise. „Rok vydávania spoločného časopisu Design trend v roku 1992 a na začiatku roka 1993 bol najmä príležitosťou na overenie. Kto môže a chce písať o dizajne a či to zaujíma potenciálnych čitateľov. (…) Keďže si časopis už získal pozornosť, rozhodli sme sa so Zdenkou Burianovou začať vydávať vlastný. (…) Kým sme začali, vyzvali sme tri grafické štúdiá, aby nám urobili pár stránok aj s riešením obálky s názvom. Zaujal nás návrh štúdia Mr. Design. Vtedy sa tam stretli traja mladí grafici Milan Mravčák, Richard Čisárik a Bjørn Kierulf, pre ktorých bolo toto zadanie výzvou, aby sa pokúsili vytvoriť vlastný koncept časopisu o dizajne. Vymysleli mu aj sofistikovaný názov DE SIGN® UM. Slovo design tu trocha pripomína latinský nápis, značku – sign, je tam značka kvality ® aj um, spomína Adriena Pekárová.“²

Tak, ako tento názov svojou nejednoznačnosťou pripomína charakter komplikovaných deväťdesiatych rokov na Slovensku, aj pomerne málo definovaný pojem design si hľadal svoje opodstatnenie, vzory a podnety. Z obsahovej skladby prvých ročníkov časopisu je zrejmá inšpirácia zahraničím. Vo väčšej miere tu nájdeme texty o svetových značkách, firmách, dizajnéroch, pravdepodobne za účelom legitimizácie dizajnu, ktorý si na Slovensku iba hľadal svoje zázemie. Hoci Slovenské centrum dizajnu malo svojho predchodcu v dožívajúcom Inštitúte priemyselného designu, boli to hlavne dizajn centrá vo vyspelých západoeurópskych krajinách, ktoré sa stali inšpirujúce svojimi aktivitami. Ale boli to aj členské organizácie ICSID či ICOGRADA, ktoré podnietili prostredníctvom svojich vstupov aktuálny diskurz na poli teórie a praxe.

Aj keď sa nedá poprieť vzhliadanie k zahraničným podnetom, časopis Designum sa predsa vyznačoval istým špecifikom – a to svojím vizuálnym stvárnením, na ktorom sa podieľala celá plejáda slovenských grafických dizajnérov.³ „Spomínam si na prekvapené tváre rôznych ľudí zo zahraničia, keď listovali v časopise, ktorý sa odlišoval od známych periodík o dizajne – každý článok mal inú grafickú úpravu, “⁴ uvádza Adriena Pekárová. Aj keď prirodzene z dôvodov existencie bohatých zahraničných literárnych zdrojov domáci prispievatelia prichádzali so zahraničnými témami, postupne sa časopis emancipoval aj po obsahovej stránke. Bol to predovšetkým kolektív redakcie (Adriena Pekárová, ku ktorej pribudli redaktorka Mária Riháková, neskôr Andrea Pavlásková, Michaela Demovičová a načas aj tajomníčka Soňa Králiková), ktorý určoval spolu s prispievateľmi charakter časopisu. Domáci autori nachádzali postupne témy v lokálnom prostredí, popri mapovaní domácich dizajnérov tu nájdeme napríklad príspevok o grafickom dizajne slovenských kultúrnych časopisov, o úlohe dizajnu v podnikovej stratégii, o korporátnej identite, typografii, slovenských hračkách či nových galériách súčasného dizajnu atď. Designum mal aj určitú zásluhu na rozšírení pojmového aparátu z oblasti dizajnu v slovníku slovenského jazyka, od roku 1996 opustil pôvodnú anglickú verziu pojmu design a začal používať slovenskú podobu dizajn. Treba priznať, že Designum v tomto období zažíval svoj vrchol, ale aj pád. Napriek tomu, že si získaval svoje stabilné miesto na slovenskej kultúrnej scéne, po odchode Adrieny Pekárovej v roku 2000 prišlo k zrušeniu redakcie a jeho jednoročnému výpadku (v roku 2003 nevyšlo žiadne číslo). Hoci v roku 2002 boli pod vedením šéfredaktorky a riaditeľky Slovenského centra dizajnu Ľubice Fábri (v jednej osobe) vydané štyri tematické čísla (Interiérový dizajn, Vizuálna komunikácia, Priemyselný dizajn, Dizajn pre každého) so zmenou umiestnenia loga, ktoré prešlo do záhlavia obálky (grafickí dizajnéri Zuzana Chmelová, Vladislav Rostoka), boli realizované s jednoročným omeškaním, resp. vročením 2002. Novým vedením Slovenského centra dizajnu (Katarína Hubová, riaditeľka, Adriena Pekárová, programová námestníčka) sa situácia od konca roku 2003 opäť znormalizovala. Časopis sa podarilo znovu oživiť v roku 2004 s pozíciou šéfredaktorky Ľubice Hustej.⁵ Pre časopis to znamenalo opäť zmenu loga v malopise a radikálnu inováciu obsahovej štruktúry už šiestich čísiel, ktorú podporovala grafická úprava Zuzany Chmelovej. Bol v nej obsiahnutý záber na súčasné dianie, ale aj na históriu. Napríklad v novej rubrike Sentimental sa Ľubica Hustá zamerala na mapovanie interiérov slovenskej architektúry z éry socializmu (budovy Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie, PKO, vládny salónik bratislavského letiska, kaviareň Bystrica na moste SNP, hotel Kyjev v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch, televízny vysielač Ještěd atď). V časti Seriál Zdeno Kolesár uvádza sériu textov K dejinám grafického dizajnu, ktoré nadviazali na príspevky pod názvom Kapitoly z dejín dizajnu. Obe série písané pre časopis tvorili bázu novým publikáciám Kapitoly z dejín dizajnu I., II.  (1999, 2000), Kapitoly z dejín grafického dizajnu (2006) a Nové kapitoly z dejín dizajnu (2009).

Tak, ako dizajn rozširoval svoje hranice pôsobenia a stával sa čoraz bohatší na témy reagujúce na aktuálne výzvy praxe, menili sa aj nároky na jeho vizuálnu stránku. V roku 2006 skupina grafických dizajnérov⁶ prichádza s novou vizuálnou predstavou časopisu. Mení sa jeho formát, ktorý reflektuje aktuálne trendy dizajnovania časopisov. Hoci si menší rozmer zachoval status quo až do roku 2014, na grafickej úprave sa postupne podieľali ďalší dizajnéri.⁷ Stopu v koncepcii zanechali aj ďalšie redaktorky časopisu mladšej generácie Andrea Kopernická a Silvia Seneši Lutherová, ku ktorým pribudla Lucia Gavulová. Počas ich ročného pôsobenia priniesli témy Ženy v dizajne, Dizajnnomádi, Národná cena za dizajn, a Dizajn v múzeu. Od roku 2008 sa ujala redakcie ďalšia dvojica historičiek umenia – Ľubica Pavlovičová (od 2/2012 vedúca redaktorka) a Zuzana Šidlíková. Prichádzajú opäť s aktuálnymi, ale aj novými témami z prítomnosti i minulosti slovenského dizajnu. Dôkazom toho sú tematické čísla venované bruselskému štýlu, zbierkovým inštitúciám, jednotlivým kategóriám – grafickému dizajnu, úžitkovému umeniu, priemyselnému dizajnu, textilu a móde, nevynímajúc študentský dizajn, ktoré pripravili s externými editormi. Ich obsahová štruktúra, do ktorej vhodne zapadla aj séria textov Ivy Mojžišovej o ŠUR (neskôr vydaných knižne pod názvom Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939, 2013) či prvé texty o zbierkových predmetoch pre budúce Slovenské múzeum dizajnu, si zachovala kontinuitu až podnes. Po odchode Zuzany Šidlíkovej v roku 2013 do redakcie prichádza Jana Oravcová⁸ a o rok neskôr aj zmena vizuálnej koncepcie a layoutu časopisu. Víťazným návrhom dvojice Matúš Lelovský a Juraj Blaško, ktorý vyšiel zo súťaže, časopis získava na obálke malé „d“, ktoré sa popri logu stáva príznačným znakom jeho novej etapy. Obrat vo vizuálnom stvárnení predstavoval nielen príležitosť na redukciu šiestich čísiel na štyri či kvalitnejší obrazový materiál, ale aj príležitosť na prehodnotenie ďalšieho smerovania.

Ísť ďalej v kontinuite

Tento stručný historický exkurz je dôkazom pestrej mozaiky rôznorodých prístupov, ktorú formovali tímy redakcie, grafickí dizajnéri, prispievatelia a redakčné okruhy. Dizajn totiž nevzniká vo vákuu a táto rýchle meniaca sa disciplína je odrazom aj mnohých kultúrnych, ekonomických a sociálnych kontextov. V súvislosti s novým layoutom sme si s vtedajšou šéfredaktorkou Ľubicou Pavlovičovou uvedomili, že hoci Designum predstavuje vhodnú platformu súčasnej dizajnérskej praxe, rovnako dôležité je zotrvať v mapovaní dizajnu z historickej perspektívy a zároveň smerovať do budúcnosti. Inak povedané, že v našej koncepcii budeme preferovať kontinuitu minulosti, mapovať históriu a súčasnosť, predvídať nové horizonty v dizajne. Dôraz sme kládli na sledovanie diania doma a v zahraničí, v novej rubrike Múzejne sme otvorili kolegom možnosť prostredníctvom odborných štúdií prezentovať zbierkový fond novovznikajúceho Slovenského múzea dizajnu. Absencia teórie dizajnu bola jednou zo slabých miest na poli slovenského dizajnu, ktorú sme sa snažili vyplniť recenziami zahraničných publikácií na jednej strane a na druhej strane aktivovaním okruhu domácich prispievateľov. Netreba zabúdať ani na Národnú cenu za dizajn. Hoci sa téma tejto dlhoročnej súťaže objavovala kontinuálne, pre našich čitateľov sme prinášali hodnotiace príspevky členov poroty, rozhovory s ocenenými dizajnérmi a dizajnérkami. Postupne sme si získavali renomé u našich zahraničných kolegov najmä z Čiech, ktorí čoraz častejšie prejavovali záujem publikovať v Designume. Zároveň sa nám darilo rozširovať základňu prispievateľov, ale aj čitateľov, resp. predplatiteľov.

V roku 2017 sa redakcia rozdelila, prioritou Ľubice Pavlovičovej sa stalo e-designum. Pre novú šéfredaktorku Janu Oravcovú, autorku tohto textu, sa stalo motiváciou predovšetkým presvedčenie o tom, ako dôležité je vytvárať dizajnu myšlienkové zázemie a zabezpečiť komunikáciu medzi odbornou komunitou a širšou verejnosťou. Tomuto cieľu sme prispôsobili aj aktualizované rubriky: Aktuálne vytvára priestor na rozhovory s etablovanými alebo ocenenými dizajnérmi a dizajnérkami, reflexie výstav, prehliadok, súťaží doma aj v zahraničí, Múzejne je rubrikou na prezentáciu zbierkovej a výskumnej stratégie Slovenského múzea dizajnu. Retrospektívne prináša pohľad na dizajn z historického aspektu, nevynímajúc snahu o kritickú interpretáciu. Rubrika Teoreticky je dôležitá z hľadiska budovania teoretickej spisby a prístupu k vedomiu ako sa transformovala teoretická a filozofická paradigma. Nesmieme zabudnúť ani na dôležitú súčasť koncepcie, a tou je písmo. Aj keď téma autorského písma, ktoré si vybudovalo v ostrej zahraničnej konkurencii písmarov rešpekt, rezonovala v časopise kontinuálne, posledné ročníky obzvlášť kládli dôraz na nové písma slovenských autorov. V spolupráci s Palom Bálikom, Michalom Tornyaiom z Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave sme prezentovali nadpisové písma desiatok študentských písiem a Samuel Čarnoký vyberal autorské písma zo svojej publikácie Fonts SK (2018).

K aktuálnemu Roku slovenského dizajnu sme pripravili špeciálne číslo venované (seba)reflexii odboru dizajn, do ktorého sme pozvali deväť odborníkov a odborníčok z externého prostredia. Naším zámerom bol prienik do konkrétnych oblastí dizajnu, z ktorých bude možné vyskladať puzzle inštitucionálneho fungovania odboru dizajn za posledných desať rokov. Obsah štruktúrovaný na jednotlivé tematické oblasti, ktoré vychádzajú z aktuálnej diskurzívnej praxe dizajnu, bol zameraný napríklad na reflexiu spoločenského postavenia dizajnérov, ale aj ich zázemia v súkromnom a štátnom sektore. Cieľom inej témy bolo pozrieť sa na rôznorodé oblasti dizajnu cez verejné prezentácie prostredníctvom výstav a zbierkových inštitúcií ako sú múzeá a galérie. V neposlednom rade je dôležité pre každodennú prax aj to, aká je vzdelávacia platforma pre budúcich profesionálnych dizajnérov. Centrom záujmu inej témy bola umeleckohistorická a teoretická reflexia, jej súčasný diskurz zrkadlia nielen odborné publikácie či časopisy, ale aj sami historici, teoretici a dizajnéri.        

Hoci má dizajn blízko k formalistickému výkladu o funkčnosti a estetike, k pojmovému aparátu ako ekológia, recyklácia, udržateľnosť, postupne pribúdajú nové typy dizajnérskych prístupov ako je upcyklácia, dizajn s ohľadom na človeka (human-centered design), participatívny dizajn, experimentálny, kritický či špekulatívny dizajn, dizajn služieb, ktoré sú dôkazom toho, že dizajn nie je uzavretá kategória, ale kategória s priepustnými hranicami, schopná reagovať na najaktuálnejšie podnety z mnohých ďalších disciplín. Netreba zabúdať, že dizajn je totiž aj dôležitým inštrumentom na podnietenie kritickej reflexie odvrátenej tváre produkcie – jej deštruktívnych dôsledkov – smerom k riešeniu environmentálnych a sociálnych kríz.

Za roky svojej existencie sa stal Designum rešpektovanou platformou na dizajn a jeho príbuzné disciplíny. Našou ambíciou je, aby predstavoval generačne a rodovo korektný časopis, angažovaný v prístupe ku klimatickým zmenám, kritický v otázke produkcie a nadprodukcie, ktorá je súčasťou ekonomických záujmov a prosperity.

Vzhľadom na to, že Designum je dizajnérsky časopis, okrem obsahu tu je dôležitá aj jeho forma. Spolu s grafickým dizajnérom Matúšom Lelovským dbáme o to, aby spĺňal nielen štandardné parametre časopisu, aby bol tzv. vlajkovou loďou a odzrkadľoval aktuálne trendy dizajnu časopisov.

Tešíme sa aj okruhu našich čitateľov, ktorý sa z roka na rok rozširuje. Aj pre nich chce byť Designum dôležitým partnerom na ceste za poznaním na poli dizajnu.

---

1. Medzi Design centrom ČR a Slovenským design centrom (pôvodný názov)  zastúpenými Karlom Kobosilom  a Zdenkou Burianovou vznikla v roku 1992 na základe zmluvy dohoda o spolupráci na vydávaní spoločného časopisu Design trend (šéfredaktor Jiří Cicvárek). V úvode prvého čísla vtedajší minister Ladislav Snopko píše: „Časopis, ktorý práve držíte v rukách, je výsledkom dlhodobej koncepčnej snahy venovať sa problémom designu v súčasnej kultúre, v súčasnom priemysle, v súčasnom ľudskom prostredí. Keď sa nám po vyše ročnom úsilí podarilo založiť v roku 1991 Slovenské design centrum, uvedomil som si, že sa podarila dobrá a dôležitá vec s ďalekosiahlou perspektívou. Ale uvedomil som si zároveň, že činnosť tejto inštitúcie potrebuje sprostredkovateľa, ktorý všetko to, čím sa zaoberá, predostrie čo najširšiemu okruhu záujemcov.“ Snopko, Ladislav: Na cestu…. Design trend,  1/1992, s. 3. Od oku 1992 do roku 1993, keď spolupráca skočila  vyšli spolu štyri čísla, každé v rozsahu 130 strán.
2. Pavlovičová, Ľubica: Od designu k dizajnu. Designum 2/2011, s. 27.
3. Po grafickom štúdiu Mr. Design  koncept prevzalo štúdio Tryo Jana Meisnera. V 1994 pracovalo na každom čísle desať až dvanásť grafikov, ako Peter Horváth, Ľubomír Krátky, Zoltán Salamon, Milan Veselý, Juraj Habodász, Jozef Dóka, Miroslav Cipár, Igor Imro, Karol Rosmány st., Peter Ďurík, Ľubomír Longauer, Peter Biľak, Nina Veselá, Stanislav Stankoci, alebo Aleš Votava, Ilona Németh, Imro Vaško… Postupne grafickú úpravu realizovali dvaja grafici, neskôr Zuzana Chmelová. Tamtiež, s. 28.  Pozri viac s. 72 – 73.
4. Tamtiež, s 28.
5. Do jej redakčného tímu patrili: Adriena Pekárová, Katarína Hubová, Monika Schönová, Andrej Jaroš, Jana Oravcová, Andrea Kopernická.
6. Palo Bálik, Marcel Benčík, Emil Drličiak, Ján Šicko.
7. Juraj Blaško, Ján Filípek, Katarína Balážiková, Róbert Paršo, neskôr Boris Meluš, Martin Mistrík, štúdio Milk, Matúš Lelovský.
8. Pracovala na čiastočný úväzok v rokoch 2005 – 2006 v redakčnej zostave – Ľubica Hustá, Andrea Kopernická, Jana Oravcová.