12 poznámok pre Karola Rosmányho

K

Každý tvorca môže byť zaujímavý tým, že krásno prezentuje jemným, ale rozhodným spôsobom a skutočne neochvejne, statočne stojí za svojou pravdou, aj keď ju nevyslovuje príliš nahlas. A to je to, čo charakterizuje aj prácu Karola Rosmányho – táto odvaha a jemnosť, ako aj rozhodnosť, autenticita, úprimnosť a láskyplný vzťah ku grafickému dizajnu. Tvorca Rosmány si intenzívne uvedomoval, že naša fyzická existencia je dar, v ktorom sme dostali zakódovaný zmysel života, poslanie, ktoré by sme mali včas rozpoznať a naplniť a tiež slobodnú vôľu, možnosť a zodpovednosť vybrať si medzi hodnotami, ktoré trvajú iba krátku chvíľu a hodnotami, ktoré nikdy nezmiznú. Mal šiesty zmysel a cit pre správne rozhodnutia, vlastnil kľúč k odlíšeniu hodnotného od bezcenného. Svoj mimoriadne plodný grafický život naplnil radostnou prácou, vytváraním trvalých hodnôt. Bol nadaný bezmedznou energiou mladistvej vitality a nepotlačiteľnou túžbou tvoriť. Rosmány patrí do vzácneho spoločenstva nemnohých majstrov – inovátorov typo-grafických tradícií, iniciátorov nových ciest a inšpirátorov budúcich generácií. Osud mu doprial pekný a dlhý život, plný realizovaných plánov a túžob, vysnívaný „život s písmenkami“, ako sám hovoril. Tento excelentný vizuálny komunikátor dokázal objaviť vlastnú cestu, identifikovať svoje poslanie a postupne dešifrovať tajomstvo svojho života. A preto potom mohol rozhodnými činmi implementovať svoje idey do komplexného, monumentálneho grafického diela.

Filozofické aktuality, 1967.

Jeden z prvých Rosmányho logotypov. Vynaliezavo prepletená typografická ligatúra mínusiek F / A. Bezo zvyšku napĺňa význam slova logotyp (Logos je slovo, reč, myšlienka, tvorivý rozum, idea. Typos je archetyp, praobraz, pratyp, praforma a pravzor). Grafik poznal a ovládol znakové systémy starých kultúr a preložil ich do moderného jazyka 20. storočia. Tak, aby formy písiem pocitovo pokrývali celé emocionálne spektrum človeka a vytvárali takú konšteláciu, ktorá sama osebe dokáže komunikovať obsah.

A

Ale každá ľudská bytosť má na tomto svete svoj vymedzený čas. Nevyspytateľný osud zariadil, že v poslednom čase, žiaľ, odišli z fyzického sveta výrazné osobnosti slovenských dizajnérov. Zomreli už takmer všetci hlavní predstavitelia hviezdnej konštelácie vizuálnej komunikácie druhej polovice 20. storočia, príslušníci skvelej Rosmányho generácie: Ivan Štěpán (1937 – 1986), Robert Brož (1939 – 2011), Zoltán Salamon (1938 – 2015), Milan Veselý (1939 – 2015), Miroslav Cipár (1935 – 2021), Ľubomír Krátky (1939 – 2022) a tento rok ich, žiaľ, nasledoval vo veku 84 rokov a 8 mesiacov aj sám Karol Rosmány (24. 11. 1937 – 30. 7. 2022). Smútok a ľútosť za stratou vyváži jedine uvedomenie si jeho mimoriadne významného prínosu pre našu vec – priestor slovenskej vizuálnej komunikácie.

Datasystém,1973.

Špirálovite zakrútená grafická šípka v tvare písmena S vytvára mimoriadne výstižný dynamický symbol reprezentujúci firmu Datasystém na medzinárodnej konferencii Jednotný systém elektronických počítačov. Podmanivý optický efekt loga už v tej dobe prekvapivo presne evokuje digitálny svet súčasnosti. Samozrejme, toto logo, ako aj ostatné v tomto výbere, sú ručne nakreslené, čo svedčí o vysokej technickej virtuozite grafika.

R

Rosmány aj každý, kto ma pozná, to odo mňa mnohokrát počul. Vždy som kolegov povzbudzoval, aby urobili svoju knihu práce, pretože kniha dokáže pre budúcnosť zachovať a retrospektívne zviditeľniť dielo života, ako sa postupne odvíjalo v čase (aj keď udalosti, inštitúcie či výstavy, ktorých sa práca týkala, už dávno zanikli). Kniha sumarizuje, interpretuje a uchováva. Kniha nás vyživuje zvnútra nielen ako zdroj poznania, ale dáva nám aspoň trochu črtajúcej sa istoty v stále labilnejšom virtuálnom chaose digitálneho sveta. Zaručene nás prinúti zastaviť sa, zosadnúť aspoň na chvíľu z kolotoča civilizačného zhonu. Rosmánymu sa toto našťastie podarilo včas, v roku 2019. Jeho 416-stranová monografia je vzorovým príkladom konzervácie myšlienok, nápadov, ideí, projektov a kalendárium realizácií, fixuje najdôležitejšie posolstvo jeho celoživotnej práce. A to je otvorenosť grafickej hry a nutnosť psychickej koncentrácie jedine a len na riešenie svojej veci. Otvorenosť je určite jednou zo zručností, ktoré potrebujeme na to, aby sme zažili radosť a dokázali hravým spôsobom prežiť a prekonať limity sveta. Ďalšou nutnosťou je zdravá miera sebavedomia a schopnosť trpezlivosti, maximálnej miery sústredenia našej pozornosti na realizáciu svojho programu. Sebavedomie a sústredenie – ak vám jedna z týchto dvoch ingrediencií chýba, nebudete sa vedieť hravo vžiť do svojej úlohy na svete. Z môjho pohľadu mal teda Rosmány povahu šťastného a racionálneho človeka s nezameniteľnou iróniou, bol tým, kto sa riadi svojimi princípmi, má pod kontrolou svoj vlastný osud, kto sa nenechá manipulovať ani spoločenskými konvenciami, politikou a jej pochybným kultúrnym dedičstvom, ani nespútanými túžbami svojho ega. Vyznával, že grafický dizajn je vážne povolanie a zároveň môže byť aj umením. Dobre vedel a veril, že nie je dôležitý ani tak výsledok, ako do tvorby vložená tvorivá energia. Písmená a typografia mu dali v tomto komplikovanom svete do rúk silný nástroj, s ktorým mohol prežiť plnohodnotný život. Sám o tom hovoril: „Úctivo sa klaniam pred krásou krásnych písiem a značiek, obdivujem ich a milujem. To sa stalo krédom môjho jestvovania a snaženia počas celého môjho života…“¹ Tu už nie je čo dodať.

Projektový ústav obchodu a cestovného ruchu,1975.

Výsledkom invenčnej grafickej kumulácie abstrahovaných tvarov písiem O/C /R je štýlový novátorský znak so silným estetickým nábojom. Klasická symetria kompozičnej stavby je okorenená presnou mierou asymetrie, ktorá dodáva logotypu dynamickú rovnováhu, a preto aj vizuálnu atraktivitu. Zviditeľnenie podstatného je poznávacím znakom grafikovej činnosti.

O

Ohromujúca je informácia o počte vyše tritisíc knižných publikácií vytvorených počas jeho šesťdesiatročnej práce. Je to ojedinelý typografický počin aj v európskom meradle. „Typografia je dvojrozmerná architektúra“. Túto tézu Otta F. Bablera napĺňa Rosmányho práca dokonale. Knihu považoval za najserióznejší, najlepší komunikačný prostriedok, vnímal ju ako interaktívne umelecké dielo. Zdieľal doteraz aktuálny názor Karla Teigeho z roku 1927: „Moderné oko žiada od knihy, aby bola zostrojená nie podľa dekoratívnych mód a trendov, ale ako členený, rytmizovaný, celistvý optický systém, v ktorom sa ľahko orientujeme, tak ako sú dokonalým optickým systémom klaviatúra piana, písacieho a počítacieho stroja, katalógy, cenníky, cestovné poriadky.”²

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2022 na s. 72
Predaj časopisu Designum