Ocenení z Bologne 2. Jazero a O tme a veľkom človeku

Jozef Gašparík

Raná tvorba Jozefa Gašparíka (nar. 1957) sa rodila počas štúdií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení (1976 – 1982) v ateliéri profesora Dušana Kuzmu. Začiatkom osemdesiatych rokov sa tu z Kuzmových študentov a ich spolužiakov z ateliéru Vojtecha Vilhana sformovala skupina, ktorá mala zásadný význam pre vytvorenie alternatívy k dovtedy nespochybniteľnej modernistickej doktríne tvorby na Slovensku. Zatiaľ čo cesty ostatných členov zoskupenia sa uberali rôznymi smermi, Jozef Gašparík kontinuálne rozvíjal tú polohu tvorby, ktorou sa predstavil pri spoločných vystúpeniach. V súlade s prúdom postmoderny spochybňoval modernistické postuláty (orientáciu na sériovú mechanizovanú výrobu, funkcionalizmus, prísnu jednoduchosť, „pravdivé“ priznávanie materiálov, technológií a konštrukcie), no kontrastnými deštruktívnymi zásahmi modifikoval populárne „memphisovské“ uhladené dekoratívne formy. Jeho koncepciu môžeme azda nazvať postmemphisovským punkom.