Ocenení z Bologne 2. Jazero a O tme a veľkom človeku

Andrej Kováčik

• úžitková grafika

Andrej Kováčik sa narodil v Budapešti, kde sa učil za zinkografa a navštevoval večerné kurzy kreslenia. V rokoch 1908 – 1914 študoval na akadémii výtvarných umení v Budapešti, kde boli jeho profesormi T. Zemplényi, P. Szinyei-Merse a B. Iványi-Grünwald. Počas prvej svetovej vojny narukoval a pôsobil ako frontový maliar v rakúsko-uhorskej armáde. Po vojne sa presťahoval aj s rodinou na Slovensko do Turčianskeho Svätého Martina, kde pôsobil ako výtvarník-ilustrátor Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku. V roku 1927 presídlil do Bratislavy, kde žil ako výtvarník v slobodnom povolaní až do svojej smrti v roku 1953. Počas slovenského štátu kreslil do oficiálnej ľudáckej tlače a spolupracoval aj s Úradom propagandy. V roku 1945 na základe rozhodnutia preverovacej sekcie Komisie pre reorganizáciu výtvarného života dostal doživotný zákaz pôsobenia vo verejnom kultúrnom živote. Profiloval sa najmä ako časopisecký, neskôr ako knižný grafik. V 20. a 30. rokoch kreslil do humoristických časopisov Kocúr, Jež a Koza, Osa a Kosa a vytvoril aj zatiaľ nezistený počet politických a výstavných plagátov. Vo svojej tvorbe spojenej s typografiou nezaprel secesné školenie, tvary písem často ornamentalizoval. Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017. Fotografia: výskum Ľubomíra Longauera do publikácie Modernosť tradície – úžitková grafika po roku 1918 (Slovart, Bratislava, 2011), archív Slovenskej národnej galérie v Bratislave