Sedem rokov zbierania textilu v SMD

Na úvod malá štatistika: do konca roka 2020 bolo v zbierke módy a textilu zaevidovaných 573 zbierkových predmetov. (1) To znamená, že ide o predmety, ktoré prešli hodnotením odborných komisií a s tým súvisiacou administratívou. Okrem toho je zbierka zložená aj z predmetov v tzv. nultej evidencii, tých je v súčasnosti 776. Tieto na zápis do zbierky buď čakajú, alebo zostanú aj v budúcnosti akýmsi študijným fondom. Z celkového počtu 1 349 predmetov v zbierke sme získali len okolo 10 % kúpou, všetko ostatné bolo nadobudnuté darovaním.

Vznik zbierky

Slovenské múzeum dizajnu, ktoré sídli v Hurbanových kasárňach, vzniklo v Bratislave v roku 2014 a jeho zbierky sa tak systematicky budujú už siedmy rok. O podrobných informáciách týkajúcich sa jeho vzniku a motiváciách sa toho popísalo už celkom dosť, ako však pokračuje formovanie jednotlivých zbierok dnes? Aké sú naše malé úspechy a aké problémy spojené s prácou v múzeu a konkrétne zbierkou módy a textilu?

Priority akvizičnej činnosti sú v oblasti československej (alebo českej a slovenskej) produkcie 20. storočia až do súčasnosti. Taktiež špecifické príklady zahraničnej produkcie – avšak vo väzbe s domácim prostredím. V súvislosti so zbierkou textílií nás zaujímajú najmä oblasti odievania a bývania, teda textílie bezprostredne prepojené s každodenným životom človeka, jeho pracovnými či voľnočasovými aktivitami. Ide najmä o odevy, ale aj doplnky (klobúky, šatky, bielizeň, tašky, topánky atď.), v prípade textilu ide o textilnú metráž, ako i obrusy, prestierania, koberce atď. Súčasťou zbierky sú aj kresby a vzorníky. Pomocným materiálom sú fotografie (dokumentujúce odev či interiér). Treba spomenúť, že hoci v súčasnosti z personálnych dôvodov nevznikla samostatná zbierka šperku, získali sme pod zbierku módy aj niekoľko takýchto artefaktov. 

Vo všeobecnosti sa dá charakterizovať ambícia zbierať v oblasti módy a textilu najmä produkty, ku ktorým sa viaže určitá informačná databáza. V oblasti odevov je často jedinou navigáciou etiketa, alebo informácia darcu. To znamená, že zmysel zbierkového predmetu do značnej miery určuje to, aké informácie o ňom dokážeme zistiť. Sledujúc výrobcu, dizajnéra, dobu vzniku, ale aj vývoj materiálov, technológie a pod. Dôležitou oblasťou je priemyselná produkcia a rovnako relevantný je i autorský dizajn, resp. dizajnérsky prototyp. Priemyselne vyrábaná konfekcia bola navyše v akvizičnej činnosti existujúcich múzeí do nedávnej minulosti na Slovensku len okrajovou záležitosťou, preto sa stáva v prípade SMD jej dôležitou súčasťou. V prípade odevnej zbierky sa objavuje tiež špecifické akvizičné kritérium: keďže šaty sú silným sociálnym indikátorom, prijímajú múzeá do svojich zbierok aj odevy ako súčasť pozostalostí významných osobností. Sprítomňujú tak ich osobnosť, vkus, sociálne zaradenie a životný štýl… 

Skúsme si pripomenúť niektoré „highlights“ textilnej zbierky:

Najväčšia kolekcia

Zbierka SMD ponúka relatívne široké spektrum z oblasti odevnej produkcie, od špičkových pražských salónov či menších zákazkových salónov na Slovensku až po známe konfekčné značky. Ešte minulý rok mohla byť tou najväčšou kolekciou zbierka šiat z ateliéru Rosenbaum, po znárodnení Styl. Čo sa týka konfekcie, najväčšou zbierkou je súbor pleteninových odevov podniku Pleta. Koncom minulého roka sa však uskutočnila akvizícia a múzeum nadobudlo zatiaľ najväčšiu ucelenú kolekciu od jednej dizajnérky, a to viac ako sto kusov odevov, textílií, návrhov a fotografií tvorby dizajnérky Viery Líčeníkovej Škrabalovej (1925 – 2007). S výtvarnou pozostalosťou do múzea prišli aj rôzne písomnosti objasňujúce vzťahy medzi výtvarníkom a inštitúciami, ako aj odborné publikácie. Viera Líčeníková Škrabalová najskôr pôsobila ako návrhárka v Bratislavskom ÚĽUV-e, neskôr na pozícii výtvarníčky v slobodnom povolaní pod Zväzom slovenských výtvarných umelcov. Venovala sa nielen tvorbe odevu, ale navrhovala aj koberce, v technike filmtlače realizovala metráže, obrusy i prestierania. Technikou paličkovanej čipky pripravovala nielen odevy a bytové doplnky ale neskôr aj rozmerné závesné obrazy a paličkované panó ako súčasť interiéru. Tieto práce sa predávali prostredníctvom predajní Diela. Škrabalová bola však činná aj v oblasti filmovej a divadelnej scénografie. Zbierka je unikátna práve tým, že komplexne mapuje túto rôznorodosť tvorivého záberu. 

Najpodivnejšie získaná kolekcia

Možno sa pýtate, ako vlastne takéto zaujímavé kusy do zbierky získavame. Jedna vec je cieľavedomé zbieranie určitých typov či značiek cez okruh známych, priame oslovenie profesionálnych dizajnérov či komunikácia cez sociálne siete. Veľká časť predmetov sa k nám ale dostáva cez pozostalosti, keď sa ozvú príbuzní pri vypratávaní bytu. K zaujímavým spomienkam, popri mnohých individuálnych návštevách, patrí cesta do Banskej Štiavnice v máji 2015, keď sme sa zúčastnili na stretnutí bývalých zamestnancov podniku Pleta. Na každoročnom stretnutí  tu niekoľko desiatok ľudí oživuje svoje spomienky na podnik, staré časy si pripomínajú fotografiami aj rôznymi „pletiarskymi“ súťažami a kvízmi. Na takomto vopred dohodnutom stretnutí sa nám podarilo získať odevy a časť zachovanej unikátnej fotodokumentácie podnikovej produkcie. Dá sa povedať, že nepripravenosť regionálnych archívov po likvidácii podnikov mnohokrát suplovali práve aktívni zamestnanci, ktorí uchovali rôznorodé doklady firemnej produkcie, ktorá často končila skartovaná, alebo v sutinách opustených závodov. Takéto stretnutie pamätníkov sa podarilo ešte dvakrát aj v Kežmarku, v textilnom podniku Tatraľan. 

Súčasní dizajnéri

Zbierka módy a textilu sa orientuje nielen na minulosť, ale reflektuje aj najsúčasnejšie dianie na domácej scéne. Do zbierky sa snažíme získavať najmä ocenené práce v súťaži Národná cena za dizajn, pričom finančné prostriedky na nákup takejto kolekcie (alebo jej časti) sú tak aspoň symbolickou finančnou kompenzáciou a podporou tvorcu. V zbierke však máme tiež samostatné odevy, doplnky či textilný dizajn, ktorí sme od mnohých autorov získali darom: väčšie súbory máme napríklad od Dany Kleinert, Lenky Sršňovej, značky Nehera, Marty Bošelovej, Anny Bohatovej, atď. Ďalšie „kusovky“ sme získali napríklad od Zlatice Hujbertovej, Izabely Komjati, Richarda Rozboru, Michaely Klimanovej-Trizuljakovej, Karola Pichlera, Michaely Bednárovej, Andrey Vonkomerovej, Eriky Gregušovej, Adriany Polákovej, Marcela W. Holubca, Borisa Hanečku, firmy Zajo, Mile či Pure a mnohých ďalších. Zbierka sa profiluje nielen v súvislosti s tvorbou a aktivitami dizajnérov, ale napríklad aj vzhľadom na pripravované výstavné projekty.

Najväčšia výstava

Najvýznamnejšie odevy zbierky môžete stále vidieť v expozícii SMD v Hurbanových kasárňach (viac na https://100.scd.sk/). Hoci sa v minulosti odevy objavili na niekoľkých ďalších interných projektoch, tou najväčšou výstavou bola nepochybne pre mnohých známa NECH ŠIJE! (móda na Slovensku 1945 – 1989), ktorá sa konala v roku 2017 v priestoroch Slovenskej národnej galérie. Výstavný projekt, vôbec prvý mapujúci módnu premenu na pôde SNG, nebol len prejavom retro nálady,  cieľom bolo prerozprávať cez odevnú zbierku „veľké“ dejiny vo vzťahu k priemyslu a politike, ale aj tie „malé“ dejiny, teda celkom osobné príbehy žien a mužov, ktorí tieto odevy nosili, navrhovali či šili. Výstava prezentovala odevnú kolekciu zo zbierky SMD, ale aj fotografie, kresby, plagáty či materiály dokumentárnej hodnoty ako znárodňovacie dokumenty, výrobné vzorníky či filmy. Túto výstavu prezentujúcu dobový odevný priemysel a obrazy ideálnej socialistickej ženy videlo viac ako 20 000 návštevníkov. 

Známe osobnosti

V prípade zbierania odevov sa okrem pozornosti na výrobcu či dizajnéra stále viac diskutuje aj o role jeho nositeľa. Pozornosť na vlastníka odevu je v tomto prípade väčšia, než pri iných typoch múzejných zbierok. Odev je totiž nielen akýmsi telesným odliatkom vo fyzickom zmysle, ale reprezentuje vkus či sociálne postavenie svojho majiteľa. Veľké múzeá teda zbierajú odevy významných osobností, či už získané počas ich života, alebo neskôr ako súčasť pozostalosti. Ešte v súvislosti s výstavou Nech šije! sa nám podarilo získať kolekciu odevov od Maríny Kráľovičovej či Martina Hubu. Na výstave DESIGN IS NOW! v lete minulého roka sme prezentovali tiež odev prezidentky SR Zuzany Čaputovej, s ambíciou získať ho neskôr do našej zbierky. Verím, že do budúcnosti bude viac podobných odevov či kolekcií reprezentovať významné osobnosti kultúrnej, vedeckej či politickej sféry.   

Najväčšie riziká zbierky

Každá zbierka, vzhľadom na materiál, má svoje špecifiká v súvislosti s manipuláciou a uskladnením. Hoci textil v porovnaní napríklad s keramikou či sklom sa môže zdať výhodnejší na transport – pri náhodnom páde mu nehrozí roztrieštenie – má zasa problémy pri archivácii a uskladnení. Pri jeho vystavovaní sa neodporúča denné svetlo (už vôbec nie priame slnko), len umelé osvetlenie medzi 50 – 100 luxov. Dôležité sú samozrejme parametre uskladnenia v depozitároch, ktoré by nemali prekročiť teplotu 18 – 20 °C a vlhkosť do 60 %. Dlhodobé prekračovanie týchto limitov textil poškodzuje. Veľkým problémom pri textile sú ale najmä mole, pri problémoch s vlhkosťou aj plesne. Pomocníkom je preto pravidelné „vydymovanie“ škodcov v depozitároch či expozíciách, samozrejmosťou sú ďalšie bežné protimoľové prostriedky. Najnovším pomocníkom v múzeu bude aj mrazenie vlnených predmetov pred uložením do depozitára. K vysokému štandardu špičkových zahraničných depozitárov je však u nás ešte ďaleká cesta.  

Najväčšie prekvapenie zbierky

V dejinách módy a textilu 20. storočia je v našom kultúrnom okruhu ešte mnoho „čiernych dier“, tu sa nám práve z dôvodu nedostatočnej zberateľskej a vedecko-výskumnej činnosti stratilo mnoho dôležitých stôp v nenávratne. V domácich múzeách nepoznáme reálne produkty významnej Spoločnosti umeleckého priemyslu, ktorá bola známa pod skratkou SUP. Založil ju Josef Vydra v roku 1920 a informácie o jej zakladateľskom význame pre dizajn na Slovensku už môžeme sledovať len v dobových periodikách. Rovnako pre mnohých môže byť veľkým prekvapením exportná sila podniku Detva, ktorá vyvážala textilné výrobky do mnohých krajín nielen v Európe, ale aj do Kanady, USA, južnej a severnej Afriky, Izraela, Indie, Brazílie atď. Dnes sa v domácich múzeách nachádza len nepatrné množstvo takýchto produktov a predstavu o ich podobe si môžeme urobiť len vďaka skromným správam v archívoch či dobovej tlači. A dalo by sa nájsť množstvo ďalších príkladov, nielen z prvej polovice 20. storočia, ale aj z minulosti nedávnej. Keď sme v roku 2018 pripravovali výstavu Nebáť sa moderny, ktorá približovala činnosť Školy umeleckých remesiel, dali sme z dôvodu nedostatku originálov pre tento účel realizovať niekoľko kópii predmetov podľa dostupnej dokumentácie. V oblasti textilu to boli kabelky realizované v gobelínovej technike, ktoré pôvodne vyrobili študentky ŠUR v spolupráci s podnikom Detva. Získať novodobú kópiu podľa ponukového katalógu bolo veľmi inšpiratívne, o čo zaujímavejšie však bolo o nejaký rok-dva neskôr získať skutočný originál od darcu poučeného výstavou! Kabelka, ktorá sa skutočne veľmi podobala na prezentované kópie, avšak v mnohom jemnejšia v realizácii, sa tak vďaka veľkorysému darcovi stala skutočne unikátnou súčasťou textilnej zbierky. Aj takéto malé zázraky sa dejú…

Darci

V minulom roku sa nás dotkla jedna dôležitá novinka, získali sme nový systém na evidenciu zbierok: museion. Všetky dáta sa tak presúvali, čo pre nás znamená väčšie pracovné nároky v rámci zoznamovania sa s novou evidenciou a vychytanie všetkých „múch“, ktoré nové systémy majú. Tento „nástroj“ nám však pomôže časom lepšie sa orientovať v zbierke, ktorá sa za pár rokov významne rozšírila a systematickejšie s ňou pracovať. Postupne bude jednoduchšie kvantifikovať jednotlivé položky zbierky. Tu možno prekvapí fakt, že za sedem rokov som ako kurátorka prišla do kontaktu s takmer stovkou darcov. Na záver je dôležité  pripomenúť, že pri zbierke hrajú darcovia významnú rolu, ich motivácia a porozumenie historickým súvislostiam do značnej miery určujú jej podobu formovanú kurátorom.   

Ako ďalej

Zbierka módy a textilu prekonala svoj náročný dojčenský vek, vyrástla z plienok do výšky, má za sebou prvé kontakty s verejnosťou, nastal čas „ísť do školy“. Po niekoľkých rokoch plánovania sa – ako verím – dočká aspoň základného vybavenia v nových depozitároch, pretože doterajšie provizórium v malých a nedostatočne vybavených priestoroch začína byť rizikom. Želám jej ešte veľa nadšených darcov,  či už z radov dizajnérov alebo majiteľov daných artefaktov, a v neposlednom rade zaujímavé výstavné príležitosti!   

¹Ide o 573 inventárnych čísiel, niektoré z nich ale môžu obsahovať viac dielov, alebo sú sériou viacerých kusov.