Zolo Kis — Mr.Wood

Zolo Kis spolu s Martinom Jenčom založili v roku 2008 kreatívne štúdio Milk, ktorého portfólio je známe najmä v spojení s festivalom Pohoda. Okrem práce v oblasti grafického dizajnu spolupracovali aj pri príprave podujatí ako Design Walks (2012, 2013) a dnes už medzinárodne uznávanej konferencie By Design! (od roku 2014). Hoci sa môže zdať, že mal všetky dôvody na to, aby bol so svojou profesionálnou dráhou spokojný, zo štúdia odišiel. A v roku 2014 založil značku Mr. Wood. Tá si odvtedy buduje meno ako predajca a výrobca rôznych drevených produktov.

Ktoré sú hlavné produkty Mr. Wooda?

Medzi moje hlavné produkty patria drevené písmená, pegboardy – drevené nástenky, drevené postre a výrobky, ktoré vznikajú na priame objednávky. Keď som si kúpil CNC frézu – túto technológiu som poznal dlhšie a veľmi ma oslovila, keďže rád pracujem fyzicky – bolo to v čase, keď som bol ešte spolumajiteľom grafického štúdia MILK. A v podstate som zistil, že grafický dizajn dokážem zhmotniť a videl som, že sa to nepáči iba mne, ale aj viacerým priateľom, známym… a tí dokonca boli ochotní za to aj zaplatiť. Začal som sa teda učiť novému „remeslu“ a v podstate sa ho učím až dodnes. Učím sa nielen technológiu, ale poznávam aj nové materiály, ich vlastnosti a spôsoby ako fungujú. Pochopil som, že nové možnosti sa dajú objavovať do nekonečna. Som spokojný, že také jednoduché veci, ako sú moje pegboardy, veľmi pôsobivo dotvárajú interiér. Aj to tvorí súčasť mojej práce – nájsť ich ideálne fungovanie v priestore. Uľahčuje mi to ich modularita, variabilita.

Neplánujete dotvoriť niečo ďalšie k tomuto radu produktov?

Áno, veľmi ma láka nábytok. Ale ako pri každom segmente z interiérových doplnkov, náš priemerný kupujúci, ktorý má záujem o vec tohto druhu, sa najskôr obráti na IKEA. U nás je síce viacero firiem, ktoré vyrábajú z vysokokvalitných materiálov, ale neviem, ako sa im na Slovensku darí. Pokiaľ viem, firmy tohto druhu sa zameriavajú skôr na zahraničie. Mám však aj napriek tomu svoj plán, chcem v budúcnosti podnikať aj týmto smerom a je pravda, že mám vymyslené nejaké produkty.

Jednou vecou je však niečo vyrábať a druhou vecou je celá matematika za tým. Predstavte si, že vyrábate produkt, ktorý sa na pulte predáva napríklad za 20 eur. Ak ho chcete predávať v Európe, potom je najlepšie ísť cez nejakého distribútora, ktorý má už svoje kanály, a ten to dodá konkrétnemu predajcovi. Matematicky to vychádza asi tak, že ja nakoniec získam od distribútora z 20 eur asi 5 eur. A tejto matematike sa musí prispôsobiť celá výroba. Aj z tohto dôvodu napríklad výroba hračiek podľa mňa na Slovensku takmer zmizla.

Pritom marketing si robím úplne sám. Moje rozhodnutie je samozrejme predovšetkým ekonomické a keďže som sa v tomto prostredí pohyboval asi desať rokov, viem sa v danej problematike orientovať – hoci aj v tejto oblasti sa treba sústavne vzdelávať. V súčasnosti najviac predávam na Slovensku, ale na začiatku som sa sústredil na zahraničie – najskôr som mal e-shop v angličtine. Neskôr som však dostával spätnú väzbu, že moju stránku si pozerá veľa ľudí zo Slovenska, ktorí sa mylne domnievali, že som zahraničná firma. A to ich odrádzalo od nákupov, keďže usudzovali, že cena výrobkov bude vyššia. Takže som vyskúšal aj slovenskú verziu.

V zahraničí mám najviac zákazníkov vo Švajčiarsku, Maďarsku, Nemecku. Spolupracujem s rôznymi predajcami – napríklad v Nemecku je to MONOQI, ktorí majú vlastné databázy. Potešilo ma, že Mr. Wood bola prvá slovenská značka, ktorá cez spomínanú nemeckú firmu predávala a pritom ma oslovili sami. Kampane na získanie žiadaných výrobkov robia asi tak dvakrát do roka a ja ako výrobca idem na minimálnu maržu, keďže objem produktov, ktoré odo mňa odoberú, je väčší. Sú to rýchle peniaze, úžasný pocit, ale nedá sa to takto robiť stále.

Ktorú z vašich autorských vecí máte najradšej?

Zrejme pegboardy. Je to kolekcia dvanástich návrhov, ktoré priamo predávam. Sú účelné a pritom aj variabilné, dajú sa vyvíjať a posúvať ďalej. Samozrejme, že ich vyrábam a predávam priamo aj na zákazku. Ostatné produkty – nápisy, písmená, sú podľa mňa menej účelné, ale o to viac dizajnovo vypracované. V každom prípade obrovský potenciál pre môj biznis vidím v takzvane moderne zmýšľajúcich firmách a startupoch, ktoré majú úprimný záujem zveľaďovať svoje priestory rôznymi drevenými doplnkami a hračkami. Americký, dnes už miliónový startup InVison alebo slovenská Exponea sú v tomto smere veľmi štedrí a inovatívni a vždy sa teším na každú spoluprácu.

Najskôr ste pôsobili v Milku a ako Mr. Wood ste vlastne pokračovali v práci s grafickým dizajnom. Nepokúšali ste sa vymyslieť nový produkt, ktorý by nebol spojený s týmto odborom?

Zrejme som vymedzený tým, že keď niečo pripravujem, hneď som ovplyvnený ekonomickým pozadím, ktoré je spojené s konkrétnym produktom.

Mnoho ľudí je presvedčených, že hračky, ktoré ponúkam, sú mojou prácou. Hoci som na blogu podrobne vysvetlil, že drevené autíčka, ktoré v poslednom čase predávam vo svojom e-shope, nie sú mojím dizajnom, a zároveň som podrobne vysvetlil aj proces, ako vznikli – od idey, ako dodávatelia zohnali peniaze, a prečo ich vyrábajú v Číne. Táto firma začala prostredníctvom Kickstarteru, viackrát vyzbierali peniaze (dohromady už viac ako 500 000 dolárov), pričom posledná kampaň bola zameraná na presun výroby týchto drevených hračiek do USA. A dokonca mali aj človeka, ktorý mal skúsenosti s výrobou v malých sériách. Čiže aj v tejto krajine zápasia s rovnakými problémami ako my tu.

U nás v súčasnosti poznám iba jedného výrobcu hračiek, a to MOY TOY, ktorý vyrába drevené skladačky. Aby sa totiž produkcia hračiek v súčasnosti rentovala, musí sa vyrábať vo veľkých sériách, a je to teda veľmi riskantné podnikanie a veľká investícia. Nehovoriac, že hračky musia mať certifikáty a za testy sa platia nemalé peniaze. Často dostávam otázku: Prečo neurobíš nejakú kampaň, ktorá by ti umožnila podnikať týmto smerom? Nefunguje to však takto jednoducho, už iba vývoj samotného produktu trvá dlhšie. Zatiaľ som sa dôkladnejšie takouto myšlienkou nezaoberal a ani som nezisťoval, či na Slovensku existujú nejaké konkrétne možnosti podpory takejto výroby. Ale nič nevylučujem.

Autíčka, ktoré mám v portfóliu posledné mesiace, ponúkam cez svoj e-shop www.mrwoodshop.com. Navštevujem aj rôzne podujatia – v Bratislave obľúbený Urban Market, čo je pre mňa veľmi príjemná a pohodlná aktivita a chodím aj na podobné podujatia vo Viedni alebo v Prahe. Praha je samostatná kapitola, zistil som, že je tu toľko akcií a takmer každý týždeň, že tu prevažuje ponuka nad dopytom a návštevník potom stráca pocit výnimočnosti.

A čo kamenné predajne na Slovensku?

Stretol som sa tu s rovnakým problémom – dodávam alebo dodával som napríklad do Slávice a Martinusu, ale pokiaľ majú byť všetci spokojní, výsledná predajná cena je pomerne vysoká. Takže najvýhodnejšia cesta je v súčasnosti cez vlastný e-shop a prípadne cez vybraných distribútorov. Tých si však musím vyhľadať sám…

Čiže je oveľa náročnejšie predať produkt než grafický dizajn?

Určite, to sa takmer ani nedá porovnať. Nedajú sa porovnať ani len vstupné náklady. Ale na druhej strane, ak nastane najideálnejšia situácia, vo svete produktového dizajnu môžete svoj výrobok predávať globálne, čo v grafickom dizajne nie je možné. V tomto odbore sú takéto možnosti obmedzenejšie.

Takže neľutujete, že ste úplne zmenili svoje profesionálne zameranie? Splnili sa vám aspoň čiastočne očakávania?

Viete, ako sa hovorí – keby som vedel, čo všetko ma čaká, neviem, či by som do toho šiel. To sa však stáva aj v iných životných situáciách. Ale na druhej strane, tým, že ma zaujíma pomerne veľa vecí, neviem, kam ma táto cesta dovedie a v tom vidím zaujímavý prínos, pridanú hodnotu môjho súčasného obdobia.

Nemali ste záujem vstúpiť do spoločných projektov? Zapojiť sa viac do nejakej dizajnérskej komunity?

Skúšal som sa spojiť s niektorými dizajnérmi, napríklad spolupracoval som a stále spolupracujem s Ondrejom Jóbom. Ten pre mňa vytvoril logo Mr. Wood a na základe tejto spolupráce vznikol neskôr aj font Woodkit. Ďalší dizajnér je Rudo Letko – veľmi šikovný typograf, ilustrátor a hlavne odborník na kaligrafiu, navrhuje rôzne postery, ktoré potom frézujem… Chcel som spolupracovať aj s niektorými českými dizajnérmi, ale opäť som narazil na rovnaký problém – produkty boli zaujímavé, ale nepredajné. Dizajn, výroba a predaj produktov má ako každý segment, ktorý sa chce objaviť na trhu, svoje špecifiká a prekvapuje rôznymi problémami, prekážkami. Tie teda treba prelomiť a dosiahnuť cieľ, keď je výrobok kvalitný, spĺňa najprísnejšie estetické kritériá a je možné ho predať.

Možno sa nájde niekto medzi „Cvernovkármi“…

Veľmi sa mi páči táto komunita, osobne sa však obávam, že by som tam nevedel nájsť pokoj– mám tam priveľa priateľov, s ktorými by ma lákalo diskutovať, čo by ma mohlo odvádzať od vlastnej práce. V súčasnosti mám e-shop a vyrábam aj na zákazky a mám pocit, že sa to už mieša. Premýšľam o tom, že nastáva čas, keď by som tieto dve aktivity mal oddeliť. Čiže vytvoriť sub-brand, ktorý by podporoval moju zákazkovú činnosť a samostatne by ju promoval: či už na webe, sociálnych sieťach…

Ste na toto všetko sám?

Nie som úplne sám, mám brigádnika, spolupracujem s chránenými dielňami, ktoré vykonávajú finálne úpravy mojich výrobkov. Ale zamestnancov nemám. Mám výhodu, za obdobie pôsobenia v MILK-u som získal viaceré kontakty, najmä v grafickom dizajne a na druhej strane nevýhodu, že v oblasti produktového dizajnu a výroby mám tých kontaktov málo. Cítim, že dostatočne som sa doteraz tomuto problému nevenoval. Vidím však, že väčšina dizajnérov túži vytvoriť svoj vlastný produkt – aj tí z oblasti grafického dizajnu.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Porovnajte vašu prácu v MILK-u a prácu, ktorej sa venujete teraz…

MILK bol kolektívna vec, chodil som do kancelárie, mal som spoločníka Martina Jenču, mali sme svoju firemnú kultúru, spoločné podujatia. Keďže som spoločenský typ, chýba mi to a neviem, či sa mi niečo podobné podarí vybudovať. Najradšej spomínam na naše začiatky, keď sme sami dvaja začínali v pivnici na Krížnej ulici v časoch, keď nepatrila k najslušnejším miestam Bratislavy. Potom sme sa presťahovali na Leškovu ulicu do veľkých priestorov, a to aj napriek tomu, že sme stále boli sami dvaja a nemali sme nejaké veľké zákazky. Neskôr prišla Pohoda, začali sme priberať zamestnancov, práca pribúdala – pre rôzne firmy a developerské projekty. Z dnešného pohľadu viem potvrdiť, že vo dvojici sa pracuje lepšie, a že mi viac vyhovuje tento spôsob práce…

Organizovali ste aj Design Walks, na tie vraj rád spomínate?

Organizovali sme dva ročníky¹ – obvolali sme známych dizajnérov a architektov, že k nim dovedieme skupinu asi dvadsiatich študentov, ktorí by sa inak do takýchto firiem nedostali. Požiadali sme ich, aby im predstavili svoju prácu, jej pozadie a umožnili nielen sa niečo dozvedieť, ale prirodzene si aj vybudovať vlastné kontakty. Nebolo to o peniazoch. Tento formát je podľa mňa oživiteľný a ja ho mám stále v hlave a pokúsim sa ho zopakovať. Má to totiž výhodu aj pre zapojené štúdiá – môžu nájsť kvalitných zamestnancov. Ako vznikla myšlienka organizovať konferenciu By Design!? Vy ste stáli pri príprave jej prvého ročníka. Oslovil nás Jakub Ptačin, ktorý predtým zorganizoval v Starej tržnici podobné podujatie Honest Conference – zúčastnil sa na nej napríklad Ernő Rubik. Jakub veľmi spokojný nebol – ani s jej obsahom a ani s ekonomickým výsledkom. Obrátil sa preto na nás s ponukou pripraviť túto konferenciu spoločne. Skúsili sme to a hneď prvého ročníka sa zúčastnili veľké hviezdy, napríklad Stefan Sagmeister. Takže sme mohli zistiť, že hoci sú to pre nás veľmi vzdialení ľudia, môžu nám byť veľmi blízki. Určite to súvisí aj s tým, že sú zvyknutí chodiť po svetových konferenciách, so svojimi starostlivo pripravenými prednáškami – prezentáciami. Ale potom vás môže prepadnúť kacírska otázka: kedy vlastne pracujú?

Ľubica Pavlovičová je historička umenia, redaktorka časopisu Designum. V súčasnosti pracuje na spustení stránky e-designum, ktorá ako súčasť webovej stránky SCD bude informovať o aktualitách zo sveta dizajnu

Poznámky

¹Design Walks je platené podujatie pre 20 ľudí, ktorí dostanú možnosť navštíviť priestory architektonických a dizajnérskych štúdií v Bratislave – napríklad v roku 2013 to boli GutGut, Komplot, Vallo Sadovský, MILK, trivjednom… kde sa môžu stretnúť a diskutovať o práci s rôznymi kreatívcami. Podujatie vtedy organizovalo štúdio MILK v spolupráci s BKC_SPC.