Dizajn v kocke

Koncom júna Slovenská národná galéria (SNG) otvorila dlho očakávanú expozíciu zbierok umeleckého remesla, úžitkového umenia a dizajnu Dizajn v kocke. Jej kurátorky Viera Kleinová a Jana Švantnerová prišli s novou koncepciou, ktorá na rozdiel od poslednej expozície z roku 1995 prináša symbolicky a doslova v kocke tridsaťpäť príbehov zbierkových predmetov. V nehierarchizovanom radení sa vedľa seba ocitajú predmety rôznorodých foriem, temporalít, materiálov či utilitarity. Napríklad barokové oltárne svietniky z 18. storočia vedľa svietidla od štúdia ALLT (Elena a Peter Simoník), Boží hrob neznámeho autora pri scénografickej makete od Aleša Votavu, bratislavský rožok susedí s brošňou a ihlicou do viazanky s morčičom, nádoby od Dagmar Rosůlkovej, Andrey Čepiššákovej, Julie Horovej, Eugénie McLean Lugsovej ml. spája materiál hliny. Expozícia sústreďuje artefakty, ktoré v priebehu času stratili význam, zaznamenali formálny, estetický či technický pokrok, predmety praktického či spomienkového charakteru. Predovšetkým diela, ktoré sú umeleckoremeselnými prácami starých majstrov či autorskými dielami dizajnérov zo Slovenska a zahraničia. Hoci je výstava rozsahom komorná, podnecuje k diskusii. My sme sa o ňu pokúsili, kurátorkám Viere Kleinovej (VK) a Jane Švantnerovej (JŠ) sme položili niekoľko otázok.

Obe ste kurátorky zbierky umeleckého remesla, úžitkového umenia a dizajnu, ktorá v súčasnosti obsahuje 11 025 zbierkových predmetov. V úvodnom texte uvádzate: „Vyberáme dvojice a trojice artefaktov, medzi ktorými hľadáme vizuálne a významové iskrenie. Nechávame ich komunikovať v súzvuku i v napätí ako blízkych priateľov či rodinu alebo ako cudzincov v priestore a čase. Vyberáme majstrovské diela aj predmety zo zadných políc depozitárov, siahame po progresívnych dielach, slovo dáme tým nepohodlným a kontroverzným. Nepostupujeme chronologicky, v kocke ponúkame zážitkovú cestu naprieč storočiami každodennosti malých a veľkých dejín.“ Podľa akého kľúča/ metódy ste z toľkého počtu vyselektovali predmety a zoradili do tridsiatich piatich tém, v ktorých predstavujete jednotlivé predmety?

VK, JŠ.: V začiatkoch rekonštrukcie galérie nebolo jasné, či a aký priestor dostaneme na prezentáciu našej zbierky. Len čo sme boli oboznámené s veľkosťou a dispozíciou miestnosti pre expozíciu, rezignovali sme na prezentáciu našich zbierok formou lineárneho rozprávania, či už z hľadiska budovania a rozvoja fondu, alebo umeleckohistorického príbehu úžitkového umenia a dizajnu. Naše zbierky boli založené v roku 1960 s víziou ich budúcej autonómie ako umeleckopriemyslového múzea a od začiatku trochu mimo preferovaných galerijných záujmov. Jednotlivé subkolekcie boli budované s rozmanitou dynamikou, niektoré sústredene a dlhodobo, iné nárazovo a s ohľadom na napr. vtedajšie kultúrno- politické úlohy galérie. Zbierky vnímame ako osobitú, ale organickú súčasť našej inštitúcie, v slovenskom galerijnom prostredí je to unikátna situácia. Náš výber mal v skratke predstaviť rozmanitosť našej zbierky, jej históriu a zároveň poukázať na vybrané aspekty z dejín našej disciplíny zo stránky formálnej a obsahovej. Snažili sme sa, aby vybrané diela a ich prepojenia vždy komunikovali viac než jedno kritérium a aby ich prepojenie bolo vizuálne aj významovo nasýtené. Boli to dlhé debaty, pri ktorých sme diela „párovali“ a hodnotili ich výpovedný potenciál. Hoci sme si vo viacerých prípadoch boli isté kvalitou a relevantnosťou jednotlivého diela, v prípade, že sme k nemu nenašli adekvátneho partnera/ku, neumiestnili sme ho. Jednou z našich reprezentatívnych kolekcií je zbierka sklárskeho dizajnu zo sklární v Lednických Rovniach, ich diela sa v expozícii objavujú viackrát. Je to jediná kolekcia, z ktorej by sme dokázali vystavať komplexný príbeh bez potreby väčších výpožičiek. Touto cestou sme napokon nešli.

Mnohé zahraničné múzeá už niekoľko rokov pristupujú k prehodnocovaniu modernistického kánonu vystavovania svojich zbierok. Na rozdiel od veľkých príbehov v lineárnom a chronologickom radení pristupujú od malých alebo lokálnych príbehov ku globálnej súčasnosti. Vašou expozíciou ste sa snažili vykročiť smerom k antimodernistickým tendenciám, paradoxne ste uviazli v modernistických rámcoch, ktoré reprezentuje jej názov a sám koncept bielej kocky. Prečo ste zvolili túto paradigmu, viedli vás k tomu priestorové podmienky?

VK, JŠ.: O paradigme bielej kocky sme vôbec neuvažovali. My sme úplne prozaicky vychádzali z priestorových možností, zbierkového fondu a potreby výstižného a krátkeho názvu, ktorý by komunikoval charakter výstavy v slovenskom aj anglickom jazyku. Koncepcia výstavy je zároveň výsledkom istej „revolty“ voči prvotnému pracovnému názvu, respektíve zadaniu expozície, ktorý znel Klenotnica. Až do otvorenia sme expozíciu volali Kumbál, pričom išlo o sarkazmus reagujúci na priestorové kapacity. Názov Dizajn v kocke celkom pragmaticky a vo všeobecne čitateľnej skratke pomenúva obsah expozície a jej priestorovú situáciu. Dlhodobé expozície v galérii sa nachádzajú prevažne vo Vodných kasárňach a ide o menšie sály. Naša expozícia má k dispozícii priestor, ktorý nemá sálový charakter, je to jedna miestnosť, taká malá kocka. V spolupráci s architektkami z Ateliéru BKPŠ sme pracovali s iným konceptom. Vychádzal z našej prvotnej predstavy expozície ako akejsi miniatúrnej vesmírnej stanice, ako niečoho efemérneho, len zľahka zachyteného o múry miestnosti, kde návštevník môže vnímať predmety usporiadané vôkol neho, aj zasadnúť do centrálneho kokpitu s digitálnymi prvkami. Vo výsledku ide o formu vloženého kovového interiéru s excentrickou policovou sústavou so stredovým corianovým sedením nesúcim pohyblivé ramená s tabletmi. Je to teda skôr strieborná kocka s otvoreným kruhovým priehľadom. Vo vizuále Jany Bálik a Pala Bálika označujúcom vstup do expozície je metafora kocky využitá ešte inak – ako poštový balík. Previazaný povrázkom, opečiatkovaný. Expresne ho rozbalíte, len čo prejdete dverami výstavnej miestnosti.

Expozíciu ste štruktúrovali tematickými celkami, ktoré ale na prvý pohľad nie sú čitateľné, návštevníci ich objavia až v tabletoch. Témy, ktoré ste napokon zvolili, sa sústreďujú okolo formy (Dnu a von, Obyčajná fľaša krásnie vekom a vzorom), štýlu (Pastelky z Bruselu, Geometria v službách umenia aj propagandy), sklárskej technológie (Život v bubline, Lom svetla v hladine skla), efemérnych materiálov a techník (Trhaj, laminuj a rež!), experimentu (Drevené experimenty), farebnej škály (Dúhová symfónia pre SNG, Rapsódia v modrom), proveniencie (Odkiaľ si, O legendárnom pôvode vecí), ale aj času a spomienok (Zabudli sme na nich? Poznáte ich? Spomínanie kedysi a dnes), zmyslov (Pre oči aj pre uši), práce žien („Ženské hry“), atď. Uprednostnili ste metódu, ktorá jednotlivé artefakty nehierarchizuje, naopak, ich preskupením vytvára rámec ich demokratizácie a nivelizácie bez ohľadu na ich hodnotové a klasifikačné kritériá. Môžete uviesť príklady tematických zoskupení, ktoré sú pre vás najvydarenejšie alebo najosobnejšie?

VK, JŠ.: Dvojice či trojice diel „vo vzťahu“ sme vyberali tak, aby sme bezprostredne zapôsobili na diváka, ktorý má na mieste k dispozícii ešte základnú dvojjazyčnú informáciu o diele. Rátame s rôznorodým záujmom návštevníkov. Niekto si vystačí s vizuálnym zážitkom a základnými údajmi. Iní, ktorých zaujíma naše zdôvodnenie výberu a detailnejšie údaje o dielach, majú k dispozícii tablety, ktoré vzhľadom na veľkosť priestoru umožňujú komfort, že môžu sledovať dielo a zároveň si aj o ňom prečítať. Srdcovou témou pre nás je pohľad do vnútra zbierky, tu sme vyberali diela poukazujúce na výskumné a zberateľské priority kľúčových kurátoriek/ kurátora. Veľmi rady sme koncipovali dvojice, ktoré sa viazali na kultúrnu pamäť, máme radosť napr. zo skupiny, ktorá návštevníkom sprítomňuje rozmanité spôsoby osobnej aj inštitucionálnej, galerijnej spomienky. Od seriózneho výročného pohára na sekt, cez prsteň vytvorený pri príležitosti výstavy Sen × Skutočnosť až po lízanky a zelené papierové čiapky z nedávnych narodeninových osláv SNG.

Mňa osobne zaujala časť Vplyvní muži, ktorou ste pravdepodobne chceli poukázať, akú úlohu zohrávalo z genderového hľadiska patriarchálne usporiadanie kultúrnej a umeleckej scény. Vybrali ste dve mužské osobnosti, ktoré ale stáli na opačných ideologických póloch. Profesor Pavol Michalides, ktorý bol dlhé roky na čele študijného odboru dejín umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, mal rozhodujúci vplyv nielen na to, kto bude študovať, ale aj na to, kto je z ideologického hľadiska spôsobilý dejiny umenia vyučovať a s akým obsahom. Pôsobil v rôznych umeleckých komisiách, ako ideológ mal značný rozhodujúci potenciál aj na tvorcov z oblasti úžitkového umenia. Igora Didova aj Pavla Michalidesa ste rovnako predstavili ako praktizujúcich teoretikov. Didov však zanechal nepopierateľnú stopu v kreovaní zbierok SNG a dodnes sa môžeme oprieť o jeho teoretické state. Zdá sa, že ste z aspektu genderovej vyváženosti vylúčili z verejného dohľadu ženy-kurátorky, ktoré svojou každodennou rutinnou galerijnou činnosťou vykonali rovnako dôležitý kus práce ako ich mužskí kolegovia na vyšších spoločenských priečkach, a to v prefeminizovanom odbore, za aký úžitkové umenie a umelecké remeslo môžeme stereotypne označiť.

VK: Vplyvní muži sú konfrontáciou dvoch osobností, ktoré svojho času mali v dizajnérskych kruhoch silné slovo. Odkazujú na rodové usporiadanie vtedajšej dizajnérskej scény, v ktorej sa mocensky viac preferovali muži. Faktom je, že na pozíciu vedúcej oddelenia „užitého umenia a priemyselného výtvarníctva“ v Národnej galérii bola najprv oslovená Alžbeta Güntherová-Mayerová, vtedy jediná autorita v odbore úžitkové umenie/dizajn. Žiaľ, odmietla. Treba zároveň dodať, že po Igorovi Didovovi boli kurátorkami/vedúcimi oddelenia zbierok úžitkového umenia a umeleckého remesla v SNG v drvivej väčšine ženy. Vplyvní muži sú tak skôr narážkou na to, čie diela a ako sa do našich zbierok dostávali a čo sa s nimi ďalej dialo. Vystavovali sa, skúmali sa alebo sme ich odložili a radšej na nich zabudli? Igora Didova a jeho písací stroj sme do expozície vybrali kvôli zakladateľskej pozícii.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2024 na s. 46. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.