Juraj Behún: Longital je asi to správne prepojenie na nominácie

Juraj Behún získal tento rok nomináciu v Národnej cene za dizajn 2024 – Komunikačný dizajn (NCD) v kategórii Obal a objekt s dizajnom pre kapelu Longital. Grafický dizajn neštudoval, do tejto sféry sa dostal cez hudbu a dnes je z neho etablovaný dizajnér, ktorý spolupracuje s hudobným vydavateľstvom Slnko Records alebo Divadlom Astorka Korzo ’90. Aj vďaka nemu je dnes viac kultúry v Humennom, kde žije a tvorí.

Práve si sa dozvedel, že tvoj projekt, obal albumu Dočista pre kapelu Longital bol nominovaný v NCD v kategórii Obal a objekt. Aký je to pocit? Čo to pre teba znamená?

V prvom rade je to pre mňa prekvapenie a teším sa, že aj odborníci ocenili moju prácu. V predchádzajúcom ročníku som bol nominovaný v kategórii Digitál za aplikáciu, ktorú som tiež vytvoril pre túto hudobnú skupinu. Longital je asi to správne prepojenie na nominácie.

Prečo je podľa teba pre dizajnéra dôležité zúčastňovať sa takýchto súťaží?

Prezentuje tým hlavne sám seba, ale podporuje aj samu súťaž. V dizajne je ťažko súťažiť, nie je to šport. Ale aj tak je dobre dostať spätnú väzbu od odborníkov, ktorí tomu rozumejú viac.

Priniesla ti predchádzajúca nominácia nejaké výhody? Nové spolupráce, viac si sa dostal do povedomia?

Asi áno. Po zverejnení nominácie prišlo pár ponúk. Videli moju prácu a páčilo sa im to. Pre mňa to bol prvý projekt dizajnu aplikácie. Venujem sa hlavne printovým návrhom. Prvá aplikácia a hneď nominovaná. Veľmi ma to potešilo. Vtedy to dosť propagovalo aj Slnko Records, čiže ozvali sa mi kapely a muzikanti, aby som im spravil obal, aj takí, ktorí síce v Slnku nevydávajú svoje albumy, ale sledujú ich.

Robíš veľa projektov pre hudobníkov, ale aj divadlá a kultúrne akcie.

Cez hudbu sa začala moja cesta ku grafike. Keď sme mali pätnásť-šestnásť rokov, mali sme kapelu a potrebovali sme plagát na koncert. Kamarát mi dal vtedy cracknutý Photoshop a ja som sa v tom špáral. Hudbou to začalo, pokračuje a dúfam, že ešte dlho bude.

S kapelou ešte koncertujete?

Kapela sa volá Stepaside. Hráme sem-tam, metal. Sme už skoro legendy. Tento rok máme dvadsať rokov.

Grafický dizajn si neštudoval, čo okrem hudby ťa k nemu priviedlo?

Som vyučený chemik (smiech). Potom som sa pokúšal študovať v Prešove genetiku. Začal som robiť plagáty pre kultúrny podnik History Art & Music Club tu v Humennom a robím pre nich plagáty dodnes. Longital tam hrali koncert, páčil sa im plagát, tak ma vzali, aby som pre nich a pre Slnko Records robil grafiku.

To bola prvá veľká zákazka?

Asi áno. Predtým som pracoval ako grafik v IT firme v Prešove, popri tom som robil aj pre History. Kvôli tejto zákazke som sa prvýkrát rozhodoval, či odídem zo zamestnania a začnem robiť sám na seba. A vyplatilo sa. Potom k tomu pribudli divadlá, spolupráce s režisérkou Adri Totikovou, Humenčankou. Ale všetko sa to začalo nabaľovať cez Slnko Records. Prišla aj ponuka urobiť obal Andrejovi Šebanovi na CD, to bolo pre mňa veľké. Triasla sa mi myška, keď som na tom robil, ale vyšlo to dobre.

Takže kľúčom k úspechu bol dobrý klient na začiatku.

Áno, je to poprepájané cez ľudí. Mám síce portfólio na internete, ale nikdy som si neplatil propagáciu na sociálnych sieťach. Ako to býva, obuvník chodí bosý, dlho som nemal svoj web. Snažím sa udržiavať aspoň Behance, raz za dva mesiace si k tomu na tri dni sadnem a pridávam tam nové veci a snažím sa to vypiplať, nech to je pekné. Ale je pravda, že sa mi to nechce robiť. Na Instagram dávam všetko, na Behance už len väčšie projekty.

Tvoje portfólio má dosť široký záber. Nielen hudobné obaly, ale aj knihy, plagáty, vizuálne identity. Aký typ projektov ťa najviac baví?

Najviac ma bavia printové veci. Čím väčšie, tým lepšie. Teším sa z kníh alebo katalógov. Často robím pre Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach katalógy k výstavám. Mávajú okolo sto strán, takže už taká malá knižka. Pre neziskovku Poloniny – neskutočne skutočné vytvoril Dodo Dobrík logo, ja sa teraz starám o vizuál celej značky. Cez nich som sa dostal k Slovenskej ornitologickej spoločnosti / BirdLife Slovensko (SOS / BirdLife Slovensko). Pre nich som dizajnoval knihu Kam za vtákmi, východné Slovensko. Predtým som nič netušil o ornitológii, teraz som veľký fanúšik vtáctva. Do tohto projektu som sa zažral. Ručne som kreslil mapy a ikony. Kniha je teraz v súťaži Najkrajšie knihy Prešovského samosprávneho kraja.

Z toho, čo vravíš, je zrejmé, že si rád buduješ vzťahy s klientmi.

Nerád robím projekty, keď mi niekto zavolá, či mu nespravím len jeden plagát a ďalej to nepokračuje. Mám radšej väčšie zákazky. Celé identity. Myslím, že nemám ani jedného klienta, s ktorým by som mal iba pracovný vzťah. So všetkými sme sa skamarátili. Najväčší priatelia sme s Maťom Cubjakom, riaditeľom Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Mal prednášku v Humennom, na ktorú sme prišli traja. Predtým sme sa nepoznali, prihovoril som sa mu, dal som mu na seba kontakt. Potom sa ozval, zistili sme, že obaja radi bicyklujeme. S múzeom spolupracujem veľmi rád. Odmalička som bol Warholov fanúšik, často sme chodili do jeho múzea.

Mal si aj výstavu svojich grafík na štýl Warhola.

V múzeu som mal už dve výstavy Factory People 1 a 2 v rokoch 2021 a 2022. Boli venované ľuďom, ktorí žili a tvorili vo Warholovej Factory. Jednotka šla aj na Expo v Dubaji. Keď som pripravoval svoje pop-artové grafiky, chodil som si obzerať Warholove originály a jednostaj som spúšťal alarm, lebo som chcel preskúmať jeho techniku celkom zblízka. Vždy, keď som prišiel, museli alarm vypnúť. Grafiky som robil digitálne, ale rád by som si skúsil aj sieťotlač. Ale necítim sa ako umelec, ktorý by mal svoje grafiky vystavovať. Viac ma baví byť dizajnérom. Mám rád český výraz „užité umění“, že umenie slúži nejakej veci.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2024 na s. 26. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.