Z múzea: Obrazy z kozmu. Vedecká fantastika a vesmír v slovenskej ilustrácii a knižnom dizajne

Terminologické vymedzenie pojmu vedecká fantastika či science fiction je predmetom mnohých publikácií, kde sú viditeľné rôzne terminologické odlišnosti¹. Ako tvrdia autori Encyklopedie literatury scienece fiction, fantastika je taká výpoveď o svete, v ktorej sú predstavy vytvorené fantáziou konfrontované s predstavami podloženými ľudským poznaním a praxou². Pre potrebu tohto textu vymedzím stručnú charakteristiku: pojem sci- fi chápem ako literárny či filmový naratívny žáner spadajúci pod širší žáner fantastiky, kde sa v reálnom, budúcom (a príležitostne aj minulom) čase a svete objavujú znalosti a vynálezy, ktoré v dobe vzniku neboli všeobecne známe. Vedecké výdobytky sú tak určujúcim charakterom naratívu, ktorý je nimi determinovaný. Svet fantastického a reálneho sa spája vo fúzii fikčného sveta. 

Témou textu nie sú fantastické a vizionárske motívy v literatúre, ale ich transpozícia do ilustrovaného obrazu. Dôležitými sa stávajú atribúty spájané so žánrom sci-fi, ikonografia kozmu, ktorú reprezentujú rôznorodé motívy; vesmírne rakety a družice, kozmonautika, motívy inovatívnych technických zariadení a vynálezov, téma medziplanetárnych letov, mimozemských civilizácií, či objavenia a existencie doteraz neznámych foriem života. Vybrané príklady z ilustrácií sú podmienené slovenskou provenienciou a snahou pomenovať špecifiká tohto prostredia. V zbierkach Slovenského múzea dizajnu sa nachádzajú viaceré príklady kníh a ilustrácií, ktoré v texte zhodnocujem. Jedná sa predovšetkým o graficko-dizajnérske práce Zoltána Salamona, Pavla Blaža ako aj konvolút časopisov Elektrón, ktorý prinášal tému vedeckej fantastiky cez ilustrované dobrodružné romány Jozefa „ Schek“ Babušeka. 

Záujem o vesmír v ilustráciách

Tematika sci-fi a vizuálna kultúra kozmu bola námetom množstva svetových i európskych výstavných projektov.³ Z hľadiska nášho regiónu bola najvýznamnejšou putovná výstava (s obsiahlym katalógom) Planeta Eden: svět zítřka v socialistickém Československu 1948-1978 kurátorskej a editorskej dvojice Tomáš Pospiszyl – Ivan Adamovič.⁴ Publikácia sa už podľa podnázvu venuje československému kontextu, ale z hľadiska skúmania je v zohľadnení slovenského prostredia fragmentárna a ťažiskovo sa venuje českým autorom*kám, knižným a časopiseckým publikáciám ako aj voľnému, neo-avantgardnému umeniu. V tomto ohľade v slovenskom prostredí dôslednejšie zhodnotenie aktivít na poli ilustrácie, podnietených vedeckou fantastikou a prostredím kozmu absentuje. A to aj napriek tomu, že sci-fi literatúra a obecnejšie literárna fantastika mala výrazné miesto nielen v prekladovej, ale aj pôvodnej slovenskej literatúre.⁵ 

Fantastické a sci-fi motívy sa objavujú v slovenskej literatúre a tým pádom aj v ilustrácii už od začiatku 20. storočia, ale vymedzenie môjho skúmania je ohraničené rokom 1958. Tento rok je dôležitý ako pre kozmický výskum, tak aj pre umeleckú sféru. V tomto roku sa uskutočnilo vypustenie viacerých družíc na obežnú dráhu okolo Zeme (Explorer 1 – 4) ako aj niekoľko neúspešných pokusov družíc o preskúmanie Mesiaca (Luna A-C, Pioneer 0-3). Po týchto udalostiach sa zvýšil umelecký záujem o tému technického pokroku v súvislosti s kozmickými utópiami ako aj ikonografiou vesmíru. V roku 1958 sa uskutočnila významná svetová výstava Expo v Bruseli, ktorá znamenala prelom aj vo sfére úžitkového umenia, grafického dizajnu ako aj audiovizuálnej kultúry. Koniec päťdesiatych rokov anticipuje mnohé progresívne postupy vo vede i umení. Pre oblasť ilustrácie a grafického dizajnu znamená dôležité smerovanie k experimentovaniu s motívmi abstrakcie, typografickej uvoľnenosti skladobnosťou obrazov (montáž, fotomontáž, koláž) či prepájaním rôznomediálnych obrazov (kombinácia kresby, maľby, grafických techník a fotografie a i.). 

V roku 1958 vychádza utopický román slovenského spisovateľa Jána Bajlu Luna 2 neodpovedá (Smena) popisujúci súboj medzi americkou a sovietskou medziplanetárnou stanicou. Obálka Jakuba Krejču je ilustrovaná v duchu socialistického realizmu, s jemnou dávkou vizionárskeho pátosu vykresľujúceho kozmické lety ako niečo bežné v budúcom svete. Zaujímavosťou je knižná publikácia Keby prišli Marťania dvojice Vladimír Babula – Rudolf Faukner (Smena, 1958), ktorá je sprievodcom po planéte Zem pre mimozemšťanov a obsahuje rôzne faktické informácie o Zemi a ľudskom druhu. Publikácia Rudolfa Brezinu, inšpirovaná vyslaním sondy Luna 2 (13. septembra 1959), je knihou o vede a technike, ktorá je určená deťom a mládeži (Začalo to Luníkom II., Mladé letá, 1962). Ilustráciami ju sprevádza výtvarníčka Stanislava Červenková. Podstatným dielom z hľadiska vydavateľskej činnosti v našom prostredí je vydanie antológie svetovej sci-fi Stalo sa zajtra: poviedky o svete budúcnosti (Mladé letá, 1961). Kniha je ilustrovaná významným českým výtvarníkom, jedným z najagilnejších ilustrátorov knižných fantasy a sci-fi kníh, Teodorom Rotreklom.⁶

Práve po roku 1961 evidujeme vzostup pôvodnej i prekladovej literatúry v žánri sci-fi, najmä aj v súvislosti s úspešným vyslaním prvého človeka Jurija A. Gagarina do vesmíru (12. apríla 1961). Priame ovplyvnenie historickou udalosťou je zreteľné v jemne humoristickej knihe o kozmonautike a vesmíre určenej hlavne pre deti a mládež Výlet Toma Pilbyho (Mladé letá, 1962) od Viktora Kubala. V tomto prípade je významný slovenský animátor, karikaturista a ilustrátor aj v úlohe autora textu. Ten dopĺňajú svižné, linkové kresby, ktoré vážnej, vedeckej téme dobývania kozmu dávajú odľahčenú formu. 

Výtvarník, jeden z prvých absolventov VŠVU, Jozef Baláž, sa v rámci svojej rozsiahlej grafickej a ilustračnej tvorby venoval aj tematike ilustračného sprievodu fantastickej literatúry. Na príkladoch z konca päťdesiatych rokov – knižných obálok kníh Stanisława Lema Denník z vesmíru (SVKL, 1958) a Raya Bradburyho Zlaté jablká slnka (Slovenský spisovateľ, 1959) – je zreteľný jeho grafický štýl pracujúci s masívnou, dynamickou linkou. Limitovaná farebnosť obálky Lemovej knihy obmedzená na čierno-bielu a fialovú, sprevádza kresba fantastickej planéty s motívom pripomínajúcim štylizovaný kríž. Existenciálny charakter Lemových sci-fi je tak vyjadrený iba dominantným symbolom a zvláštnymi krajinnými formáciami. Redukcia tvarov je typická aj pre iné Balážove obálky. Vyberá dve-tri farby, ktoré na obálkach presadzuje, často v doplnení štylizovaným figurálnym motívom. Prebal knihy Hmlovina Andromedy Ivana Jefremova (Vydavateľstvo politickej literatúry, 1960) reprezentuje viaceré Balážove výtvarné postupy. Dve zjednodušené hlavy sa dívajú do okna vymedzeného farebnými ekranovými formami. V kontraste k čistote plôch je centrálny obraz prebalu tvorený tašistickou škvrnou a líniou špirály. Obálka reprezentuje pohľad človeka do neznámeho, neuchopiteľného priestoru a zároveň nadväzuje svojou kontrastnou formou na viaceré aspekty bruselského štýlu. Napätie medzi čistou plochou a farebnou štruktúrou, štylizácia postavy, názov diela a meno autora je súčasťou samotného obrazu. Frontispis je popisnejší – zobrazujúci graficky stvárnenú vesmírnu raketu pred odletom. Utopický motív Jefremovej knihy rovnostárskej, socialistickej spoločnosti budúcnosti je v intenciách objavujúcich sa motívov sovietskej literatúry druhej polovice päťdesiatych rokov (originál knihy vyšiel v roku 1956). Baláž v knihe nečerpá zo štýlu socialistického realizmu ani fantastického realizmu „burianovského“ či „rotreklovského“ typu, ale viac sa prichyľuje k zabstraktneniu, typizácii a plošnému poňatiu a kontrastu plochy a štruktúry. Podobne je to aj v jeho obálke pre prvé slovenské vydanie Lemovej knihy Solaris (Osveta, 1964). Tu obal i frontispis vychádzajú z obrysu mužskej a ženskej postavy zasadenej do monotypickej čiernej plochy pripomínajúcej hviezdnu oblohu. Na obálke je zreteľný aj motív zdvojenia postáv, ktorý je autorovou interpretáciou deja knihy, kde sa ústrednou témou stáva zhmotňovanie najskrytejších myšlienok, či dávno nežijúcich ľudí – ktoré spôsobuje oceán obklopujúci planétu Solaris – čo napokon dovedie posádku vesmírnej lode k duševnému rozvratu. 

Balážov rovesník, maliar a grafik Marián Čunderlík, bol autor generačne blízky umelcom Skupiny Mikuláša Galandu, ale jeho tvorba inklinovala k iným východiskám. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1953, ale v tvorbe sa postupne vzďaľoval od figúry smerom k vrstveniu alebo vzájomnému napätiu štruktúr vychádzajúcich z maliarskej matérie. V druhej polovici šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov smeroval ku konštruktívnejšie podanému tvaru a elementarizmu. Čunderlík sa okrem knižnej a plagátovej tvorby širokého rozsahu zameral aj na výtvarné úpravy literatúry v žánri sci-fi. V knižnej úprave uplatnil skladanie obrazov; napríklad v prípade obálky knihy Titanus od Eberhardta Del‘Antonia (Slovenský spisovateľ, 1962). Výraznú typografiu dopĺňa evokatívny obraz vesmírnych diaľok s kolážami obrazcov technických vynálezov súvisiacich s kontextom literárneho diela. Kompozične prepracovanejšie sú ilustrácie a obálka knihy Projekt Omega Jána Bajlu (Mladé letá, 1963), kde sa objekt rakety stáva centrálnym ikonografickým motívom reprezentujúcim objavovanie neznámych svetov. Obrazec na prebale je komponovaný do kruhu odkazujúcemu k tvaru planét. V ilustráciách na vnútorných doskách knihy je motív rozvíjaný aj cez kombináciu koláže teleskopickej fotografie Mesiaca s abstraktnými vystrihovanými štruktúrami a dominantným obrazom vesmírnej rakety. Práve táto forma prepájania abstraktných a fotografických motívov je typickým prvkom Čunderlíkovej ilustrácie raných šesťdesiatych rokov. V ilustrácii etabluje abstraktné princípy ešte skôr, ako sa objavili v jeho voľnej tvorbe alebo tvorbe jeho generačných spolupútnikov – umelcov združenia Bratislavské konfrontácie.⁷ 

Knižné edície

S narastajúcim záujmom o sci-fi literatúru, prekladovú i pôvodnú tvorbu, sa objavujú už nielen jednotlivé knižné tituly, ale aj edície, ktoré sa na žánrovú literatúru sústredia. Hoci sa edície Labyrint (Smena), Zenit (Tatran) či zošitové Dobrodružné romány (Smena) sústredili na rôznorodejšie žánre dobrodružnej, thrillerovej či krimi literatúry, od sedemdesiatych rokov sa tu čoraz frekventovanejšie objavuje aj vedecká fantastika. Vrchol pre tento žáner predstavovali osemdesiate roky 20. storočia, predovšetkým ich záver, keď v Smene vzniká edícia zameraná na sci-fi literatúru pod pregnantným názvom Fantastika. 

Sústredenejšiu pozornosť možno venovať Zenitu, kde mal úpravu a neraz aj ilustrácie na starosti grafik a knižný dizajnér Zoltán Salamon, ktorého tvorba je bohato zastúpená aj v Slovenskom múzeu dizajnu. V edícií Zenit vyšlo v rokoch 1970-1991 65 titulov v zameraní na horror – thriller– western. Viaceré tituly mali však žánrový charakter sci-fi literatúry. Pre Salamona bola typická akcentácia farby (často červenej) a výrazného typografického riešenia názvu knihy. Princípy tvorby si možno priblížiť na niekoľkých tituloch zo sedemdesiatych rokov. V edícií Zenit vyšla v roku 1974 kniha ruského spisovateľa Ilju Isofoviča Varšavskijeho Človek, ktorý videl antisvet. Na obálke vidíme muža odkrývajúceho kabát, pričom jeho „telo“ pripomína útroby mechanizmu zostrojené z káblov a prehrávacieho prístroja. Groteskná figúra v čiernom odeve na bielom pozadí nápadne pripomína postavu Alexa z filmovej adaptácie Mechanického pomaranča Anthonyho Burgessa (A Clockwork Orange, r. Stanley Kubrick, 1971). V hornej časti obálky je za postavou segment červeného kruhu, vyznievajúci ako odkaz na avantgardnú typografiu. Spodný okraj rámuje trojnásobné opakovanie slova Zenit s logom edície. V hornej dominuje slovo „ANTISVET“, ktoré má v rámci názvu najväčšiu mieru atraktivity a zároveň subverzie. Podobný charakter má aj iná Salamonova obálka k antológii sci-fi poviedok Purpurová múmia (Obzor, 1973) s tajomnou, maskovanou postavou na prebale uprene hypnotizujúcou čitateľa*ku. Šablónová typografia s menom autora a názvom diela doplnená zmnoženou figúrou, pôsobiacou ako trojica homonkulov je vizuálnym vstupom ku knihe A. C. Clarka Vesmírna odysea (Tatran, 1975). Technický charakter typografického čierno-bieleho písma v kontraste s ilustráciu zobrazujúcou tri vznášajúce sa postavy a dohliadajúcu tvár uväznenú v spleti čiar akejsi klietky uplatnil v románe Ivana Izakoviča Cudzie svety (Tatran, 1975). Prepájanie motívu figúry s technickým elementom, kombinácia ľudskej postavy s neľudským, protetickým či až kyborgickým je motív, ktorý Salamon v úprave a ilustrácii sci-fi kníh opakuje (príkladmi môžu byť aj obálky kníh A. a B. Strugackých Planéta pre Panťanov (Tatran, 1976) alebo I. Asimova Koniec večnosti (Tatran, 1977).

Z hľadiska zberateľského záujmu, či reflexie výtvarnej stránky je edícia Dobrodružné romány vydavateľstva Smena pomerne opomínaná. Išlo o lacné zošitové romány určené skôr na jedno použitie. Napriek tomu sú obálky výtvarne zaujímavé hlavne s ohľadom na hybridnú podobu prepájajúcu grafickú úpravu, ktorú mal na starosti zväčša iný autor ako samotnú ilustráciu. V polohe koláže a spojenia technických obrazov s gestickou maľbou sa v polohe, ktorú by sme v jeho výtvarnej tvorbe nečakali, objavuje napríklad výtvarník Ľudovít Hološka (A. a B. Strugackij Hotel u zabitého alpinistu, 1973). Grafické úpravy Jozefa Perneckého akoby predchádzali postmodernu, obálka je vyskladaná z rôznych typov obrazov s rámovanou kartušou, v ktorej je meno autora*ky a názov titulu. Grafik využíva ilustráciu rôznorodých výtvarníkov*čok napríklad Mileny Chrenovej (I. Rosochovatskij Hosť, 1982), Jozefa Kelemena (antológia sovietskych sci-fi poviedok Severná hviezda, 1987), Mariána Štuka (G. Šach, Ó, Marťan!, 1989) ai. 

Zdá sa, že postmoderný prístup vstupuje do návrhu obálok aj v ich grafickom podaní ďalšieho zo stabilných úpravcov edície Jána Meisnera. Žiarivý názov edície a žlté kartuše dopĺňajú pestrofarebnú ilustráciu. Kombinácia ostrých i oblých rezov orámovaných polí, výrazná farebnosť, kombinácia typografií sú mixážou anticipujúcou oslobodenie jednotlivých zložiek grafickej úpravy, ktorá sa naplno prejavila v ďalšom desaťročím aj vplyvom prvých počítačov (Meisner – Nágel: P. Vežinov Záhuba Ajaxu, 1976, Meisner – Cigan: J. Ivanovová Krajina spokojných, 1977, Meisner – Vojtášek: P. Bagrjak Belasí ľudia, 1979, ai). 

Edícia Labyrint, vychádzajúca v Smene od polovice šesťdesiatych rokov nadobudla koncom osemdesiatych rokov podobu, ktorú jej nadizajnoval grafik Pavel Blažo. Dominantný nápis „SCI FI“ v hornej tretine prebalu, s oblým, rúrkovitým písmom, charakterizoval samotný žáner diela. Antológia textov 10 x Sci -fi je Blažom upravená publikácia, pričom na jej ilustráciách sa podieľalo viacero autorov*iek, každý ilustrujúci dve z poviedok (R. Brun, D. Nágel, D. Polakovič, V. Rónaiová, P. Rónai). Keďže v rámci Labyrintu vychádzalo čoraz viac fantastiky (napríklad A. Baster Zničený muž, ilustroval R. Brun, 1987, Úžasná krajina – antológia českej sci fi poviedky, ilustrovali P. Blažo, V. Hulík, Ľ. Longauer, M. Mudroch, S. Mydlo, D. Tóth, 1986), na konci osemdesiatych rokov sa tento žáner osamostatnil a začal vychádzať v edícií Fantastika. Vizuálna identita kníh ostala rovnaká i keď príležitostne sa ako dominantné médium obálky objavuje fotografia (S. Spielberg Blízke stretnutie tretieho druhu, 1989, C. J. Cherryhová Kukučkino vajce, 1989). Zaujímavým príkladom spolupráce výtvarníka a dizajnéra je antológia poľskej fantastickej poviedky Volanie na mliečnej ceste (1989), kde je v celej publikácii – až na motív modrej hviezdnej oblohy na obálke – zvolená čierno-biela farebnosť kresieb a kombinovaných fotografií Rudolfa Sikoru. Sikora využíva svoje staršie práce s odkazom na vlastnú ikonografiu, znaky života, smrti a času ( *, †, → , ← ) ako aj motívu pyramídy a dopĺňa ich drobnými kresbami a fotografiami na predelových kapitolách. Kniha pôsobí kompaktne a vhodne aplikuje do knižnej podoby dlhodobý záujem konceptuálneho výtvarníka o témy vesmíru a budúcnosti ľudstva. 

Elektrón – technika i komiks pre mládež

V roku 1973 vznikol na Slovensku „mesačník pre mladých o vede a technike“ Elektrón, ktorý nadväzoval na staršie české časopisy Věda a technika mládeži, ABC mladých techniků a přírodovědců alebo slovenský magazín Prúd. Časopis prinášal zaujímavosti z oblasti vedecko-technologických inovácií, ale aj z oblasti prírodovedy a rôznych oblastí ľudskej činnosti. Téma kozmu, vesmíru alebo robotiky sa v časopise objavovala frekventovane a rovnako boli prítomné aj literárne texty (zväčša preberané zo sovietskeho časopisu Technika molodeži) ilustrované rôznymi autormi*kami ( F. Pohorelec, Š. Šilhan, P. Chudý, D. Hilbertová ai). V Elektróne je významná predovšetkým komiksová tvorba, ktorej dával časopis systematicky priestor. V roku 1976 je v časopise reprodukovaný príbeh podľa Alexandra Kolpakova (úprava textu I. Marešová) Griáda, ktorej ilustrovanú podobu komiksu dal výtvarník Aleš Vyjidák. Dej je založený na príbehu dvoch vedcov, ktorí sa dostávajú na vzdialenú planétu Griádu, kde prežíva technokratický režim, ktorý sa odcudzil socialistickým ideálom. Kniha i komiks tak reaguje i na politické reálie (ako je to v prípade sovietskej literárnej fantastiky časté). 

Autorom významných kreslených románov uverejňovaných v časopise bol Jozef „Schek“ Babušek (pseudonym Schek, ktorého základom je koniec jeho reálneho priezviska, začal ako podpis používať po roku 1958). Babušek mal skúsenosti s komiksom či stripom už od konca štyridsiatych rokov pre humoristický časopis Šidlo, neskôr (od konca päťdesiatych rokov) pre Roháč.⁸ Stripy v karikatúrnom duchu postupne strieda s realistickejším rukopisom blížiacim sa ilustrácií dobrodružných kníh. Prvý takýto Schekov komiks vychádzal v rokoch 1965 – 1966 v magazíne pre chlapcov a dievčatá Prúd pod názvom Desiata planéta a tematizoval ohrozenie planéty Zem neznámou entitou z vesmíru. Pre časopis Elektrón kreslil od prvého ročníka hneď dva komiksy – Stretnutie v púšti (napísala Kamila Stašková, podľa sci-fi poviedky I. Rozochovatského) a Posledná hodina (1973) podľa A. C. Clarka. Posledne menovaný bol plný vesmírnych atribútov: typizovaných prostredí vesmírnych rakiet a planét, modulov, vysielačov, postáv kozmonautov v dynamických kreslených scénach. Čierno-biela farebnosť umožňovala prácu s tieňovaním a expresívnejšími kontrastmi. V nasledujúcich rokoch ilustruje príbeh na motív knihy Michaela Crichtona Zelená smrť a potom viacero dobrodružných príbehov na motívy diel Ludvíka Součka – spiritus agensa českej fantastiky a prognostiky. Jednalo sa o adaptácie a ilustrované prevedenie Součkovej trilógie Cesta slepých vtákov, Runa Rider a Slnečné jazero. Posledná časť nás privádza na Mars a z hľadiska kresliarskej výpravnosti sa mi zdá najvýraznejšia, najprepracovanejšia. Trilógia vychádzala v rokoch 1978-1982 a predstavuje v slovenských podmienkach pokus o ucelenú komiksovú adaptáciu fantastickej literatúry (textová úprava Kamila Stašková). V osemdesiatych rokoch nasledovala komiksová ilustrácia textu Jaroslava Veisa Včera, dnes a zajtra (1983) s príbehom, v ktorom sa špekulatívne prelína minulosť a budúcnosť. V ilustrovaných dobrodružných príbehoch Po stopách času (1984) a Návrat do zajtrajška (1985-1986) nadväzoval Schek na štýl predošlých komiksov a etabloval kreslený príbeh ako formu, ktorá sa neskôr v deväťdesiatych rokoch stala neodmysliteľnou súčasťou mládežníckych časopisov.⁹ 

Prirodzene vybrané príklady autorov*iek, knižných titulov alebo edícií je selektívny a subjektívny. V rozmedzí rokov 1958-1989, na ktoré je zameraný výskum, sa objavuje množstvo iných knižných ilustrácií interpretujúcich sci-fi literárne texty. Zvolený prehľad sa zameriava na niektoré znaky témy: 1) rozširovanie sci- fi literatúry a tým aj ilustrovaného obrazu s ňou spojenou na konci päťdesiatych rokov; 2) interpretačné prístupy slovenských výtvarníkov k téme sci-fi , v zameraní na knižnú obálku; 3) edičnú činnosť, ktorá žánre fantastiky strategickejšie zohľadňuje a 4) podobu komiksovej tvorby, ktorá je obrazovou transpozíciou fantasticko-dobrodružných románov s prvkami sci-fi. 

Vedecká fantastika sa ako pôvodne okrajový úkaz v osemdesiatych rokoch 20. storočia etablovala ako výrazný subžáner fantastickej literatúry a vďaka nej sa sformovala silná komunita jej priaznivcov a záujemkýň (na Slovensku vznik sci-fi klubov, organizovanie a stretávanie fandomu). Ilustrácia a oslobodená fantázia pretavená do rôznych výtvarných techník tomuto upevneniu pozície nepochybne výrazne prispela. 

Realizácia textu bola podporená formou štipendia Fondom na podporu umenia (projekt: 24 – 341 – 02050: Obrazy neznámych svetov. Vedecká fantastika a kozmos v slovenskej ilustrácii a knižnom dizajne 60-80. rokov 20. Storočia.)

---

1. Dôsledne sa terminológiou pojmu fantastika či fantastická literatúra zaoberajú  Antonín K. K. Kudláč, Jakub Macek ako aj autori úvodu kolektívne zostavenej knihy Encyklopedie literatury science fiction. Porov.: KUDLÁČ, K. K. Antonín, Anatomie pocitu úžasu. Brno: Host 2016, s. 19-84, MACEK, Jakub, Fandom a text. Praha: Triton 2006, s. 13-45,  NEFF, Ondřej – OLŠA, Jaroslav (eds.), Encyklopedie literatury science fiction. Praha: H & H 1995, s. 19-35.
2. NEFF – OLŠA , Encyklopedie literatury scienece fiction, s. 22.
3. Výstava Star city: The Future under Communism sa uskutočnila v roku 2010 v Notthingham Contemporary a reflektovala hlavne vzťah kozmu a vesmíru k ideológii socializmu a umeleckej tvorbe v stredo-východnej Európe. V roku 2011 sa uskutočnila výstava Weltraum. Die Kunst und Ein Raum v Kunsthalle vo Viedni. V kontexte strednej a východnej Európy je dôležitá i výstava Kosmos, wzywa! v Muzeu Zachęta vo Varšave (2014). Ku všetkým spomenutým výstavám vyšli aj obsiahle katalógy. 
4. Výstava sa uskutočnila 5. 5. – 25. 7. 2010 v Dome umenia Brno a reprízovaná bola 16. 9 – 13. 12. 2010 v pražskom Centre súčasného umenia DOX.  Porov.: POSPISZYL, Tomáš –  ADAMOVIČ Ivan (eds), Planeta Eden: svět zítřka v socialistickém Československu 1948-1978. Praha: Arbor vitae 2010.
5. Preklady literárnych diel venovaných žánru sci-fi a obecnejšie fantastike sa objavujú omnoho skôr. V pôvodnej slovenskej literárnej tvorbe nachádzame fantastické motívy už v literárnom romantizme, ale predovšetkým v románe Gustáva Reussa Hviezdoveda alebo Život Krutohlava (1856) ako aj v ďalších textoch zo začiatku 20. storočia (za viaceré spomeniem texty Václava Chlumeckého Janko Kosák v nebi, 1914 a román Profesor Šiltao, cestovateľ všehomírom, 1923).  Téma fantastiky v zahraničnej i slovenskej  literatúre je spracovaná v monografických publikáciách: SLOBODNÍK, Dušan, Genéza a poetika science fiction (1980), Kol. aut: Kdo je kdo v české a slovenské science fiction (1994), HEREC, Ondrej – FERKO, Miloš, Slovenská literárna fantastika do roku 2000 (2001), HEREC, Ondrej, Cyberpunk: vstupenka do tretieho tisícročia (2001), FERKO, Miloš, Dejiny slovenskej literárnej fantastiky (2007), HEREC, Ondrej,  Z teórie modernej fantastiky (2008) ai. 
6. Český výtvarník a ilustrátor sa spolupracoval aj s viacerými slovenskými vydavateľstvami a realizoval ilustrácie do mnohých kníh. Z významných spomeniem jeho monumentálnu výtvarnú výzdobu knihy Stanisława Lema Astronauti (Mladé letá, 1956), ilustrácie ku knihe Milana Baumana Záhady na zajtrajšok (Obzor, 1979) alebo ilustrácie pre edíciu Stopy: Václav Klička Drion opúšťa Zem ( Mladé letá, 1985), či Ján Fekete Okolo galaxie za osemdesiat týždňov (Mladé letá, 1988) a mnohé iné. Kompletný súpis Rotreklovej ilustračnej tvorby:  POSPISZYL, Tomáš, Rotrekl. Praha: Kunsthalle Praha, 2023. 
7. Historik umenia Radislav Matuštík pomenoval generáciu „nonfiguralistov“ pojmom „Nástup 1961“, v súvislosti s rokom ukončenia štúdia na VŠVU v Bratislave. Neplatilo to pre všetkých, ale pre jadro skupiny, ktorá sa sformovala do neoficiálneho voľného združenia Bratislavské konfrontácie. Pre autorov ako Miloš Urbásek, Jaroslav Kočiš, Darmar Kočišová, Eduard Ovčáček, Jozef Jankovič, Anastázia Miertušová, Rudolf Fila je charakteristický začiatkom šesťdesiatych rokov záujem o informálne, fantazijné či deštrukčné aspekty umenia. (Porov: MATUŠTÍK, Radislav, Moderné slovenské maliarstvo 1945-1963.Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1965. Viacerí z autorov*iek sa v 60. – 80. rokoch venovali knižnej tvorbe.
8. V časopise Roháč vychádzal Schekov najdlhšie kontinuálne kreslený strip Jožinko – dieťa svojich rodičov, ktorý bol publikovaný v každom čísle v rozmedzí rokov 1965 – 1988 (výnimkou bol rok 1975). Bližšie k Babušekovej komiksovej i celkovej výtvarnej tvorbe pozri: KRUŽLIAKOVÁ, Silvia, Jedinečný Jožinko BabuSchek (nielen) dieťa svojich rodičov. In: Designum, č. 3, 2019, s. 44-50.  Dostupné online: https://scd.sk/clanky/jedinecny-jozinko-babuschek-nielen-dieta-svojich-rodicov/ (dohľadané: 02. 11. 2024).
9. K presnej časovej genéze jednotlivých dobrodružných komiksov v časopise Elektrón pozri : https://skomiksdb.fandom.com/wiki/Elektr%C3%B3n (dohľadané 02. 11. 2024).