Plasty

Prvým priemyselne vyrábaným plastom sa stal bakelit – termoset (reaktoplast), ktorého vlastnosti umožnili jednoduchú a lacnú výrobu v ľubovoľných tvaroch. V roku 1918 kúpil bratislavský závod Gummon licenciu na produkciu bakelitu podľa patentov profesora Backerlanda od Bakelit Gesellschaft Berlin. Špeciálnu receptúru nazvali Futurit a všetky výlisky mali svoje číslo a rovnomenný nápis. Z Futuritu sa lisovali výrobky od izolantov, reklamných predmetov, rádioskriniek až po svietidlá. Po znárodnení továrne sa výroba svietidiel v roku 1950 presunula do novovzniknutého národného podniku Elektrosvit Nové Zámky. Dnes bežné plasty – termoplasty, sa vyrábali vo výrobnom družstve Kveta Nová Baňa a Združená výroba Michalovce. Pestrosť výroby dokumentuje široká paleta farebných misiek a dóz rozličných tvarov.

V nábytku sa sklolaminát použil prvýkrát v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch, keď s ním experimentovali manželia Ray a Charles Eamsovci. U nás ho v šesťdesiatych rokoch použil František Jirák pri realizácii kompaktnej sklolaminátovej stoličky. Neskôr sa rozšírili rôzne typy plastov do celej škály priemyselne produkovaných interiérových prvkov. Umelé hmoty viedli mnohých dizajnérov k experimentovaniu a hlavne v súčasnostiich využívajú najmä dizajnéri tvoriaci autorské produkty, napríklad Sylvia Jokelová, Silvia Lovasová, a ďalší. K plastu pribudol aj nový materiál 20. storočia, HI-MACS – umelý kameň, ktorý sa dostal do interiérových prvkov Studia ALLT, ale napríklad aj do hudobných nástrojov Tomáša Brichtu.

Prvým umelým vláknom vyrobeným pre textilný priemysel bola viskóza, ktorá sa nazývala aj umelý hodváb. Syntetické vlákna začali konkurovať vláknam získavaným zo zvierat a rastlín. Upravovali sa chemicky a vznikali zrážaním. Na Slovensku začala výroba prvých umelých vlákien – ešte na prírodnej báze – v roku 1921, a to v závode Slovenský hodváb Senica. Výroba viskózy v ďalšej dekáde je spojená predovšetkým s podnikom Tomáša Baťu, ktorý založil svoj závod v roku 1934 vo Svite pod Tatrami. Výroba viskózovej striže sa v roku 1942 rozbehla aj v bratislavskom závode Vistra, ktorý patril pod podnik Dynamit-Nobel. O výrobe vlákien na báze syntetických polymérov môžeme u nás hovoriť až od konca päťdesiatych rokov, k výraznejšiemu rozmachu výroby však došlo až v šesťdesiatych rokoch.

Katarína Hubová, Zuzana Šidlíková, Maroš Schmidt