Kov

Významnými producentmi smaltovaného riadu a neskôr aj kovových sporákov, plechových sudov a váh boli na území dnešného Slovenska Scholtzova továreň v Matejovciach, ktorej korene siahajú až do roku 1845 a fabrika Barok, Meszáros a Társai (neskôr Sfinx, Kovosmalt a Thorma), ktorá vznikla v roku 1906 vo Fiľakove. Scholtz sa po 2. svetovej vojne transformoval na Tatrasmalt (neskôr Tatramat).Fabrika Sandrik vznikla v roku 1895. Ján Čalovka navrhol pre Expo 58 v Bruseli vybavenie kuchyne a reštaurácie a jeho príbor č. 58, nazývaný aj Brusel, sa v Sandriku vyrábal ďalších 50 rokov. Výroba vodovodných armatúr sa v Petržalke začala po roku 1918, najskôr pod vedením Bohumila Speváčka a neskôr Václava Tauša. K zvýšeniu ziskovosti prispela najmä zbrojná výroba.V 1937 bola fabrika zo strategických dôvodov presťahovaná na Myjavu. Po druhej svetovej vojne bola továreň znárodnená a od roku 1950 pokračovala vo výrobe vodovodných armatúr pod novým názvom Slovenská armatúrka, n.p., Myjava. Od roku 1966 vytvoril mnoho tvarových riešení vodovodných batérií dizajnér Igor Didov a neskôr aj jeho syn Ivo Didov. Po 2. svetovej vojne zabezpečoval pestrú paletu kovových výrobkov aj n.p. Kovosmalt Trnava. Jedným zo známych produktov zo začiatku päťdesiatych rokov sú napríklad kachle „klubovky“ alebo práčky Virena a Perota. Po roku 1989 pokračovala tradícia výroby kovových predmetov aj v novovzniknutej firme Ami Inox Design v Kremnici, založenej v roku 1991 (od roku 2007 Ami Design). Koncom deväťdesiatych rokov firma zaznamenala najvýraznejšie obdobie rozvoja aj vďaka dizajnérom Andrei Pinkovej, Šimonovi Mišurdovi, Jakubovi Janigovi, Tiborovi Uhrínovi, Cypriánovi Koreňovi a ďalším. Medzi významné kovové produkty súčasnosti patrí automobilový strešný box Alumined dizajnéra Juraja Andraščíka. S kovom pracujú aj jednotlivci, ktorí sa venujú výrobe kovových predmetov na hranici medzi dizajnom a remeslom.

Maroš Schmidt, Katarína Hubová