Pavol Thurzo

Snaha o zjednotenie výrobného programu je u Thurza zrejmá od prvých náčrtov. K spolupráci si prizval vynikajúceho podnikového konštruktéra Mária René Kratochvíla a dvojzáprah inovácií sa rozbehol na plné obrátky. Do dvoch rokov sa v obchodoch začal predávať štýlový Mini Systém, ktorý pozostával zo stereofónneho tunera HiFi 710 A, stereofónneho zosilňovača Z 710 A, kazetového magnetofónu M 710 A a reproduktorových sústav 1 PF 067 76. K zostave sa dal prikúpiť gramofón G 710 A – chassis HC 43 z Tesly Litovel, ktorý Thurzo dizajnovo upravil do jednotného štýlu.

V rokoch 1982 – 1984 Thurzo absolvoval postgraduálne štúdium na VŠT v Košiciach s témou Zjednotenie podnikového štýlu Tesla k.p. Bratislava pomocou designového projektovania. Počas štúdia aplikoval vlastný výskum na práve vznikajúcu zostavu miniveže. Idea zjednotenia podnikového štýlu prerástla bratislavskú Teslu. V jednotnom štýle sa podľa Thurzovho návrhu mali tvarovo riešiť aj televízne prijímače a kotúčové magnetofóny, ktoré mali byť pre dokonalú variabilitu rozmerovo normované. 4. júla 1983 podal Pavol Thurzo spoločne so svojím kolegom Petrom Kramárom prihlášku zlepšovacieho návrhu pod číslom 65/83-GR. Súčasťou návrhu bola veľká základná schéma jednotnej rady výrobkov spotrebnej elektroniky Tesla. Snaha nebola márna, pretože rozmerové normovanie sa neskôr uplatnilo napríklad pri HiFi prijímači 820 A (P. Kramár, 1987) a jeho ďalších nadstavbách. Zaujímavé bolo pomenovanie CD mechaniky zlepšováku z roku 1983. Nazývala sa „gramofón laser.“ Pripomínam, že prvý komerčný CD prehrávač (Sony CDP-101) bol predstavený 1. októbra 1982. Zlepšovací návrh však generálne riaditeľstvo v Bratislave nechcelo prijať. Dizajnéri dali celú vec na súd. O dva roky neskôr generálne riaditeľstvo v Bratislave zrušili. Pardoxne krátko nato Thurzo s Kramárom súd vyhrali. Často sa zabúda na tvarové riešenie PMD 85. Autorom dizajnu je Pavol Thurzo. Na PMD 85 z Tesly Bratislava boli osádzané 2 druhy klávesníc. Druhý typ je rovnako podľa Thurzovho návrhu. V Tesle Bratislava prišiel v roku 1989 s tvarovým riešením rádioprijímača s hodinami so šikmým panelom v trojuholníkovom tvare dizajnér a vedúci výtvarného oddelenia Tesly Bratislava Pavol Thurzo. Konštrukčne sa na výrobku podieľal Ján Kopjar. Priemyselný vzor dostal číslo 21245 a rádiobudík názov SONO 450A. Vyrobil sa však len jeden funkčný prototyp a od ďalšej výroby sa upustilo.

Thurzo je aj autorom posledného rádioprijímača z Tesly Bratislava. Rádioprijímač Tesla Progresson sa v Bratislave vyrábal do roku 1991. Získal mnoho ocenení, medzi inými v roku 1975 (stolná kalkulačka OKU 104 – Cena za dizajn a konštrukciu), 1976 (stolný prijímač Quadro 75 – najvyššie ocenenie na Medzinárodnej výstave dizajnu v Moskve), 1977 (rada tašiek ABC, spoluautor Dušan Voštenák (Obnova Žilina) – Najlepší výrobok Medzinárodného veľtrhu v Brne), 1978 (stolný prijímač Soprán 635A – Zlatá medaila), 1979 (Tesla 2832 AB Domino – Cena za dizajn – Najlepší výrobok roku 1979). Vlastní 20 chránených priemyselných vzorov, z ktorých sa polovica realizovala.

Maroš Schmidt