Eva Trachtová
Eva Trachtová po absolvovaní štúdia keramiky v roku 1952 na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (profesorov J. Chovana, R. Hornáka a T. Lugsa), mala ako mladá autorka ambíciu stať sa figuralistkou – sochárkou. Trachtovej otec sa v tom čase nachádzal vo väzbe na Pankráci a ašpirantka bola označená nálepkou „nepolepšiteľná individualistka“. Sen študovať monumentálnu tvorbu v Prahe zostal nenaplnený. Tieto okolnosti priviedli keramičku k dizajnérskej tvorbe komornejšieho charakteru, ktorá mala aj svoje výhody – oproti monotematickosti vtedajšej sochárskej tvorby sa autorka vyhla námetom ako „kosák a kladivo“ a slobodne reflektovala témy, čo jej boli naozaj blízke. Prax v odbore získala v hrnčiarskych a majolikových dielňach v Modre, Uherskom Hradišti, v porcelánke v Karlových Varoch a v Osake v Japonsku. Koncom 60. rokov 20. storočia realizovala aj niekoľko monumentálnych prác do architektúry.
V spolupráci s architektom Ivanom Matušíkom vznikol dnes už nejestvujúci reliéf pre interiér baru vtedy nového obchodného domu Prior na Kamennom námestí a dodnes stojaca fontána na Špitálskej ulici pred budovou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Eva Trachtová však patrila práve k tým autorkám – keramičkám, pre ktoré bol hrnčiarsky kruh neodmysliteľnou súčasťou praxe. Jej práce vznikali buď na kruhu, alebo ručným modelovaním. Nepoužívala sadrové formy na multiplikovanie svojich prác. Napriek tomu boli podľa ňou vytvorených originálov jej práce množené v malých sériách a dostali sa do mnohých domácností. Išlo zväčša o jedálenské stolové súpravy, limitované série keramických obedových súprav, kávových či čajových šálok, dekoratívnych a interiérových doplnkov, ktoré navrhla pre výrobne Slovenského fondu výtvarných umení. Osobne sa významne spolupodieľala na vzniku týchto dielní, pre ktoré neskôr pripravovali návrhy mnohí významní slovenskí výtvarníci a dizajnéri. Prácami, ktoré sa podľa ich návrhov v dielňach až do začiatku 90. rokov vyrábali, boli zásobované predajne Dielo. Úzka bola spolupráca s výrobou keramiky vo Vrútkach. V súčasnosti na Slovensku takáto činnosť nemá obdobu, ani svojich pokračovateľov. Solitérnej autorskej tvorbe keramiky, zväčša točenej na hrnčiarskom kruhu, sa venovala vo vlastnom ateliéri v Bratislave až do roka 1989.
Simona Janišová
Súvisiace výstavy
Diela v zbierkach múzea dizajnu
Galéria
