Askold Žáčko

Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole sklárskej v Železnom Brode (1961 – 1964), krátko pracoval v Slovenských závodoch technického skla v Bratislave a štúdium dokončil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení Sklo v architektúre u docenta Václava Ciglera (1965 – 1971). V roku 1979 prevzal po svojom profesorovi vedenie ateliéru a viedol ho až do roku 1990. V 90. rokoch po odchode z VŠVU sa sústredil na interiérový sklársky dizajn, ktorý realizoval vo firme Žáčko-Asgif v Bratislave. Často vystavoval na kolektívnych aj samostatných výstavách doma aj v zahraničí. Jeho práce sú v zbierkach múzeí a galérií domácich (SNG, GMB, SNM a iné) aj zahraničných (Lausanne, Peterburg, Praha, Vatikán…).

V 80. rokoch 20. storočia vytvoril viacero súborov tenkostenného nápojového skla, inšpirovaných slovenským „ľudovým sklom“. Jeho myšlienkou bolo pozdvihnutie kultúry stolovania a obohatenie každodenných rituálov o novú estetickú kvalitu. Uprednostňoval praktický a účelný tvar pohárov a čistú plochu bez výzdoby. Realizovali sa v experimentálnej dielni sklárne v Lednických Rovniach, na jej vzniku mal sám Askold Žáčko významný podiel. Vďaka tejto dielni mohli návrhári z externého prostredia realizovať svoje návrhy v spolupráci so špičkovými majstrami rovnianskych sklární. Z tejto dielne vyšli Žáčkove súpravy Obyčajné poháre, Krb, Zima, Leto, Decanter aj Kália. Boli vyrobené v malých sériách a ponúkali sa v predajniach Dielo Slovenského fondu výtvarných umení.

V 90. rokoch vytvoril viacero súprav slávnostných fliaš a pohárov, komponovaných z jednoduchých geometrických foriem zdôrazňujúcich účinok reflexov svetla v sklovine, napr. Jabĺčko, Veža a iné. Fľašiam dominuje zvyčajne zabrúsená zátka ako šperk, ktorá dáva každej z nich individuálny charakter a vytvára z nich priam „stolovú plastiku“.

Adriena Pekarova