O festivale Sensorium s Luciou Dubačovou

Rozhovor s Luciou som robila už počas festivalu. Entuziazmus, ktorý z nej vyžaroval, sa na chvíľu preniesol aj na mňa a toto nadšenie dokázala aj s celým organizačným tímom vložiť do celého podujatia. Tento rok sa festival Sensorium pozoruhodne rozšíril. Jeho súčasťou je nielen viac formátov programov, ale festival sa rozrástol aj územne. Podujatia je možné navštíviť v Košiciach (Tabačka Kulturfabrik), Žiline (Nová synagóga), Banskej Bystrici (Stredoslovenská galéria), Trnave (Nádvorie) a v Bratislave (Slovenská národná galéria, Nová Cvernovka, Goetheho inštitút, STU...).

V čom je festival Sensorium užitočný?

Odpoveď na túto otázku sa mení každý rok. Snažíme sa byť podujatím, ktoré reaguje na aktuálnu situáciu vo svete, na to, ako sa vyvíja spoločnosť. Dnes môže byť užitočný tým, že má určite veľký vzdelávací rozmer, buduje gramotnosť v oblasti tém o digitálnych technológiách. V rámci festivalu sa snažíme témy spracovávať prístupným spôsobom tak, aby návštevník, ktorý nás prišiel počúvať, nám rozumel. Samozrejme, že máme aj podujatia, ktoré sú skôr pre expertov – 20. augusta sa napríklad uskutočnil workshop o etike v digitálnom dizajne[1], ktorý bol vyslovene pre dizajnérov, ktorí navrhujú aplikácie alebo webové stránky. Ale aj tu som mala dojem, že ak by na tomto workshope sedel ktokoľvek, nemá problém pochopiť, o čo ide. 

Design Ethics workshop sa uskutočnil pod vedením Safy Ghnaim (D) z Tactical Tech a bol o využití Data Detox Kitu, ktorý do svojej práce úspešne implementovali aj Vogue, BBC či Forbes
Design Ethics workshop sa uskutočnil pod vedením Safy Ghnaim (D) z Tactical Tech a bol o využití Data Detox Kitu, ktorý do svojej práce úspešne implementovali aj Vogue, BBC či Forbes

Vlani Sensorium trval tri dni, tento rok sa bude konať takmer tri týždne. Prečo zrazu taký záujem a toľko podujatí? Čím mohol festival osloviť všetkých usporiadateľov?

To, že je v rámci tohtoročného Sensoria toľko podujatí, nie je náhoda. Je to určite zapríčinené pandémiou a všetkými okolnosťami, ktoré so sebou prináša. Pôvodne sme nemali v pláne organizovať až takéto „veľké“ podujatie – malo trvať iba tri dni, rovnako ako v minulosti. Naším dlhodobým zámerom je robiť veci kontinuálnejšie počas roka.  Je skvelé pripravovať festival, ale stojí to veľmi veľa energie, podujatia sú koncentrované vo veľmi krátkom čase a s témami sa nepracuje v medziobdobí – hoci tento rok sme mali viacero aktivít aj mimo festivalu. Druhý dôvod je praktický – konečná podoba festivalu je už asi verzia číslo 5. V tejto situácii sme nedokázali zodpovedne pripravovať a zabezpečiť podujatie – nemohli sme si dovoliť plánovať žiadnu zahraničnú účasť – v júni sme nevedeli, čo bude v auguste. Rozhodli sme sa zrušiť všetky návštevy z cudziny a chceli sme dať festivalu online podobu. Témy nášho festivalu sú však veľmi špecifické – na Slovensku sa nepohybuje veľký okruh ľudí, ktorí by na ne reagovali, nemávame obrovskú návštevnosť a z toho minimálne 50 percent účastníkov je zo zahraničia. Znamená to, že sme obsah festivalu museli prednastaviť aj z hľadiska publika. Už dlhšie sme premýšľali aj nad tým, ako vyjsť z bratislavskej „bublinky“ , domnievali sme sa, že by bolo pre nás užitočné zistiť, ako ľudia vnímajú naše témy aj inde. 

Všetky mimobratislavské inštitúcie, ktoré sme oslovili, prejavili záujem o spoluprácu so Sensoriom. Je to aj tým, že s viacerými z nich sme spolupracovali už aj predtým a chceme aj v budúcnosti. Napríklad s trnavským multimediálnym podujatím Lovely Experience alebo s organizátormi Art & Tech Days Košice komunikujeme už dávnejšie – vzájomne navštevujeme naše podujatia a už dlho sme chceli niečo spolu zorganizovať.

Mária Júdová:  Kykeon. Jaskyňa Kaplnka pri Banskej Bystrici
Mária Júdová: Kykeon. Jaskyňa Kaplnka pri Banskej Bystrici
Lukas Truninger (CH): Ethereal Fleeting
Lukas Truninger (CH): Ethereal Fleeting

Ste spojení aj s festivalom Dom

Celá táto spolupráca vznikla z praktického dôvodu. Hoci festival Sensorium môže pôsobiť ako komplexné podujatie, pre nás je veľmi náročné zorganizovať konferenciu, výstavný program, workshopy… Náš tím je veľmi malý, tým pádom každý rok premýšľame nad tým, kde a s kým sa prepojiť. Festival Dom bol v podobnej situácii. Pôvodne sme im mali pomôcť najmä produkčne, keďže my sme nemali realizovať výstavu, ich výstava mala byť prepojená s nami  – tým pádom ich a náš program mali do seba zapadať. Tento plán však vznikol ešte v decembri, keď sme nepoznali naše termíny a nakoniec zostala naša spolupráca skôr na komunikačnej úrovni – prepája nás hlavne téma, na ktorej sme sa spoločne dohodli. Dom si svoj program v podstate pripravoval samostatne. 

Témou festivalu je Nová senzibilita. V prípade, že by ste sa zúčastnili Sensoria vlastnou prezentáciou, s čím by ste vystúpili?

Pre mňa je samozrejme hlavným výstupom celý program festivalu. Spolupracujem však s holandskými priateľmi na krásnom projekte, ktorý žiaľ, nemáme ešte finančne zabezpečený. Pomocou rôznych technológií chceme vytvoriť akési tri povedzme orgány, ktoré by mohli byť rozšírením tela, umožňujúce človeku cítiť vnem druhého človeka, ktorý je vzdialený. Toto by ma zaujímalo – ako vieme na diaľku komunikovať naše pocity, vnemy…

Prečo ste si vybrali ako hlavnú myšlienku festivalu slová Tristana Harrisa[2]?

Jeho témy sú pre náš festival nosné. Venuje sa otázkam etiky v oblasti technológií, robí veľa výskumov a popularizuje ich výstupy tak, aby sme sa dozvedeli, čo všetko môže používanie technológií prinášať. To sú veci, o ktorých sa veľmi málo hovorí – keďže na ich výrobe profitujú globálne firmy. Harris je bývalým zamestnancom firmy Google a už v rámci tejto firmy budoval program etického dizajnu. To je ako pracovať vo Figare a robiť tam kampaň proti cukru… Robí to napríklad aj spomínané Tactical Tech, ktorí počas korony vytvorili Detox Kit – v podstate návod pre tínedžerov, ako si spraviť detox od digitálnych zariadení.  K tejto problematike nie sú stanovené zatiaľ žiadne pravidlá, nakoniec veď neexistuje k nej ani žiadny výskum. A úprimne, kto by nám mal určovať pravidlá ako máme tráviť svoj voľný čas? O tom rozhoduje každý z nás sám – otázne však je, či máme k (akémukoľvek) rozhodnutiu dostatok informácií. Tristan Harris v súvislosti so svojou hlavnou témou, ktorou je „pozornosť“, pracuje s konceptom ekonomiky pozornosti (Attention economy) – pod týmto pojmom rozumie tú pozornosť, na ktorej zarábajú veľké firmy. Oni skutočne na nej aj zarábajú, resp. naša pozornosť je monetizovaná. Keďže pozornosť nie je hmatateľná, bolo by možno zaujímavé, ak by sme sa mohli dozvedieť, koľko za jeden deň zarobí tá ktorá firma na našom pohľade. Existujú ľudia, ktorým je tento fakt úplne ľahostajný – „veď nech si zarobia“, a nejde o to. Firmy môžu ďalej vyrábať nové produkty spôsobom, ktorý našu pozornosť zneužíva – má to však oveľa väčšie a vážne dopady na celú spoločnosť, nakoniec aj na princípy demokracie. Veď poznáme mnohé škandály okolo volieb, spôsobené zásahmi do rôznych databáz. S týmto celým procesom je teda spojené chápanie morálnych princípov, medziľudské vzťahy, psychické zdravie spoločnosti… V súčasnosti sú medzi mladými ľuďmi evidované vysoké počty psychických ochorení – spomeňme najmä depresie a to aj napriek tomu, že sme hodnotení ako najspokojnejšia generácia. 

Keďže však technológie sú zároveň aj veľmi silným a efektným nástrojom, chceme ponúkať pozitívne scenáre. Napríklad technológie, ktoré my používame jedným spôsobom, majú na iných kontinentoch odlišné využitie – povedzme na africkom kontinente má internet úplne iné funkcie. Vlani sme mali hosťa, ktorý popisoval projekt, ako niekde v Afrike vytvorili zariadenie, ktoré využívalo internet ale zároveň to bolo tranzistorové rádio, ktoré umožňovalo jednotlivým komunitám v rôznych dedinkách si medzi sebou vymieňať správy – vysielali ako rádio, ale vďaka tomuto zariadeniu mohli komunikovať rovnako, ako to poznáme z internetu. Alebo sú spoločnosti, ktoré pomáhajú v krajinách tretieho sveta pri voľbách, kde technológie dokážu v problematických oblastiach zlepšovať transparentnosť volieb. Z toho vyplýva, že treba budovať povedomie aj o pozitívnych vplyvoch technológií. Vývoj technológií napreduje pritom veľmi rýchlo, rýchlejšie ako vôbec na ne dokážeme reagovať. 

Ouuch: Ferdi Alici a Eylul Duranagac
Ouuch: Ferdi Alici a Eylul Duranagac
Saša Spačil (SI)
Saša Spačil (SI)

Stretli ste sa už s astrobiologičkou Michaelou Musilovou, ktorá vystúpi v rámci festivalu?

Osobne nie, nakoľko žije na Havaji… Michaela Musilová bola v období prvej pandemickej vlny, v období najväčších obmedzení, pod tlakom rôznych médií – zrazu sa všetci zaujímali o jej prácu, každé noviny s ňou chceli robiť rozhovor. Keďže sa podieľa na projektoch, v rámci ktorých žije dlhší čas v extrémnych podmienkach napríklad šesť ľudí na pár metroch štvorcových, vie veľa o tom, čo môže v takýchto situáciách pomôcť. Chceli sme ju pozvať na Sensorium už aj minulý rok, keďže sa venuje výskumu, ktorý zhodnocuje naše predstavy o tom, či sa bude dať žiť v budúcnosti na Marse alebo na Mesiaci… Predstavme si, že kedysi o tom písal Jules Verne a my to teraz reálne skúmame! 

Michaela Musilová, astrobiologička (Sk/USA)
Michaela Musilová, astrobiologička (Sk/USA)

Predstavte prosím, aj ďalšie podujatia…

V Banskej Bystrici sme v spolupráci s Máriou Júdovou pripravili projekt Kykeon. Uskutoční sa na neobvyklom mieste v jaskyni Kaplnka pri Banskej Bystrici. Inštalácia sa venuje paralelám medzi šamanizmom a dnešnou spoločnosťou – Mária Júdová skúma vzťah medzi chápaním identity v kmeňových kultúrach a medzi tým, ako my chápeme našu identitu v digitálnom svete. V Košiciach, kde je náš partner podujatie Art & Tech Days, je to štúdio Hyphen Labs – sú to dizajnérky z rôznych krajín, z ktorých niektoré majú skúsenosti aj z oblasti biológie. Aj ony sa zaoberajú témami, ktoré sú spojené s dopadom technológií na náš život – ich výstupom bude film, ktorý je akýmsi  „manifestom o zívaní“, niečo ako výzva k oddychu a spánku, k času strávenému inak ako pri obrazovkách. Je to reakcia na výskumy  Netflix-u, ktorý tvrdí, že ich najväčšou konkurenciou nie sú iné spoločnosti ale náš spánok a oddych (!). V Žiline v spolupráci s Fest Ančou je program nastavený tak, aby pracoval s témami animácie. Štúdio Ouchh, ktoré robí rôzne mappingy, vizualizácie a nadrozmerné inštalácie, pracuje s komplexnými dátami, sa samozrejme predstaví v online prenose. Ich projekt je významný – dôležité dáta by mali byť dostupné pre celú spoločnosť a práve na tento účel sú vynikajúce prostriedky umenia a dizajnu. Tu vystúpi aj Ivana Palečková, ktorá pracuje s tradičnejšími nástrojmi a naším zámerom je otvoriť diskusiu o tom, čo prinášajú technológie ako nástroj pre všetkých kreatívcov. V Bratislave sa stretneme s Freyou Murray, Creative Lead v Google Arts & Culture Lab. Počas pandémie určite mnoho ľudí využívalo nástroje tohto lab-u, keďže odtiaľto pochádzajú rôzne produkty, medzi ktoré patria napríklad virtuálne prehliadky múzeí. Zároveň tu organizujú akési rezidencie pre umelcov, ktorí vytvárajú digitálne projekty s využitím otvorených dát rôznych verejných inštitúcií – napríklad galérií a múzeí. Český programátor a dizajnér Lukáš Pilka sa na tieto nástroje pozrie kriticky: hoci Google Arts & Culture Lab. má podľa neho možnosť pracovať s otvorenými dátami, ich projekty nie sú voľne prístupné. V Bratislave bude aj inštalácia Evelyn Benčičovej, ktorú väčšina ľudí pozná ako fotografku, ale v súčasnosti sa zaujíma o nové médiá –aj keď jej projekt Artificial Tears, ktorý bude vystavený v átriu SNG, je stále veľmi fotografický. V rámci paralelného podujatia Beyond the Sound na Nádvorí sv. Jána Nepomuckého, budú viaceré hudobné vystúpenia. Nádvorie bude mať vlastnú scénu:  programy sa budú konať na pozadí inštalácie Lukasa Truningera Ethereal Fleeting (obrovská konštrukcia produkujúca umelé oblaky). Malo by vzniknúť prostredie, ktoré nám umožní obrátiť sa viac do seba, viac vnímať inými zmyslami. Vystúpi tam aj Saša Spačal zo Slovinska, ktorá vytvára hudbu rôznymi kombináciami so zvukmi živých cvrčkov. Aj  Ján Šicko v spolupráci Pjonim pripravili pri tejto príležitosti novú audiovizuálnu prezentáciu.

Evelyn Benčicová (Sk/D): Artificial Tears, VR inštalácia
Evelyn Benčicová (Sk/D): Artificial Tears, VR inštalácia

Lucia, máte predstavu kam sa bude váš festival uberať v budúcnosti?

Áno – festival budeme určite pripravovať bienálne. Nie je to iba z toho dôvodu, že organizovať takéto podujatie každý rok je nesmierne náročné psychicky, fyzicky, finančne, atď., ale aj z toho dôvodu, že obsahom festivalu bývajú projekty, ktoré potrebujú svoj čas na to, aby dozreli. Vidíme, že aj autori sú často tlačení do nereálnych termínov a tvoria v extrémnych podmienkach. My rovnako potrebujeme čas, aby sme mohli pripraviť kvalitný program, keďže spolupracujeme s umelcami tým spôsobom, že spolu s nimi produkujeme nové diela.

Popri bienále plánujeme robiť viacero menších, rôznorodých programov, aktivít a podujatí. Napríklad tento rok plánujeme do konca roku vydať vlastnú publikáciu – rozhovory s rôznymi umelcami počas pandémie… Čiže plánujeme veci, ktoré by mali mať dlhodobý efekt.  

Veľa šťastia!

viac o festivale Sensorium. 

[1] Design Ethics Workshope pod vedením Safy Ghnaim z Tactical Tech za pomoci využitia Data Detox Kitu, ktorý do svojej práce úspešne implementovali aj Vogue, BBC či Forbes.

[2] https://www.humanetech.com/https://www.tristanharris.com/https://www.sensorium.is/sk/new-sensibility