Zoltán Salamon – architekt grafického dizajnu
Zoltán Salamon (6. jún 1938, Bratislava – 5. júl 2015, Bratislava) patril medzi silnú generáciu slovenských grafických dizajnérov druhej polovice 20. storočia. Tvoril kultúrne plagáty, navrhoval typografiu a grafickú úpravu kníh a časopisov, ilustroval, venoval sa výstavníctvu a bol tiež autorom mnohých značiek, logotypov, novoročeniek, etikiet a obalov potravín. Mnohé z nich, či už v podobe originálnych návrhov, alebo dobových výtlačkov sa nachádzajú v zbierkach Slovenského múzea dizajnu.
Zoltán Salamon pôvodne vyštudoval architektúru – najprv na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (1959 – 1960) a následne na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1961 – 1965), kde študoval pod vedením Dušana Kuzmu, Vojtecha Vilhana a Václava Kautmana.1 Práve v prostredí Vysokej školy výtvarných umení sa Salamon mohol konfrontovať aj s inými výtvarnými oddeleniami, a tak si svoje profesionálne zameranie našiel v oblasti grafiky a ilustrácie. Po ukončení štúdia v roku 1965 sa hneď aj zamestnal ako výtvarný redaktor, grafik a ilustrátor v redakcii detských časopisov Zornička a Včielka aj v módnom časopise Móda.2 Od roku 1969 pôsobil ako grafický dizajnér v slobodnom povolaní. Za svoju prácu získal niekoľko ocenení, napríklad Cenu grafického dizajnu na 6. celoslovenskej výstave úžitkového umenia v Bratislave v roku 1969 alebo Cenu Zväzu slovenských výtvarných umelcov za tvorbu v oblasti grafického dizajnu v roku 1987.3 Salamon svoju tvorbu grafického dizajnu prvýkrát vystavoval v roku 1968 v rámci skupinovej výstavy plagátov štyroch mladých grafikov (spolu s Petrom Mandzjukom, Janom Meisnerom a Ondrejom Zimkom) v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave.4 V roku 1978 si podobnú skupinovú výstavu zameranú na plagát zopakoval v tej istej galérii, tentoraz v šestici mladých slovenských grafikov (Božena Augustínová, Oto Bachorík, Jan Meisner, Milan Veselý a Ondrej Zimka).5 Svojej prvej samostatnej jubilejnej výstavy sa dočkal v roku 1988 v Galérii Laca Novomeského v Bratislave.6 Okrem toho aj pravidelne vystavoval na Medzinárodnom bienále grafického dizajnu v Brne, jeho plagáty sa objavili na Medzinárodnom salóne plagátu v Paríži aj na Bienále plagátu v Lahti. V rámci možností absolvoval aj niekoľko študijných ciest po Európe.7
ZORNIČKA, VČIELKA A MÓDA
Cesta Zoltána Salamona ku grafickému dizajnu viedla hlavne cez tvorbu pre deti. Ako grafik a ilustrátor v redakcii časopisov Zornička a Včielka sa snažil čo najviac priblížiť k detskému výtvarnému prejavu a prispôsobiť sa detským očiam. Tvoril najmä koláže z farebných papierov, ktoré ani nestrihal, ale ručne jemným trhaním ich vyformoval do požadovaného tvaru a dopĺňal ich jednoduchou líniovou kresbou farebnými fixkami. Tieto papierové koláže sa stali typickými v jeho tvorbe počas šesťdesiatych rokov 20. storočia. Často ich využíval aj pri navrhovaní knižných obálok pre beletriu vydavateľstiev Tatran a Slovenský spisovateľ, s ktorými v tom čase začínal spolupracovať, a tiež aj na viacerých plagátoch či novoročenkách. V časopise Móda zas dokázal veľmi kvalitne pracovať so sadzbou textu a skĺbiť typografiu s profesionálnou módnou fotografiou. Zaujímavosťou je aj to, že sám si v niektorých číslach zapózoval ako model.8
JANTÁR, ZENIT, ŠTAFETA A INÉ
Keď v roku 1969 začal Salamon pracovať na voľnej nohe, jeho hlavným zameraním bol knižný dizajn. Rozšíril svoje kontakty s knižnými vydavateľstvami a okrem Tatranu a Slovenského spisovateľa sa postupne k jeho klientom pridali aj vydavateľstvá Obzor, Smena, Veda a Madách. Mal na starosti grafickú stránku jednotlivých knižných publikácií aj ucelených sériových knižných edícií. Pre edíciu Jantár, ktorú vydávalo vydavateľstvo Obzor, navrhol na začiatku sedemdesiatych rokov aj logo. Na prebaloch kníh tejto edície vyčlenil hornú štvrtinu plochy na základné informácie – názov knihy, autora, vydavateľa, značku edície, rok vydania a krátku anotáciu – a vizuálne ich oddelil jednoduchými linkami. Zvyšné tri štvrtiny plochy voľne navrhoval podľa námetu konkrétnej knihy – či už použitím ilustrácie, koláže alebo upravenej fotografickej reprodukcie. Výber fontu obmieňal a prispôsobil ho námetu. Po niekoľkých rokoch sa tento ustálený layout edície zmenil. V novom dizajne hornú lištu na prebale Salamon zrušil, namiesto rozmernej ilustrácie používal drobné ilustračné prvky kombinované s textovými úryvkami a anotáciami. Vo vydavateľstve Tatran Salamon pracoval na edícii Zenit. V prvej polovici sedemdesiatych rokov vychádzala v mäkkej väzbe a spočiatku v nej využíval silnú kontrastnú farebnosť na reprodukovanej fotografii a výrazný font. Neskôr sa farebnosť tejto edície umiernila a začala sa vydávať v tvrdej väzbe s prebalom. V osemdesiatych rokoch bola zmenená značka edície a v layoute Salamon upustil od výrazného písma a priklonil sa k silnej ilustrácii a jednoduchému fontu. Vo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ sa ako grafik podieľal na dvoch edíciách – Nová próza a Zelená knižnica. Prvá sa vyznačuje jasne rozmiestnenou typografiou a tematickou ilustráciou. Obálky edície Zelená knižnica, už podľa názvu, majú základ na tmavo zelenej farbe. Tu, rovnako ako aj v edícii Jantár, často pracoval s ľudskou figúrou a priestorom. Vo vydavateľstve Smena pracoval na edícii s názvom Štafeta. K jej obálkam pristupoval viac typograficky. Názov literárneho diela a meno jeho autora Salamon sádzal do vertikálnych pásov v zväčšenom farebnom pätkovom fonte. Tento dominantný prvok dopĺňal krátkymi textovými blokmi (úryvky z knihy, anotácia alebo biografia autora) a drobnými ilustráciami. Neskôr sa názov knihy vrátil do prirodzenejšej horizontálnej polohy a ilustrácia či reprodukcia sa zväčšila. Znalosť maďarského jazyka umožnila Salamonovi spolupracovať aj s vydavateľstvom Madách, ktoré vydávalo slovenskú literatúru v maďarskom preklade.
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2023 na s. 54
Predaj časopisu Designum
