V zlatom meste Ivice Vidrovej

V závere minulého roka sa uskutočnila výstava sochárky Ivice Vidrovej (1943) nazvaná poeticky – Zlaté mesto. Vznikla pri príležitosti jej okrúhleho jubilea a pre krátkosť trvania mohla uniknúť pozornosti verejnosti. Tento článok je subjektívny vhľad do procesu vzniku malej výstavnej retrospektívy a zároveň do tvorby významnej formujúcej osobnosti slovenskej keramiky, ktorou Ivica Vidrová preukázateľne je.

Meno Ivice Vidrovej je neoddeliteľne späté s fungovaním hneď dvoch škôl – najskôr ako pedagogička pôsobila na bratislavskej Škole umeleckého priemyslu (1970 – 1995) a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde viedla Ateliér keramiky (1995 – 2009). Po ukončení pedagogického pôsobenia sa Ivica Vidrová predstavila verejnosti len dvomi samostatnými výstavami komornejšieho charakteru (Galéria Prokop, Pezinok, 2011 a Galéria Nova, Bratislava, 2016) a na dvoch skupinových výstavách Z kruhu von (Schaubmarov mlyn SNG, Pezinok, 2018) a Hliny plní (Galéria Statua, Bratislava, 2023). Posledné dve výstavy pripravila Viera Kleinová, ktorá bola tiež kurátorkou výstavy Zlaté mesto. Iniciatíva výstavy sa zrodila mimo inštitucionálneho rámca, priamo v rodinnom kruhu. Aktívny podnet vyslala Tereza Langerová, Ivicina dcéra, ktorá zároveň zabezpečila produkciu výstavy v priestoroch Kamennej sály galérie Umelka v Bratislave (galéria patrí Slovenskej výtvarnej únii, zastrešuje aj Združenie keramikov Slovenska, ktorého je Ivica dlhoročnou členkou).

Čarovný ateliér

Po úvodných stretnutiach, ktoré sme zhodou okolností čisto ženský tím absolvovali v Ivicinom ateliéri na bratislavských Palisádach, bolo očividné, že sochárkin miniatúrny tvorivý priestor je paradoxne naplnený potenciálom veľkej samostatnej výstavy. V policiach ležalo a v rohoch sedelo niekoľko verzií sugestívnych Báb (na výstavu sa dostali len dve z nich), z regálov „vyskakovali“ Habitati – plastiky zajacov, každá originálne zafarbená technikou raku. Stará almara ukrývajúca drobnejšie reliéfy, maľby a testy by sa mohla teleportovať priamo tak, ako bola, aj s nánosmi prachu do galerijného priestoru. Ploché a skladné reliéfy, na prvý pohľad nenápadné a neviditeľné, na ktorých autorka uplatňovala svoju obľúbenú maľbu kysličníkmi a glazúrami, boli poopierané na kant rôzne po ateliéri. Rozložiť ich ale všetky v malom priestore nebolo možné – tieto keramické „maliarske plátna“ by vystačili na jednu samostatnú výstavu. Nakoniec malému výberu reliéfov prináležalo zaujímavé miesto modernistického výstavného priestoru kamennej sály – vysoko položené okno, ktoré si vyžadovalo pozorné oko návštevníka ochotného zdvihnúť hlavu do výšky troch metrov. Okenné tabule prepúšťali svetlo cez transparentné časti tenkých porcelánových plôch a dodávali im nový rozmer v kontraste k „zasmušilému“ stavu, v akom sme ich videli v ateliéri.

Na policiach, ale aj hore na peci boli poukladané drobné objekty, ktoré sme vnímali ako skupiny stojacich a konverzujúcich postáv. Išlo o vázy a kalichy, z ktorých sme na výstavu mohli vybrať len zlomok. Snažili sme sa preniesť do galérie prirodzenosť a ľahkosť kompozícií, v akých sa „samy od seba“ náhodne, ale efektne formovali v ateliéri. Tieto vázy a poháre sú naozaj skôr komornou figurálnou plastikou než úžitkovým objektom. Ich ideu vnímam ako kontrast použitých materiálov – tenkostenné porcelánové kónusy sú osadené do mohutných šamotových podstáv. Rovnaký princíp autorka uplatnila aj pri väčšej plastike Dvojičky (2000). Dojímavý bol pre mňa aj policový displej umiestnený nad pracovným stolom – na ňom som rozpoznala fragmenty prác mojich spolužiakov a prvých Iviciných absolventov a tiež Iviciných priateľov a súputníkov zo sympózií. Tvorba na sympóziách a v priestoroch mimo ateliéru bola pre tvorbu Ivice Vidrovej kľúčová. Mohla sa jednak odstrihnúť od pedagogických povinností v domovskom meste a vďaka priestorovým možnostiam (sympóziá sa často konali vo veľkorysých areáloch keramických fabrík) lepšie naplniť svoj sochársky potenciál.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2024 na s. 50. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.