Umenie pre život. Ten sa ale z expozície vytráca
V Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe možno od februára navštíviť dlho očakávanú expozíciu ART, LIFE. Umenie pre život. Je prvou stálou expozíciou od celkovej rekonštrukcie budovy dokončenej v roku 2017. Viac ako 1300 predmetov zo zbierky múzea rozmiestnených po celom poschodí budovy prezentuje v šiestich tematických kapitolách úžitkové umenie, dizajn a umenie od stredoveku až po súčasnosť.
Novorenesančná budova Umeleckopriemyselného múzea v Prahe (UPM) z prelomu 19. a 20. storočia od známeho architekta Josefa Schulza prešla medzi rokmi 2014 – 2017 dlho očakávanou rekonštrukciou. S rekonštrukciou bola v pláne nová stála expozícia múzea prezentujúca kurátorský výber z jeho rozsiahlej zbierky, celkovo obsahujúcej až pol milióna exponátov. Na novú expozíciu si ale návštevníci museli počkať až do februára tohto roka, keď ju slávnostne otvorili pre verejnosť.
Expozícia ART, LIFE. Umenie pre život je akousi pomyselnou bodkou za jednou etapou známej inštitúcie a zároveň novým začiatkom ďalšej etapy. Súčasná riaditeľka Helena Koenigsmarková totiž po vyše tridsiatich rokoch končí vo svojej funkcii, od novembra 2023 ju po nej prevezme dlhoročný spolupracovník a doterajší riaditeľ zbierok a výskumu Radim Vondráček, ktorý stojí aj za koncepciou a scenárom novej expozície. Tá si ako jedno z hlavných poslaní kladie aj prilákať do múzea mladú generáciu návštevníkov.
Celkovo tu nájdeme vyše tisíctristo predmetov zo zbierky UPM. Spájajúcou témou šiestich kapitol, do ktorých je expozícia členená, je život – ako naznačuje už jej názov – a to, ako do neho jednotlivé predmety vstupujú a ovplyvňujú ho, tak v rovine funkčnej, ako aj symbolickej.
Na architektonické a grafické spracovanie expozície bola v roku 2019 vypísaná súťaž s cieľom nájsť riešenie, ktoré „zaradí inštitúciu na úroveň svetových múzeí“. Za víťazným návrhom stojí autorský tím architekta Tomáša Vargu, grafického štúdia 20YY Designers (Petr Bosák, Robert Jansa, Adam Macháček) a umelca Jakuba Jansu. Ich hlavná koncepcia je postavená na štyroch pilieroch, a to: zdôraznenie kvality budovy a historického mobiliára, kontakt s verejným priestorom cez výhľady z okien, celistvosť inštalácie, ktorá namiesto tematizácie jednotlivých sál tematizuje celé poschodie, a v neposlednom rade aktualizácia exponátov a animačný program.
Ako sa expozícii darí naplniť tieto kritériá? Akým spôsobom sa snaží prepojiť odkaz dlhoročnej významnej inštitúcie, jej zbierky a neorenesančných priestorov s trendmi výstavníctva 21. storočia? Podarí sa jej naozaj prilákať mladú generáciu návštevníkov?
Šesť sál, šesť kapitol
Jednotlivým kapitolám je venovaná vždy celá sála. Tých je celkovo šesť a podľa logiky pôdorysnej schémy poschodia budovy sú rozdelené na dve polovice po troch, ktoré symetricky delí priestor schodiska. Prvá z kapitol, ktorou sa výstava začína, nesie názov Rituály a slávnosti. Návštevník sa tu zoznamuje s liturgickými predmetmi obradov a ceremónií, ktoré obyčajných smrteľníkov spájali s Bohom. Na predmetoch určených pre kresťanskú bohoslužbu alebo slúžiacich súkromnej zbožnosti je tu predstavený nielen vývoj dizajnu a remesla od stredoveku po novovek, ale aj vývoj náboženskej symboliky a práce s ornamentom. Na ne potom voľne nadväzujú predmety používané pri svetských slávnostiach, ktoré vzišli z tých náboženských. Dizajn ako prostriedok spájajúci duchovný a hmotný svet.
Druhá sála je venovaná kapitole Mikrosvety: panovnícka kunstkomora. Kunstkomory alebo tzv. kabinety umenia a rarít boli v podstate encyklopédiami panovníckych dvorov raného novoveku. Boli mikrosvetom, kde sa prírodné vedy a filozofie prepájali s umením a umeleckými remeslami. Vedľa seba sa tu nachádzajú neobvyklé predmety, od rôznych vedeckých inštrumentov, cez umelecky dopracované predmety nájdené v prírode, luxusne zdobené kabinety, až po porcelán a sklo s netradičnými motívmi. Dizajn ako sprostredkovateľ vedomostí a poznania. Posledná kapitola prvej polovice expozície – Život foriem – prezentuje na jednom mieste predmety inšpirované bohatstvom prírody a prírodných motívov. Rokoko, biedermeier, secesia, kubizmus až po predmety druhej polovice 20. storočia. Na každom z nich je uplatnená inšpirácia prírodou inak, na jedných sa prejavuje jej harmónia a usporiadanosť, na iných, naopak, jej nespútanosť.
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2023 na s. 40
Predaj časopisu Designum
