Uchovanie pamäti
Pamäť človeka. Pamäť spoločenská, historická, kultúrna, evolučná. Pamäť prostredia, priestoru, miesta. Každá z nich vlastnými mechanizmami a špecifickým spôsobom získava, uchováva, zdieľa a prenáša svoje obsahy v čase a priestore, ale tiež vytesňuje, zabúda alebo deformuje.
Pamäť univerza vs. pamäť človeka
Čo má zmysel a skutočný význam uchovať? Prinášam krátke zamyslenie v kontexte celého načrtnutého rozsahu. Ako výzvu na rozpravu ponúkam zastrešujúce témy, na ktoré zároveň voľne reagujem výberom niekoľkých projektov na pomedzí architektúry, dizajnu, voľného umenia a nových médií, ktoré vznikli aktuálne alebo nedávno v akademickom prostredí.
Všetko, čo existuje, vytvorí sa a prejaví v univerze, v evolúcii hmoty, časopriestoru, človeka a jeho širokospektrálneho prostredia, procesy, myšlienky či realizácie – to všetko je uchovávané a neustále sa ukladá do energo-informačných polí. Tieto „databázy“ sú nepretržite prístupné všetkým, presnejšie povedané, každému, kto vo svojom individuálnom vývoji dospel k schopnosti vyladiť sa do nich a autenticky absorbovať a spracovávať ich obsahy. Práve schopnosťou napájať sa do energo- informačných polí je možné vysvetliť výmenu energie a informácií všetkými vertikálnymi a horizontálnymi evolučnými úrovňami kozmu.
V tomto ponímaní predstavujú energo-informačné polia absolútne objektívny, skutočný, pravdivý a celostný pamäťový záznam reality, ktorý prekračuje pohľad človeka na svet. Umožňuje synkreticky vnímať svet ako celok a zároveň ho rozlišovať v jeho detailoch. Čerpanie informácií je podmienené „len“ naším optimálnym fungovaním – nielen cez fyzický, ale súčinne i cez duševný a duchovný potenciál. Takáto celostná súčinnosť je zároveň predpokladom zdravia a nesie v sebe potenciál dlhého života/ nesmrteľnosti/nekonečnosti.
Na rozdiel od tohto modelu je naša fyzická pamäť spoločensky socializovaného človeka subjektívna, a tým aj výrazne relatívna. Obsahy uložené prevažne vo fyzickej pamäti sú často založené na fragmentárnom videní sveta či podmienené naším subjektívnym prežívaním, výberovým charakterom pamäti, mechanizmami zabúdania a mnohými ďalšími faktormi. To všetko ovplyvňuje hodnovernosť, obsahovú aj hodnotovú platnosť zapamätaného.
V uvedenom kontexte spomeniem ako odraz – reflexiu osobného charakteru ľudskej pamäti koncepty Caryophonium (Simona Hanesová, TUZVO, 2021), Babka Stories (Simona Frková, UTB, 2021) či o čosi staršie etudy na tému Textilná pamäť mojej rodiny (Andrea Opoldusová, Michaela Guthová, VŠVU, 2016). Predstavujú rôzne polohy subjektívneho preciťovania minulosti. Zároveň sú súčasným nástrojom generačného odkazu i mementom udalostí vpísaných do historickej, kultúrnej, spoločenskej alebo individuálnej pamäti.
Rovnako návrh vzdelávacej digitálnej platformy Mentoruj.cz (Kamil Baláž, UTB, 2021) kladie do centra záujmu autentickú individuálnu životnú skúsenosť jednotlivca, avšak v profesionálnej sfére. Projekt akcentuje problematiku extrahovania skúseností staršej generácie a ich odovzdávania mladším. Nesie v sebe potenciál celospoločenského dosahu a jeho sociálnym benefitom je posilnenie medzigeneračnej spolupráce.
Zorný uhol individuálnej pamäti človeka a pamäti ľudskej spoločnosti prekračuje návrh Pomníka kvitnúcemu stromu (Ivana Gondová, TUZVO, 2021). Obracia našu pozornosť smerom k evolúcii, ktorej je človek a to, čo je mu známe, iba nepatrnou súčasťou. Používa archetypy stromu a vody ako metaforu nesmrteľnosti, kolobehu života a poznania. V inej rovine odkazuje na fyzickú schopnosť stromu ukladať v štruktúre svojej hmoty časový záznam prírodných podmienok či udalostí alebo tiež na potenciál vody ako média prenosu informácií.
…
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2022 na s. 74
Predaj časopisu Designum