slow/slov* prax, teória a výskum v súčasnom dizajne

Zámerom výstavy slow/slov* prezentovanej v galérii Satelit SCD v Bratislave (17. 7. – 28. 8. 2013) bolo sprostredkovať a priblížiť súčasné trendy dizajnu v širšom kontexte jeho praxe, teórie a výskumu odbornej, ako aj širšej laickej verejnosti. Projekt slow/slov* prostredníctvom vybraných domácich dizajnérskych prác a sprievodných textov predstavuje nastupujúce tendencie súčasného dizajnu, ktoré možno zhrnúť pod pojem tzv. slow-dizajnu (angl. slow = pomalý, spomalenie). K výstave bol publikovaný odborný zborník/katalóg. Obsahuje i viaceré príspevky na tému slow dizajnu od doktorandov či pedagógov FA STU a VŠVU v Bratislave.

Širší kontext teórie, výskumu a praxe v dizajne

I keď diskusia o význame a úlohách dizajnu začína už na prelome 19. a 20. storočia, spolu so samotným vznikom dizajnu a priemyselnej výroby je vysoko aktuálna dodnes. Jej hlavnou témou je skúmanie vzťahu výroby, umenia a remesla. Disciplína teórie dizajnu (angl.: design theory) sa postupne etablovala od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Veda o dizajne i dizajnérsky výskum sa na európskych výtvarných vysokých školách a akadémiách udomácňuje v období sedemdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia, ako súčasť implementácie stratégie spustenej tzv. Bolonským procesom (t. j. zavedením doktorandského stupňa štúdia aj v umeleckých odboroch). V kontexte akademického dizajnérskeho výskumu sa problematike vzťahu praxe a teórie dizajnu venuje čoraz väčší priestor.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcou transformáciou priemyselnej výroby v Európe sa postupne profilujú nové požiadavky na prácu a kompetencie samotných dizajnérov. Tento trend možno sledovať aj v aktuálnom pomenovaní profesijných pozícií obsadzovaných dizajnérmi v priemysle. Ide najmä o pracovné miesta, v ktorých sa vyžaduje prepojenie úloh dizajnéra s produktovým manažmentom či vývojom produktu. Tieto zmeny logicky vyplynuli zo zmien zamerania portfólia produktov vyrábaných v Európe na vyšší segment. Tu je okrem ponuky vysoko materiálovo a užívateľsky kvalitného produktu rozhodujúca aj miera schopnosti komunikácie s potenciálnym zákazníkom, či schopnosť výrobcu rozpoznať, reflektovať a zohľadniť meniace sa požiadavky trhu.

S transformáciou výrobných odvetví korešponduje aj celková zmena chápania významu pojmu dizajn, ktorý v ostatných rokoch slúži ako všeobecné pomenovanie pre ideu, návrh, priebeh a výsledok procesu formovania výrobku. Táto všeobecnejšia, alebo aj tzv. rozšírená definícia pojmu sa uplatnila najmä pod vplyvom anglickej definície pojmu design, rozšírenej o pôsobnosť v oblasti inžinierskych odborov.

V kontexte nastupujúcej paradigmy trvalej udržateľnosti je inter- a transdisciplinarita (teda spolupráca a spoločné hľadanie riešení odborníkov rôznych vedných a nevedných disciplín) chápaná ako hlavné a v podstate jediné perspektívne riešenie komplexných problémov spoločnosti. Rôzne vedné a spoločenské disciplíny (napr. ekológia, ekonómia, sociológia, antropológia…), sa z hľadiska svojho potenciálu spolupodieľania sa na vývoji nových, lepších a udržateľnejších technológií a materiálov, stávajú integrálnou súčasťou dizajnu. Logicky tak dochádza k prepojeniu mnohých od seba závislých a svojou podstatou prepojených faktorov.

Tradícia a rituál Lowstack, dizajn: Allt, foto: Peter Simoník.
Tradícia a rituál Lowstack, dizajn: Allt, foto: Peter Simoník.

Súčasný pohľad na dizajn je príznačný nielen jeho chápaním v širších spoločensko-kultúrnych, ale i ekonomicko-historických súvislostiach. Dizajn je charakterizovaný ako špecifická disciplína operujúca s vlastným, charakteristickým, druhom poznania, tzv. dizajnérskym poznaním (angl.: design knowledge). Ide o spojenie špecifického implicitného a explicitného (formálneho) poznania. Implicitné, alebo tiché poznanie predstavuje súbor individuálnych vedomostí a skúseností, slovne len ťažko formulovateľných, ktoré sa však v praxi názorne demonštrujú, a sú v priamom osobnom kontakte sprostredkovateľné a teda odovzdávateľné. Zatiaľ čo vede je skôr pripisovaná blízkosť s explicitným/formálnym poznaním, umenie i remeslá sú spájané s poznaním implicitným. Dizajn ako disciplína využíva v rôznej miere oba uvedené druhy poznania.

Zážitok a participácia Doplnky detskej ortopedickej obuvy, dizajn: Eliška Karásková (pre Protetiku), foto: Peter Simoník
Zážitok a participácia Doplnky detskej ortopedickej obuvy, dizajn: Eliška Karásková (pre Protetiku), foto: Peter Simoník

Projekt SLOW/SLOV-enský dizajn

Slow-dizajn, ako súbor trendov v dizajne, kladie dôraz najmä na výrobu využívajúcu lokálne materiály, technológie, tradície a skúsenosti (know-how). Ponúka tak jedinečný potenciál práve takým malým ekonomikám krajín ako je Slovensko. Slow-dizajn zároveň prináša do súčasného diskurzu na poli dizajnu a výroby aj nové témy, ako emócia, tradícia a rituál, spomalenie, čas, interakcia, participácia, skúsenosť, sociálna, kultúrna a ekologická zodpovednosť.

Práve prepojenie týchto aspektov bolo inšpiráciou pri voľbe názvu projektu SLOW/SLOV-enský dizajn. Cieľom projektu je prostredníctvom názorných príkladov sprostredkovať i teoretický základ jednotlivých dizajnérskych koncepcií a prístupov a motivovať tak diskusiu a spoluprácu relevantných aktérov (dizajnér, výrobca, technológ, manažér… používateľ). Význam oboznámenia uvedených aktérov so súčasnými tendenciami dizajnu v jeho širších súvislostiach je najmä v pozitívnom efekte na vznikajúci kreatívny priemysel – ako nositeľa inovácie a strategického rozvoja v našom regióne.

Eko-efektivita FRL+ZS=
Eko-efektivita FRL+ZS=<3, dizajn: FRL, foto: Illah van Oijen.
Skúsenosť a spomalenie súbor: Kolekcia tašiek a doplnkov, dizajn: Woolewo, foto: Peter Simoník.
Skúsenosť a spomalenie súbor: Kolekcia tašiek a doplnkov, dizajn: Woolewo, foto: Peter Simoník.

Slow-dizajn prepája mnoho pútavých aspektov, ktoré sú reakciou na rýchlu spotrebu, globalizáciu výroby a trhov s dôrazom na ich komplexné dôsledky pre našu spoločnosť. Predstavuje tak jednu z najaktuálnejších vývojových tém v odbornom diskurze a praxi dizajnu. Hoci na prvý pohľad by sa slow-dizajn mohol zdať krokom späť, opak je pravdou. V skutočnosti ide o kľúčový element nesúci znaky nových trendov, vývoja a profesionálneho prístupu dizajnéra podložený výskumom, experimentmi a skúsenosťami z praxe. Hlavným filozofickým zámerom slow-dizajnu je premiestniť centrum záujmu pri navrhovaní a realizácii (produktu, stavby…) na sociálno-kultúrne, environmentálne a v konečnom dôsledku aj ekonomické blaho spoločnosti a jednotlivca. Slow-dizajn stavia na myšlienke blahobytu, nezrieka sa jej.

Spolupráca a spomalenie Ludevít, dizajn: Jakub Liška, Janka Bálik, foto: Peter Simoník
Spolupráca a spomalenie Ludevít, dizajn: Jakub Liška, Janka Bálik, foto: Peter Simoník

Základné princípy a tendencie

Komplexnosť procesov a tém, ktoré slow-dizajn zahŕňa, nás viedla k členeniu vystavených artefaktov (ako i zborníka/katalógu) do nasledujúcich okruhov:

Tradícia a rituál

Vzťahuje sa na remeslo a zručnosti s ním spojené. Na tvary, formy a dekorácie nezávislé od trendov, vznikajúce na základe socio-kultúrneho kontextu svojho pôvodu. Produkty sú vyrobené z lokálne dostupných materiálov a distribuované na regionálnom, respektíve malom trhu. Tradícia v zmysle slow-dizajnu neznamená len podporu existujúcich historických remesiel, ale predovšetkým ich rozvoj a aplikáciu v súčasnom dizajne. Rituál, v zmysle denných zvykov, je takisto jeho integrálnou súčasťou.

Zážitok a participácia

Zážitok v kontexte slow-dizajnu reprezentuje ideu, že používateľ prežíva a nachádza nové možnosti produktu prejavujúce sa v procese jeho používania (časový aspekt), prípadne sa priamo stáva jeho spolutvorcom. Môže ísť o dizajnérom vopred plánovaný vznik patiny alebo iné procesy, ktoré rozširujú vzťah dizajnér – objekt – používateľ. Cieľom je podnietiť emočnú, podvedomú väzbu používateľa k produktu a následne predĺžiť čas jeho používania.

Skúsenosť a spomalenie

Do popredia stavia tzv. prirodzený časový rámec – teda dlhý časový úsek náhľadu na objekt/produkt – zahŕňajúc jeho výrobu, distribúciu a používanie. Pri návrhu zohľadňuje zmeny materiálu/produktu v čase, ako aj možnosti jeho ďalšieho využitia v budúcnosti. Emočný zhon a túžbu vlastniť v krátkom časovom úseku nahrádza silným putom medzi používateľom a objektom. Takýto dizajn má potenciál zlepšiť sociálnu interakciu spoločnosti.

Eko-efektivita

Ako paradigmu slow-dizajn akceptuje princípy dizajnu pre trvalo udržateľný rozvoj a eko-dizajn. Nabáda k efektívnemu využívaniu ľudských, materiálových a energetických zdrojov. Zníženie spotreby vyčerpateľných zdrojov zároveň vedie k spomaleniu znečistenia životného prostredia. Dizajnér plánuje tak, aby zaručil efektívne využitie materiálu (nového/recyklovaného); nízku energetickú spotrebu pri výrobe, transporte a montáži produktu; alebo znovuužívanie objektov.

Spolupráca a open-source

Systém práce open-source je mocným nástrojom na prekonávanie individuálnych limitov dizajnéra. Všeobecné aj špecifické znalosti jednotlivca sa tak na základe spolupráce zmiešaných dizajnérskych kultúr rozširujú a podnecujú vznik nových originálnych postupov. Základným predpokladom tohto prístupu je zdieľanie reálnych potrieb a riešení.

Technológia a výskum

Technológia, respektíve jej komerčné vyjadrenia, sú často implicitne vnímané ako inhibítor zrýchľujúceho sa životného tempa. Napriek tomu niektoré aplikácie technológie cielene pracujú so spomalením ľudskej aktivity a s tendenciou vytvárania nových zážitkov. Tieto aplikácie sa zameriavajú aj na využitie interaktívnej povahy technológie.

Technológia a výskum a) Materiál 01 , dizajn: Zuzana Šebeková, foto: Peter Simoník b)Kvetomluva, dizajn:Dana Tomečková , foto: Peter Simoník
Technológia a výskum a) Materiál 01 , dizajn: Zuzana Šebeková, foto: Peter Simoník b)Kvetomluva, dizajn:Dana Tomečková , foto: Peter Simoník

Literatúra

LAUKOVÁ ZAJÍČKOVÁ, Katarína – ŠEBEKOVÁ, Zuzana: Slow/slov* prax, teória a výskum v súčasnom dizajne (Úvod). Bratislava, just plug_in 2013, s. 9 11.

Internetové zdroje:

http://www.scribd.com/doc/20473775/Slow-Design

http://www.slowlab.net/resource_list.html

http://www.fuadluke.com/design_seeds.php

Poznámky

Autorky projektu: Katarína Lauková Zajíčková a Zuzana Šebeková

Kurátorka: Katarína Trnovská

Organizátor: Slovenské centrum dizajnu v Bratislave a just plug-in, o. z.

Odborné texty: Irena Dorotjaková, Veronika Kotradyová, Zuzana Labudová, Katarína Lauková Zajíčková, Michala Lipková, Zuzana Šebeková, Katarína Trnovská, Eva Vitkovská, Mária Vozárová

Vystavujúci: (Peter Simoník a Elena Bolceková), Patrik Illo, Silvia Lovasová/trivjednom, Veronika Palúchová, Ľubica Segečová/trivjednom, Eliška Karásková, Pikpoki, Woolewo, FRL (Nina Marčeková a Illah van Oljen), Mejd (Štefan Nosko a Katarína Beličková), modranska, Štefánia Sekanová, Vlasta Kubusová, Zuzana Šebeková, Dana Tomečková

Súvisiace diela

keramika modranska

keramika modranska

Jakub Liška
Pavlína Morháčová
Jana Bálik
Prejsť na diela

Súvisiaca výstava