Škola, ktorá prinášala európu do bratislavy

Rôzne podoby medzinárodného pôsobenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Škola umeleckých remesiel v Bratislave, nazývaná aj ŠUR, sa počas celej svojej existencie v rozpätí rokov 1928 až 1939 zaujímala o medzinárodné dianie v umení, dizajne, ako aj vzdelávaní. Zakladateľ a riaditeľ školy Josef Vydra sa ešte pred prvou svetovou vojnou stal súčasťou medzinárodného reformného hnutia v oblasti umeleckého školstva a výtvarnej výchovy, takže je len prirodzené, že ŠUR viedol týmto smerom a snažil sa budovať vzťahy so zahraničím. Tento záujem však nemal nič spoločné so slepým kopírovaním zahraničných vzorov, skôr mal viesť k napojeniu sa školy na najaktuálnejšie európske trendy, ktoré ŠUR prispôsobila lokálnym podmienkam. Škola umeleckých remesiel nebola otvorená iba „cudzím“ vplyvom spoza hraníc, ale aj domácim, teda českým, židovským, maďarským a nemeckým, ktoré boli prirodzenou súčasťou medzivojnovej Bratislavy.

ŠUR a „Kunstschulreform“

ŠUR vznikla ako škola, ktorá mala spájať remeslo s umením, pričom sa zamerala na dva hlavné ciele. Po prvé to bol boj proti umeleckému proletariátu, čo v skratke znamenalo, že škola nechcela za absolventov umelcov, ktorí si po ukončení štúdia iba ťažko hľadali prácu. Naopak študenti ŠUR mali získať vzdelanie, ktoré bolo od začiatku prakticky orientované, tým, že spájalo dielenské vyučovanie, navrhovanie i teóriu. Okrem toho škola dlhodobo spolupracovala s firmami a výrobnými podnikmi, vďaka čomu sa jej podarilo sprostredkovať prácu viacerým študentom. Druhým cieľom bolo šírenie dobrého vkusu a kvalitnej výroby. ŠUR sa stala sprostredkovateľkou modernej estetiky v podobe funkcionalizmu či konštruktivizmu, čím sa snažila podieľať na modernizácii celej spoločnosti.¹

Podobné idey boli formulované v Anglicku a Nemecku už koncom 19. storočia, keď vzniklo hnutie dožadujúce sa reformy umeleckého školstva, označované nemeckým termínom Kunstschulreform. Jeho hlavnou ideou bolo prehodnotiť úlohu umenia a umeleckého remesla v prospech nových potrieb spoločnosti. Hlavným faktorom bola industrializácia a jej sociálne dosahy. Vznikla potreba nového typu umelca, ktorého by sme dnes nazvali dizajnérom. A tu prichádzajú do hry školy, konkrétne umeleckoremeselné a umelecko-priemyselné.²

Tento nový druh škôl vznikol na základe odmietnutia výučby na akadémiách, ktorej bázou bolo napodobňovanie historických foriem. Ich hlavným cieľom bolo prepojenie umenia a dobrého vkusu s bežným životom. Preto sa didaktické metódy orientovali na praktické dielenské vyučovanie spojené s navrhovaním, na reformu výučby kreslenia, ako aj na detskú kreatívnu činnosť.³ Od roku 1900 sa školy s takýmto zameraním začali šíriť po celej Európe. Pre kontext ŠUR je azda najdôležitejší vývoj v nemecky hovoriacich krajinách: z nemeckých škôl možno spomenúť napr. Reimann-Schule a Itten-Schule v Berlíne, ďalej Kunstschule vo Frankfurte a v neposlednom rade Bauhaus. Aj v Rakúsku, konkrétne vo Viedni, vznikli dôležité reformné školy – Kunstgewerbeschule a Wiener Werkstätte.

V roku 1928, keď vznikla Škola umeleckých remesiel, bolo toto reformné hnutie už relatívne bežnou praxou v západnej Európe. ŠUR naň nadviazala programovo od svojho počiatku, čo sa ukazuje napríklad na existencii detského a reklamného oddelenia v rámci curricula školy. O detskú výtvarnú výchovu sa riaditeľ Josef Vydra začal zaujímať ešte pred prvou svetovou vojnou, vtedy nadviazal aj korešpondenciu s Franzom Čižekom.⁴ Čižek, pôsobiaci na Kunstgewerbeschule vo Viedni, sa stal kľúčovou osobou pre modernú výtvarnú výchovu detí, v rámci ktorej im mala byť ponechaná sloboda v kreativite. Vydra sa jeho ideami inšpiroval a detské kurzy sa stali stálou súčasťou výučby na ŠUR, ktoré vyučovali Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda či Julie Horová.

Napojenie ŠUR na medzinárodné trendy dokazuje aj vznik reklamného oddelenia. Odbory zamerané na reklamu sa stali charakteristickými pre reformované školy po prvej svetovej vojne: medzi inými ich nájdeme na nemeckých školách, ako Bauhaus, Reimann-Schule či Itten-Schule; v Maďarsku na tzv. maďarskom Bauhause Sándora Bortnyika,⁵ či v súkromnej škole Jozsefa Pécsiho.⁶ Reklama ponúkla priestor na prepojenie umeleckých schopností a neumeleckého sveta firiem, priemyselných podnikov či iných inštitúcií. Zároveň sa stala dôležitým príjmom pre umelcov, čo reflektovali aj umelecko-remeselné školy, ktoré sa vyznačovali, ako už bolo spomenuté, svojím praktickým zameraním. ŠUR nadobudla centrálnu úlohu vo vývoji reklamy na Slovensku ešte skôr ako oficiálne založila svoje reklamné oddelenie. Zlomom bol v roku 1931 príchod Zdeňka Rossmanna, všestranne nadaného umelca, ktorý tu viedol grafické oddelenie. Rossmann sa venoval reklame aj mimo školy. Pracoval pre reklamnú agentúru REDOPA, ktorej konateľom bol Antonín Hořejš a vytvoril mnoho plagátov či log pre rôzne inštitúcie,⁷ medzi nimi aj pre Školu umeleckých remesiel. Reklamné oddelenie na ŠUR vzniklo v školskom roku 1934/35 a zahŕňalo grafickú úpravu tlačovín, fotografiu a aranžovanie výkladných skríň.⁸

ŠUR – okno do Európy

ŠUR nielenže naskočila na trendy zo zahraničia, ale pestovala s ním aj aktívne vzťahy. Keď sa hovorí o jej medzinárodných kontaktoch, väčšinou je to o prepojení s nemeckým Bauhausom, ktoré opísala Iva Mojžišová už v roku 1987.⁹ O kontakty s Bauhausom sa zaslúžil najmä riaditeľ Josef Vydra, no nie iba on. Dôležitým mediátorom bol aj František Kalivoda, ktorý pôsobil ako umelecký kritik, grafický dizajnér, ale najmä ako propagátor moderného umenia a architektúry. Síce žil v Brne, no úzko spolupracoval s Bratislavou, konkrétne s časopisom Fórum a Školou umeleckých remesiel. Kalivoda bol v blízkom kontakte s umelcami z celej Európy, najmä však z okruhu Bauhausu, ktorých prácu tlmočil československému publiku prostredníctvom rôznych časopisov, výstav či prednášok. Práve Kalivodovi mohla Škola umeleckých remesiel vďačiť za výstavu a prednáškový cyklus Lászla Moholy-Nagya v roku 1931.¹⁰

ŠUR nadviazala kontakt aj s Kunstgewerbeschule vo Viedni. Výročné správy školy informujú o exkurzii učiteľského zboru ŠUR do viedenskej školy v roku 1932.¹¹ V tom istom roku sa zúčastnili predstavitelia Kunstgewerbeschule na otvorení výstavy ŠUR a Učňovských škôl, ktorá sa konala vo veľkej sále novopostavenej školskej budovy na Vazovovej ulici.¹² Medzi hosťami z Rakúska bol aj spisovateľ, umelecký kritik a umelec Leopold Wolfgang Rochowanski,¹³ dlhoročný priateľ Josefa Vydru a Karola Plicku (neskôr vedúceho filmového oddelenia ŠUR). Aj s ich pomocou vydal Rochowanski v roku 1936 knihu venovanú Slovensku Columbus in der Slowakei. Autor zaradil do publikácie aj jednu celú stať venovanú Škole umeleckých remesiel, publikoval tu diela niektorých profesorov a viaceré fotografie pochádzajú od Karola Plicku, Ireny Blühovej, ba dokonca od Josefa Vydru.¹⁴

Okrem kontaktov s inými školami nadviazala ŠUR vzťahy aj s rôznymi umelcami, ktorých prezentovala bratislavskému publiku prostredníctvom výstav či prednášok vo veľkej sále školskej budovy. K najzvučnejším menám patria okrem Lászla Moholy-Nagya aj architekt a bývalý riaditeľ Bauhausu Hannes Mayer, vydavateľ časopisu Bauhaus Ernst Kállai, grafický dizajnér Jan Tschichold či umelecký kritik René Chavance.

Dôležitým spôsobom, akým ŠUR sprostredkúvala informácie zo zahraničia, bola aj čitáreň časopisov. Jej vznik inicioval Antonín Hořejš, ktorý pôsobil na škole ako tajomník, učiteľ Náuky o modernom vkuse a referent Obchodnej a priemyselnej komory. Komora nielenže zriadila a podporovala ŠUR v prvých rokoch jej existencie, ale aj financovala čitáreň, ktorá sa mala stať súčasťou (neuskutočneného) projektu umelecko-priemyselného múzea. Výnimočnosť tejto čitárne spočíva v tituloch časopisov, ktoré šírili najaktuálnejšie trendy modernej a avantgardnej kultúry, umenia a architektúry. K najznámejším patria Bauhaus, Die Form, Typographische Mitteilungen, ReD či Das neue Frankfurt. ¹⁵

Škola umeleckých remesiel však neprijímala iba inšpirácie zo zahraničia, ale sama sa prezentovala prostredníctvom výstav v medzinárodnom prostredí. V školskom roku 1931/1932 boli predstavené textílie vytvorené žiakmi módneho oddelenia Františka Malého na Výstave československého umeleckého priemyslu v Štokholme.¹⁶ Vybraní žiaci fotografického oddelenia Jaromíra Funkeho vystavovali na Medzinárodnom fotografickom salóne vo Viedni, kde získali aj diplom. Následne boli vystavené práce žiadané aj organizátormi fotografického salónu v Šoproni.¹⁷ Ďalej sa v archívnych dokumentoch nachádzajú zmienky o prezentácii ŠUR na rôznych výstavách, ku ktorým však chýbajú ďalšie informácie. Ide o účasť školy na nešpecifikovanej výstave v Holandsku,¹⁸ na technickej výstave vo francúzskom Remeši, či na putovnej školskej výstave v Amerike organizovanej Miss Prattovou, ktorá ŠUR aj navštívila.¹⁹ Veľmi dôležitá je aj účasť školy na svetových výstavách v Bruseli v roku 1935, kam boli za ŠUR vyslaní učiteľ Karol Rompf a žiak Josef Pribyla,²⁰ ako aj v Paríži v roku 1937. Práve výstava v Paríži patrí k najväčším úspechom Školy umeleckých remesiel. Porota ocenila až piatich profesorov ŠUR, ktorí vystavovali v československom pavilóne: Ľudovíta Fullu, Františka Tröstera, Juliu Horovú, Zdeňka Rossmanna a Mikuláša Galandu.²¹

Osobné skúsenosti so zahraničím

Vďaka svojej otvorenosti voči medzinárodnému dianiu v umení a kultúre lákala ŠUR tvorivých ľudí, ktorí predtým strávili nejaký čas v zahraničí. Zo žiakov to boli napríklad Marie Doležalová-Rossmannová²² a Irena Blühová,²³ ktoré pred svojím príchodom na ŠUR študovali fotografiu u Waltera Peterhansa na Bauhause. Absolvent viedenskej Kunstgewerbeschule Ján Ladvenica, pôsobiaci ako maliar, grafik, ilustrátor a scénograf, navštevoval niekoľko rokov fotografické oddelenie ŠUR.²⁴ Aj mnohí pedagógovia sa pohybovali v medzinárodnom prostredí, čo poukazuje na Vydrovu stratégiu angažovať ako učiteľov mladých ľudí so skúsenosťou so zahraničím. Medzi nich patrí napríklad Zdeněk Rossmann, vedúci grafického oddelenia, ktorý predtým pôsobil ako hospitant spolu so svojou neskoršou manželkou Mariou Doležalovou na Bauhause v Dessau.²⁵ Vedúca keramického oddelenia Julie Horová absolvovala tesne pred svojím nástupom na ŠUR študijný pobyt v Paríži: roky 1930 – 1931 strávila v ateliéri Edmonda Lachenala a v Manufacture nationale de Sévres.²⁶ Skúsenosť s Parížom mal aj František Reichentál, ktorý viedol oddelenie aranžovania výkladných skríň a predtým pôsobil v rôznych krajinách: študoval v Budapešti a Petrohrade, okrem Paríža bol na študijných pobytoch aj vo Viedni a Berlíne.²⁷ Jeho kolega František Tröster, pôsobiaci na aranžérskom a kovorobnom oddelení, mal podobne pestrý životopis: po svojom štúdiu architektúry v Prahe u profesora Janáka sa vydal na študijné cesty po Francúzsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku a dokonca sa podieľal na projekte Le Corbusiera v Alžírsku.²⁸ Na kovorobnom oddelení pôsobil aj Josef Vinecký, ktorý v rokoch 1902 – 1909 študoval vo Weimare u Henryho van de Veldeho, kde neskôr viedol aj keramickú dielňu.

Ďalej pôsobil ako vedúci umelecko-remeselných dielní Akadémie umení vo Vroclave a neskôr na Štátnych umeleckých školách v Berlíne.²⁹

Multikultúrna Bratislava

„O stylu práce školy lze říci jako důvod, že škola v tak mezinárodním měste, jakým je Bratislava, může jíti jen jedinou vytčenou cestou – má-li všechny národnosti k sobě připoutat – cestou současnosti a pokroku! Nebát se moderny, kriticky z ní vybírat, zkoušet vše nejnovější a vyzkoušené přenášeti do živností a výroby! Jen tak lze udržet výrobě stejný krok se všemi vymoženostmi umění a techniky současné Evropy.“³⁰

Je všeobecne známym faktom, že Bratislava bola pred druhou svetovou vojnou mnohonárodnostným mestom. Výraznejšie tu boli zastúpení Nemci, Maďari, Židia, Slováci a Česi. Ľudia zo všetkých týchto skupín navštevovali aj Školu umeleckých remesiel, čo nám ukazujú štatistiky žiactva z výročných správ. Niektoré z týchto správ boli mimochodom aj písané vo všetkých troch bratislavských jazykoch: v slovenčine (a čiastočne češtine), nemčine a maďarčine. Objavujú sa však aj žiaci z Rumunska, Poľska a uvedená býva aj kategória „iné“, ktorá nie je bližšie špecifikovaná. Podobne pestré bolo aj zloženie žiactva podľa konfesií: školu navštevovali katolíci, protestanti, židia, ale aj študenti bez vierovyznania.

Škola kládla dôraz na dobré vzťahy medzi jednotlivými skupinami, čo dokazuje aj konštatovanie za viacerými štatistikami, že správanie žiactva rôznych národností bolo znášanlivé a nestal sa žiadny prípad, ktorého podkladom by bolo národnostné nedorozumenie.³¹ Pritom sa ŠUR nikdy netvárila, že by konflikty medzi jednotlivými skupinami neexistovali, ale skôr sa snažila hľadať spôsob, ako ich prekonať. A ten našla v sústredení sa na modernizáciu spoločnosti, ktorá mala zlepšiť kvalitu života všetkých ľudí, bez rozdielu národnosti či vierovyznania. Vzory nachádzala ŠUR v medzinárodnom prostredí podobne zmýšľajúcich ľudí. Práve táto otvorenosť Školy umeleckých remesiel bola jedným z hlavných faktorov, prečo hneď po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 zanikla. Ten rozpútal ideologický boj voči všetkému neslovenskému a jeho vzorom sa stalo nacistické Nemecko.

Simona Bérešová je historička umenia a kurátorka. Pôsobí ako doktorandka na Humboldtovej univerzite v Berlíne a ako externá spolupracovníčka Slovenského múzea dizajnu v Bratislave.

Poznámky

¹Škola uměleckých řemesel v Bratislavě. In: Výročná zpráva učňovských škôl a školy umeleckých remesiel v Bratislave 1934/35, Bratislava, 1935, s. 3 – 9.

²Otto Stelzer: Erziehung durch manuelles Tun. In: WINGLER, H. M. (ed.): Kunstschulreform 1900 – 1933, Berlin, 1977, s. 47 – 48.

³Hans M. Wingler: Einführung zum Thema und zur Ausstellung Kunstschulreform 1900 – 1930. In: WINGLER, H. M. (ed.): Ref. 2, s. 10.

⁴Kópia listu od Franza Čižeka pre Josefa Vydru sa nachádza v Archíve Ivy Mojžišovej v Slovenskom múzeu dizajnu, signatúra: 2016/0016/D.

⁵Sándor Bortnyik: Programm des ungarischen Bauhauses. Neue Wege des “Kunstgewerbe”-Unterrichts. In: GASSNER, H.: Wechsel-Wirkungen: ungarische Avantgarde in der Weimarer Republik, Marburg, 1986, s. 376 – 379.

6PÉCSI, J.: Photo und Publizität = Photo and advertising, Berlin, 1930.

⁷Viac k spojeniu Zdeňka Rossmanna a reklamy pozri: Helena Maňasová Hradská: „Ľúbezné dievčenské tváre miznú hneď…“ Činnost Zdeňka Rossmanna v kontextu meziválečné reklamy. In: SYLVESTROVÁ, M., TOMAN, J. (eds.): Zdeněk Rossmann. Horizonty modernismu, Brno : Moravská galerie v Brně, 2015, s. 137 – 150. Ľubomír Longauer: Zdeněk Rossmann a Slovensko, In: SYLVESTROVÁ, M., TOMAN, J. (eds.), s. 170-191.

⁸Prvá zmienka o „Oddelení pre umenie propagačné a reklamné” sa nachádza v Škole uměleckých řemesel v Bratislavě. In: Výročná zpráva učňovských škôl a školy umeleckých remesiel v Bratislave 1934/35, Bratislava, 1935, s. 8.

⁹MOJŽIŠOVÁ, I.: Die persönlichen Beziehungen zwischen den Angehörigen des Bauhauses und der Kunstgewerbeschule in Bratislava im Lichte neuentdeckter Dokumente. In: Wissenschaftliche Zeitschrift der Hochschule für Architektur und Bauwesen Weimar, N. 4-5-6, 1987, s. 335 – 338.

¹⁰Výročná zpráva učňovských škôl v Bratislave a večernej školy umeleckých remesiel a reklam. umenia 1930 – 1931, Bratislava, 1931, nestránkované.

¹¹Výročná zpráva školy umeleckých remesiel Bratislava 1931/1932, Bratislava, 1932, s. 11.

¹²KOVÁČIKOVÁ-HOROVÁ, J.: O keramickém oddělení ŠUR. In: Ars. Umeleckohistorická revue Slovenskej akadémie vied, č. 2, 1969, s. 73.

¹³Ref. 12, s. 73.

¹⁴ROCHOWANSKI, L. W.: Columbus in der Slowakei, Bratislava, 1936.

¹⁵PREŠNAJDEROVÁ, K.: Keď nám časopisy otvárali okná do Európy. In: Denník N, 7. 4. 2016.

¹⁶Výročná zpráva školy umeleckých remesiel Bratislava 1931/1932, Bratislava, 1932, s. 10

¹⁷Zápisnica konferencie ŠUR, 27. 9. 1932, archívny fond Vyššia škola umeleckého priemyslu Palisády č. 57/ 1928/1929-1939, signatúra: Š5644, Archív hlavného mesta SR Bratislavy.

¹⁸Zápisnica konferencie ŠUR, 21. 1. 1935, archívny fond Vyššia škola umeleckého priemyslu Palisády č. 57/ 1928/1929 – 1939, signatúra: Š5644, Archív hlavného mesta SR Bratislavy.

¹⁹Výročná zpráva odborných učňovských škol a školy umeleckých remesiel v Bratislave 1935/36, Bratislava, 1936, nestránkované.

²⁰Zápisnica konferencie ŠUR, 8.4.1935, archívny fond Vyššia škola umeleckého priemyslu Palisády č. 57/ 1928/1929 – 1939, signatúra: Š5644, Archív hlavného mesta SR Bratislavy.

²¹MOJŽIŠOVÁ, I.: Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939, Bratislava, 2013, s. 69.

²²Marta Sylvestrová: Životopisný přehled. In: SYLVESTROVÁ, M., TOMAN, J. (eds.): Ref. 7, s. 213.

²³MACEK, V. –MOJŽIŠOVÁ, I. – ŠKVARNA, D.: Irena Blühová, Martin, 1992, s. 10.

²⁴Marie Rossmannová (1909 – 1983) študovala fotografiu na ŠUR v školských rokoch 1934/35 až 1935/36, okrem toho vyučovala v ŠR 1931/1932 odborné kreslenie na modistickom a vyšívačskom oddelení učňovských škôl. Irena Blühová bola zapísaná na filmovom oddelení v ŠR 1938/39. Ján Ladvenica (1898 – 1947) bol zapísaný ako žiak fotografie v ŠR 1935/36 až 1937/38. Pozri Triedne katalógy z archívneho fondu Vyššia škola umeleckého priemyslu Palisády č. 57/1928/1929 – 1932, signatúry: Š5651-5655, Archív hlavného mesta SR Bratislavy.

²⁵Marta Sylvestrová: Životopisný přehled. In: SYLVESTROVÁ, M., TOMAN, J. (eds.): Ref. 7, s. 213.

²⁶MOJŽIŠOVÁ, I.: Ref. 21, s. 185.

²⁷Lucia Halászová: Biografia. In: KALISKI, M. – JANČÁR, I.: František Reichentál. Obrazy a kresby, Paintings and Drawings 1913 – 1948, Bratislava, 2013, s. 136.

²⁸MOJŽIŠOVÁ, I.: Ref. 21.., s. 189.

²⁹Josef Vinecký. In: Index. List pro kulturní politiku, Brno, 1933, s. 59 – 60.

³⁰Škola uměleckých řemesel v Bratislavě. In: Výročná zpráva učňovských škôl a školy umeleckých remesiel v Bratislave 1934/35, Bratislava, 1935, s. 9.

³¹Výročná zpráva odborných učňovských škôl a Školy umeleckých remesiel v Bratislave 1932 – 1933, Bratislava, 1933, s. 17.