Rozum verzus cit² – Zlínsky priemyselný dizajn 1959 – 1992

Rozum verzus cit² – Zlínsky priemyselný dizajn 1959 – 1992 je v poradí druhá výstava, ktorú pripravili v rámci spoločného projektu Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne a pražské Národné technické múzeum. Chronologicky bezprostredne nadväzuje na výstavu Rozum verzus cit z roku 2019 venovanú dianiu v oblasti priemyselného dizajnu v rokoch 1918 – 1958 v Zlíne a širšom regióne. Prvá z tejto série výstav sa zamerala na prenikanie firmy Baťa do oblasti strojárstva v medzivojnovom období, pôsobenie Školy umenia v Zlíne v štyridsiatych rokov, osobnosť Vincenta Makovského (1900 – 1966) a jeho žiaka Zdeňka Kovářa (1917 – 2004), ktorý položil základy výchovy priemyselných dizajnérov v Zlíne, a tiež na neskoršiu spoluprácu zlínskych dizajnérov s automobilkou Tatra v Kopřivnici. Nadväznosť týchto dvoch výstav sleduje záver predchádzajúcej a pomyselný východiskový bod súčasnej upriamením pozornosti na úspešnú účasť zlínskych dizajnérov na EXPO 58 v Bruseli. Zisk hneď niekoľkých Grand Prix potvrdil vysokú úroveň, akú dosiahol zlínsky dizajn za dvadsaťročnú históriu.

Ďalšiemu rozmachu, najmä vzniku a rozvoju špecializovaného vysokoškolského pracoviska zameraného na tvarovanie strojov a nástrojov, na ktorého čele stál dizajnér, sochár a pedagóg Zdeněk Kovář, je venovaná nedávno skončená výstava. Jej cieľom je reflexia histórie zlínskeho priemyselného dizajnu do roku 1992. Zameriava sa jednak na dianie v oblasti dizajnu technických odborov v Zlíne (Gottwaldove) a jeho širšom okolí, snaží sa aj kriticky zhodnotiť význam Ateliéru (resp. Katedry) tvarovania strojov a nástrojov tak pre každodennú vizuálnu kultúru, ako pre celý československý priemysel. Rovnako ako v prvej časti výstavnej série aj teraz mali návštevníci možnosť prostredníctvom aplikácie pre mobilné telefóny nielen si prečítať sprievodný kritický katalóg alebo prezrieť digitalizovanú výstavu, ale tiež využiť prvky rozšírenej reality – virtuálneho kurátora, ktorý divákov sprevádzal inštaláciou. Takisto mali k dispozícii aj AR „hologram“ architekta, dizajnéra a pedagóga Františka Crháka, s ktorým bolo možné viesť prostredníctvom série otázok rozhovor.

Ateliér tvarovania strojov a nástrojov Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe

Vďaka niekoľkoročnému úsiliu Zdeňka Kovářa a jeho spolupracovníkov nebol perspektívny odbor tvarovania strojov a nástrojov zameriavajúci sa na priemyselný dizajn presunutý z Uherského Hradišťa do Prahy, ako bolo počas päťdesiatych rokov opakovane zamýšľané. Snáď aj úspech na Svetovej výstave v Bruseli v roku 1958 nakoniec prispel k rozhodnutiu, že v Zlíne (vtedajšom Gottwaldove) bude zriadený detašovaný ateliér Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Jeho vznik so sebou priniesol možnosť viac prehĺbiť výučbu stále komplexnejšej disciplíny priemyselného dizajnu.

Od sochárstva ku geometrii

Obdobie šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov, ktoré výstava sleduje, predstavuje tiež zaujímavú perspektívu na reflexiu radikálnych premien pomyselnej tváre dizajnu. Počas konca štyridsiatych a v priebehu päťdesiatych rokov boli žiaci odboru tvarovania strojov a nástrojov Strednej umeleckopriemyselnej školy v Zlíne (od roku 1952 v Uherskom Hradišti) v značnej miere vedení k navrhovaniu prostredníctvom sochárstva, čo bolo typické pre vedúceho ateliéru Zdeňka Kovářa.

Architekt a dizajnér František Crhák

Tento prístup bol oveľa bližší novému pedagógovi – architektovi Františkovi Crhákovi – ktorého príchod do Zlína súvisí so vznikom rozšírenej výučby priemyselného dizajnu na vysokoškolskej úrovni. „Mali by sme vychádzať z toho, že je potrebné pre nové funkcie a účely vytvárať nové zodpovedajúce tvary. Nemôžeme nový život stresovať v starých formách.“

---

V príspevku sa nachádzajú vybrané úryvky z textu. Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2022 na s. 48
Predaj časopisu Designum