Rola dizajnu v procese upcyklácie
Upcyklácia a udržateľný dizajn majú v súčasnosti stúpajúci trend a tomuto fenoménom sa venuje čoraz viac tvorcov a kreatívcov. V Českej republike vzniká komunita dizajnérov, ktorú spája spoločná myšlienka udržateľnejších výrobkov, prístupov a myšlienok. O tom, čo proces upcyklácie znamená, aké výhody či nevýhody prináša a kde je jeho potenciál, sme sa rozprávali s Janom Veselským, produktovým dizajnérom a iniciátorom projektu a showroomu Upstart, ktorý sa tematike upcyklácie a dizajnu venuje aj v rámci svojho doktorandského štúdia na Fakulte multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne.
Na úvod by ma zaujímalo, čo je upcyklácia, resp. aký je podľa vás hlavný rozdiel medzi pojmami upcyklácia a recyklácia?
Rozdiel medzi týmito dvoma disciplínami vnímam predovšetkým v tom, že upcyklácia je konštruktívny proces a recyklácia deštruktívny. Vo finále to znamená, že ak chceme nejaký materiál recyklovať, musíme pôvodnú surovinu prvýkrát rozdrviť, roztaviť či ju rozložiť na prvočastice a až následne z nej môžeme niečo ďalej vyrábať či produkovať. Na rozdiel od toho upcyklácia využíva už hotové produkty a úlohou dizajnéra je nájsť ich nové využitie a inovatívnou úpravou hľadať ďalšiu úžitkovú hodnotu potenciálneho produktu. Môžeme sa stretnúť aj s pojmom downcyklácia, v ktorej ja osobne nevidím žiadny význam pri samotnom navrhovaní. Výsledkom downcyklácie je totiž niekoľkokrát recyklovaný produkt, ktorý postupne stratí svoju kvalitu aj úžitkovú hodnotu. Vzniká tak produkcia s nižšou úžitkovou hodnotou než bola tá pôvodná. Zmysel ako taký ale určite downcyklácia má, bez nej by sme nemali napr. kartóny na vajíčka.
Aká je podľa vás rola dizajnu v procese upcyklácie?
Keď sa povie upcyklácia, tak mnohým sa vybaví asociácia spojená s tzv. DIY, čiže urob si sám. Rolu dizajnu tu vnímam potom predovšetkým v tom, aby sa vzniknuté veci dali následne replikovať v sériovej alebo malosériovej výrobe. Dizajn je myšlienkový proces a pochod, ktorý by mal brať do úvahy všetky aspekty tvorenia. Dizajn v procese upcyklácie zaručuje to, aby nevznikali veci z príliš opotrebovaných materiálov, ktoré budú nekvalitné, s nízkou životnosťou a vytvárali by len ďalší odpad. Aj pri procese upcyklácie treba dôkladne premýšľať. Podľa môjho názoru je práve toto úloha dizajnéra.
Existuje zoznam materiálov, ktoré sú vhodné na proces upcyklácie?
Za vhodný materiál považujem takmer všetko. Nedávno som dokonca na internete narazil na dizajnéra Mattea de Cola, ktorý upcykluje nádoby od aviváží a pracích práškov a následne z nich spracováva úžasné svietidlá. Vhodnosť materiálov tiež závisí od požadovaných finálnych produktov a cieľovej skupiny, ktorá bude produkt užívať. Napríklad pri svietidlách treba klásť dôraz na priesvitnosť materiálov, vhodné sú plasty či sklo.
Zvýšený trend upcyklácie sledujeme v produktovom dizajne, ale aj v oblasti dizajnu módy. Ako je to ale s dizajnom priemyselným a priemyselnou výrobou všeobecne?
Tam práve vidím problém. Upcyklácia je komplexný štýl. V rámci upcyklácie sa často využíva produkčný odpad, čo sú väčšinou odrezky. S tými je ale veľmi náročné pracovať práve v sériovej výrobe. Osobne nepoznám veľa firiem, ktoré by v sériových výrobách spracovávali upcyklované materiály či produkty. Tu je vhodnejší skôr proces recyklácie. Využitie recyklácie v priemyselnej výrobe by sme našli už u množstva lokálnych aj nadnárodných firiem, ktoré sa ju snažia čoraz viac implementovať. Teraz napríklad spolupracujem s firmou Greiner, prizvala si ma k návrhu a spracovaniu ich materiálu, ktorý sa zrecykluje, a následne z tohto recyklátu polypropylénu navrhnem nový produkt. Pre nich je to výhodné predovšetkým v tom, že namiesto skládkovania odpadu môžu riešiť inovatívne spracovanie nového produktu na ďalší odbyt.
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 66
Predaj časopisu Designum
