Príbeh ľanu. Rozhovor s Vladimírou Maťašeovou

Čo je potrebné na vypestovanie kvalitného ľanu? To, čo na Slovensku odpradávna máme. Pôda, dostatok vlahy a slnko. V minulosti sa pestovaniu a spracovaniu ľanu u nás venovali celé rodiny, cechy remeselníkov i celé manufaktúry. (1) Ich produkcia bola známa a vyhľadávaná aj za hranicami Uhorska. Hoci sa niť tejto vzácnej tradície na niekoľko desaťročí pretrhla, objavujú sa jednotlivci, ktorí sa na ňu snažia nadviazať a popularizovať jej odkaz. Patrí k nim aj Vladimíra Maťašeová (1995) so svojím Príbehom ľanu, za ktorý získala v Národnej cene za dizajn 2021 – Produktový dizajn Špeciálne uznanie za kompletný výskum v oblasti dizajnu a remesla.

Vladimíra Maťašeová je absolventkou Ústavu dizajnu na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (2014 – 2020). Absolvovala viacero stáží v automobilovom priemysle (Škoda Auto, Rimac). K textíliám sa prvýkrát dostala počas navrhovania projektu pre budúcnosť automobility. Počas štúdia na Fakulte umení Lisabonskej univerzity (Faculdade de Belas-Artes da Universidade de Lisboa) navštevovala kurzy tkania, ktoré u nej podnietili hlbší záujem o pôvod materiálov. Aktuálne žije v Turíne a pracuje ako freelance UX/UI dizajnérka. Popri práci sa venuje projektu Story of Linen a na Slovensku už štvrtý rok pestuje v malej mierke ľan.

Štúdium produktového dizajnu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave si ukončila diplomovou prácou Príbeh ľanu, ktorá zahŕňala produkty na extrahovanie ľanového vlákna a jeho spriadanie. Ako si sa k téme spracovania ľanu dostala?

Pochádzam z malej dedinky na strednom Slovensku, kde sa ľan spracovával v každom druhom dome. Rovnako ho spracovávala aj moja prastará mama, ktorú považujem za moju najväčšiu inšpiráciu. Pre dnešných ľudí je ale často až príliš vzdialené, možno až historicky prekonané, aby rozmýšľali nad touto činnosťou ako nad veľkou hodnotou našej krajiny. Myšlienka na diplomovú prácu mi skrsla v hlave, keď som si uvedomila dané súvislosti, ktoré som spojila s aktuálnymi problémami odevného priemyslu. Chcela som jednoducho napodobniť moju prastarú mamu a vyskúšať spracovanie ľanu od semienka až po látku. Náročnosť tejto práce som si uvedomovala už vtedy, aj keď spätne musím povedať, že množstvo práce, ktorá sa skrýva za naším oblečením, ma prekvapilo.

Tvoje produkty plnia rovnakú funkciu ako nástroje, ktoré používali ľudia na spracovanie ľanu v minulosti. V čom sú si podobné a v čom rozdielne? Podarilo sa ti nájsť priestor na zlepšenie?

Na diplomovú prácu boli vyrobené predmety na odsemeňovanie, lámanie, česanie, pradenie a tkanie ľanu. Ide o trlicu, šteť, drhlen – nástroj na odsemeňovanie ľanu, ďalej nástroj na pradenie, ktorý som nazvala Lina, vreteno poháňané nohou a malé krosienka. V podstate sa s týmito pomôckami dá previesť celým procesom od semienka až po finálnu látku. Majú za sebou veľkú rešerš tak našich historických náčiní na opracovanie ľanu, ako aj zahraničných prístupov. Snažila som sa nájsť inšpiráciu v čo najefektívnejšom prevedení predmetov, ideálne vymyslieť také, ktoré budú ešte výkonnejšie ako známe princípy. Moje pomôcky v podstate vykonávajú rovnakú prácu, len ju robia rýchlejšie. Rozdiel oproti tým historickým je predovšetkým vo vzhľade, ktorý bol pre mňa veľmi dôležitý. Tradičné nástroje akoby zaspali dobu a aj keď sa na nich vykonávala krásna činnosť, nie je atraktívna pre dnešného užívateľa. Jedným z mojich cieľov bolo teda okrem zefektívnenia procesu aj prinavrátenie záujmu o túto náročnú činnosť opracovania ľanu.

Nástroje sú prototypy. Uvažuješ nad ich výrobou a predajom? Ak áno, chcela by si organizovať workshopy, kde by sa ľudia, ktorí si ich kúpia, mohli naučiť, ako s nimi správne pracovať?

Áno, ide zatiaľ o prototypy, ktoré by potrebovali ešte znížiť výrobnú cenu, aby som ich mohla ponúknuť na predaj. Cieľom určite je, aby sa dostali k ľuďom. Aktuálne premýšľam na ich zjednodušení, čím by sa práve mohla znížiť predajná cena. Zároveň aktuálne prototypujem nové, ešte menšie nástroje, ktoré by boli ideálne na rýchle prezentovanie procesu spracovania ľanu práve v rámci workshopov. Tie boli zamýšľané ako súčasť projektu už počas diplomovej práce.

1. Najstarším nálezom ľanovej textílie na Slovensku je súkaná šnúra zo 6. storočia pred n. l. z Molpíra pri Smoleniciach. Tkanie ľanového plátna a jeho predaj dokladajú listiny z mnohých východoslovenských miest už v 15. storočí. V nasledujúcich obdobiach sa stal ľan tak vo forme stoniek, vlákna, priadze i plátna dôležitým druhom tovaru. Jeho najväčšia produkcia pochádzala z okolia Čadce, Dolného Kubína a Spiša, hoci menších i väčší pestovateľov a spracovateľov by sme našli na celom území krajiny. Zajonc, Juraj: Premeny vlákna. Bratislava: Edition Ryba, 2012, s. 31 – 33.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2022 na s. 28
Predaj časopisu Designum