Předlohy pro odborné kreslení typografické. Učebnica modernej typografie od Zdeňka Rossmanna

Předlohy pro odborné kreslení typografické od Zdeňka Rossmanna možno nezaujmú na prvý pohľad tak výrazne ako jeho jedinečná detská kniha Kapka vody, plagát k výstave Civilisovaná žena či obálky časopisu Nová Bratislava. A predsa predstavuje táto učebnica modernej typografie nielen v  československom, ale aj v medzinárodnom kontexte mimoriadny počin pri šírení progresívnych tendencií v odbore. Rossmann zažíval v tridsiatych rokoch minulého storočia podobne ako mnohí iní avantgardisti po búrlivých rokoch manifestov a umeleckých proklamácií potrebu začať reálne meniť spoločnosť cez intenzívnu osvetovú činnosť. „Prvé, prudké boje sme vybojovali, vyjasnili sme si cestu, trvalé idey […] – teraz prichádza na rad vlastná, každodenná práca,“ ¹ takto opísal Bedřich Václavek, významný teoretik literatúry a umenia, už v roku 1929 pre nemecký časopis Das neue Frankfurt (Nový Frankfurt) pocity československej umeleckej avantgardy.

V medzinárodnom kontexte bol nesporne najaktívnejším propagátorom moderných tendencií v grafickom dizajne nemecký typograf Jan Tschichold. Už jeho manifest elementárnej typografie z roku 1925 možno chápať ako pokus o prelomenie izolácie avantgardy a snahu o vyvolanie širšej diskusie. ² Ako inak si možno vysvetľovať fakt, že manifest vyšiel formou špeciálneho čísla časopisu Typographische Mitteilungen (Typografické správy). ³ Tento vysoko odborný časopis vydával najväčší odborný zväz tlačiarov a typografov v Nemecku Bildungsverband der deutschen Buchdruker (Vzdelávací spolok nemeckých kníhtlačiarov). ⁴ Tschicholdovo špeciálne, avantgardné číslo sa tak dostalo aj do rúk čitateľov pôsobiacich mimo umeleckých centier, ktorí inak nemali možnosť zoznámiť sa s najradikálnejšími tendenciami v odbore. ⁵ Tento nevídaný pokus avantgardy o nadviazanie kontaktu s odbornou verejnosťou sprevádzal síce veľký, avšak prevažne negatívny ohlas. Priam až urazené reakcie nesporne vyvolal obsah čísla, svoj podiel na odmietaní moderných tendencií však mala určite aj forma, akou sa Tschichold na svojich tradičnejšie zmýšľajúcich kolegov obracal. Direktívny jazyk manifestu v nich prirodzene vyvolával odpor. Toto prvotné nepochopenie však Tschichold nevnímal ako osobnú prehru, či dôvod na zmiernenie svojich požiadaviek. Práve naopak, z neúspechu sa poučil a už o tri roky neskôr publikoval v tom istom vydavateľstve praktickú príručku modernej typografie pod názvom Die neue Typographie. Ein Handbuch für zeitgemäß Schaffende (Nová typografia. Príručka pre novodobo tvoriacich). ⁶ V porovnaní s manifestom sa zmenila najmä forma, akou sa k čitateľovi prihováral. Od svojich požiadaviek síce neustúpil, no namiesto strohého vymenovania jednotlivých zásad modernej typografie zvolil formu praktickej príručky. Nielen, že jednotlivé princípy obšírnejšie vysvetľoval, ale venoval časť knihy aj konkrétnym príkladom správneho použitia novej typografie v praxi. Keďže išlo o prvú praktickú príručku modernej typografie, vošiel Jan Tschichold do dejín ako skutočný reformátor celého grafického odvetvia. Menej známe však už je, že o niekoľko rokov neskôr práve Zdeňek Rossmann zašiel ešte o krok ďalej a zostavil skutočnú, štátom podporenú učebnicu modernej typografie pre odborné školy.

Pri hľadaní analógií medzi Tschicholdovou príručkou a Rossmannovou učebnicou treba podotknúť, že obaja priekopníci novej typografie sa poznali a spolu intenzívne korešpondovali práve počas Rossmannovho pôsobenia na bratislavskej Škole umeleckých remesiel. O tom, že program Grafického oddelenia na ŠUR sa priamo opieral o Tschicholdove princípy, svedčia aj nasledujúce slová Rossmanna, ktoré do Nemecka adresoval v roku 1932: „mám za úlohu zreorganizovať tunajšie grafické oddelenie. bol by som vám vďačný keby ste mi mohli napísať organizačný plán výučby na vašej škole. vašu poslednú knihu považujem za veľmi dobrú. a so svojimi študentmi pracujem s dobrými výsledkami presne podľa vašich pravidiel!“ ⁷ Hŕstka študentov na jedinej verejnej umeleckej škole na Slovensku sa tak učila tvoriť zásadne iba v intenciách najvýznamnejšieho propagátora novej typografie.

V roku 1936 dostal Rossmann možnosť skoncipovať oficiálnu učebnicu typografie. Tým sa odrazu otvárala možnosť ovplyvniť nielen 20 – 30 poslucháčov bratislavskej školy, ale podchytiť celú nastupujúcu generáciu grafických dizajnérov. Nie je síce známe, nakoľko odborné školy v Československu Rossmannove Předlohy pro odborné kreslení typografické ⁸ využívali, zdá sa to byť ale dosť pravdepodobné, keďže ich vydal Štátny ústav pre učebné pomôcky v Prahe, čiže oficiálne, štátne vydavateľstvo. Rossmann si po niekoľkoročnej pedagogickej činnosti veľmi dobre uvedomoval, že je nevyhnutné študentom vysvetliť princípy konštrukcie písma, rozvrhnutie textu, prácu s fotografiou, či prípravu štočkov alebo používanie normovaných formátov na konkrétnych príkladoch. Svoju učebnicu preto zostavil z 33 tabuliek s názornými ukážkami a 32 strán textu s jasnými vysvetleniami a praktickými radami. Namiesto nezrozumiteľných proklamácií o modernosti a novej dobe radšej študentom odporúčal, ako pri nácviku písma sedieť, aký pri tvorbe návrhu používať papier a ceruzky, aké typy písma voliť pre rôzne typy tlačovín, prípadne ako a kedy kombinovať rôzne hrúbky písma. Základnému popisu princípov novej typografie a najmä dôvodom, ktoré viedli k nevyhnutnej reforme celého grafického odvetvia, Rossmann venoval už iba úvodné slovo. Tu poukázal najmä na „rozluku umeleckého obrazu a písma“. ⁹ Akýkoľvek umelecký obraz vnímal, podobne ako Tschichold a iní predstavitelia novej typografie, ako subjektívnu výpoveď stojacu v nezlučiteľnom kontraste k typografii, ktorej úlohu videl práve v rýchlom a čo najjasnejšom sprostredkovaní objektívnej informácie. V tomto aspekte, v kombinácii s mechanizáciou a novými technológiami v odbore, sa typografia odklonila od umeleckého remesla a stala sa odvetvím technickým. Z tejto novej situácie pre Rossmanna vyplývala aj základná požiadavka na prácu typografa modernej doby: „Především každé realisaci bude předcházet plán, t. j. podrobný rozvrh úkolu, stanovení materiálu a konstrukce. Grafickým vyjádřením tohto požadavku bude přesný technický výkres.“ Popri tom však nezabúdal na potrebu experimentu a invencie, ktorým sa mladá generácia mala naučiť práve na škole: „Pokládám za vlastní úkol školy činnost experimentální a laboratorní, která položí základ nové typografii. Grafická škola musí vychovati dorost, aby ovládal dobrá písma, přesný návrh a dokonalý tisk.“ ¹⁰ A k tomu mali v nemalej miere pomôcť aj jeho Předlohy pro odborné kreslení typografické.

———————————–
1 Bedřich Václavek, Die Situation der künstlerischen Avantgarde in der Tschechoslowakei, Das neue Frankfurt 3, 1929, č. 2, s. 40, (preklad autorka).

2 Samotný manifest obsahoval 10 základných bodov ako odklon od ornamentu, používanie bezpätkového písma grotesk, význam fotografie pre modernú typografiu alebo využívanie výrazných vizuálnych prostriedkov ako kontrastná farebná kombinácia biela-čierna-červená alebo sadzba do diagonály. Iwan Tschichold, Elementare Typographie, Typographische Mitteilungen 22, 1925, č. 10, s. 198 – 200.

3 Na tomto čísle s Janom Tschicholdom spolupracovali okrem iných aj s El Lisickij, László Moholy-Nagy alebo Herbert Bayer, takže ho možno vnímať ako spoločný manifest propagátorov novej typografie.

4 Presný počet členov v roku 1925 známy nie je, ale v roku 1919 ich bolo okolo 18 000.

5 K moderným tendenciám sa na stránkach časopisu Typographische Mitteilungen vyjadrovali aj kníhtlačiari z malých, nám prakticky neznámych mestečiek ako Holten, Geislingen an der Steige alebo Barmen.

6 Jan Tschichold, Die neue Typographie. Ein Handbuch für zeitgemäß Schaffende, Berlin 1928.

7 List Zdeňka Rossmanna Janovi Tschicholdovi z 5. 12. 1932, Getty Research Institute, Los Angeles, 930030.

8 Zdeněk Rossmann, Předlohy pro odborné kreslení typografické, Praha 1936.

9 Zdeněk Rossmann, Poznámky k predlohám pro odborné kreslení typografické, Praha 1936, s. 6.

10 Tamže, s. 6.