Pavel Blažo – grafický dizajnér, fotograf, inovátor, experimentátor

Grafický dizajnér a fotograf Pavel Blažo (*1943, niekedy uvádzaný aj ako Pavol Blažo) patrí medzi prvých autorov, ktorý Slovenskému múzeu dizajnu hneď v jeho začiatkoch daroval štedrú časť svojho diela. Jeho práce boli ešte pred oficiálnym založením múzea predstavené na výstave Typografia a dizajn písma na Slovensku, potom na prvých múzejných výstavách z cyklu Škola, základ života? a od roku 2018 sú súčasťou stálej expozície Slovenského múzea dizajnu 100 rokov dizajnu na Slovensku. Pavel Blažo nedávno oslávil aj svoje jubileum, osemdesiate narodeniny, čo je príležitosťou zrekapitulovať si jeho doterajšiu tvorbu a pôsobenie.

Pavel Blažo pochádza z Trnavy a už od detstva inklinoval k fotografovaniu.¹ Amatérsky začal ako desaťročný, keď dostal svoj prvý fotoaparát značky Pionýr a sám sa ním pomocou príručiek naučil fotografovať, vyvolávať filmy a pracovať s fotografiou.₂ Láska k vizuálnej tvorbe ho napokon priviedla k štúdiu na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave v rokoch 1957 – 1961 na oddelení grafiky_³ u profesorov Gabriela Štrbu a Miroslava Fikariho.⁴ Už z tohto obdobia, konkrétne z roku 1961, máme v zbierkach múzea dizajnu sériu typografických pozvánok na školský maturitný karneval vytvorených technikou linorytu. Každú z nich dal Blažo individuálne dotvoriť (farebne, kolážou alebo tlačou) svojim spolužiakom a vznikla tak jedinečná séria pozvánok ako kolektívna práca celej triedy pod jeho taktovkou.⁵ Už tu sa Pavel Blažo ukázal ako veľký experimentátor s presahmi do viacerých výtvarných médií a spoluautorstva.

Moderná televízna grafika (1961 – 1969)

Pavel Blažo po absolvovaní povinnej vojenskej služby (1961 – 1963) pôvodne plánoval pokračovať v štúdiu aj na vysokej škole, no vzhľadom na viaceré okolnosti sa nakoniec rozhodol ísť radšej hneď do praxe.⁶ Jeho vášeň k experimentom a kombinovaniu rôznych výtvarných médií a techník (hlavne grafiky a fotografie) ho priviedli do Československej televízie v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1961 až 1969 (prvé dva roky popri vojenskej službe). Pri prijímaní do zamestnania v roku 1961 dostal vstupné zadanie – vytvoriť titulky so secesným charakterom k televíznej sérii Arsène Lupin.⁷ Zadanie úspešne splnil a dnes sú tieto čierno-biele ručne maľované návrhy temperou na voľnom sivom liste papiera v zbierkach múzea dizajnu. Z práce televízneho grafika sa zachovali aj návrhy na televízne pozadia pre popularizačnú reláciu o vede v podobe tlačenej čierno-žltej psychedelickej fotografiky, ktorá po zväčšení slúžila ako pozadie v štúdiu.⁸ V roku 1964 sa Pavel Blažo stal v televízii vedúcim grafikom a spolu s televíznym artdirectorom, známym výtvarníkom a scénografom Mikulášom Kravjanským⁹ založili prvé oddelenie tzv. fotografiky a fotosadzby v ČSSR.¹⁰ Fotografika, už podľa názvu, bolo médium kombinujúce fotografiu s grafikou a typografiou za pomoci špecializovaného stroja a našlo si uplatnenie najmä v televízii. V tom období bola svetovým trendom a považuje sa za jedného z predchodcov dnešnej digitálnej grafiky.¹¹ U nás sa vtedy grafické podklady do televízneho vysielania kreslili a maľovali ručne, písmená sa vystrihovali a robili sa koláže. Blažo bol verný aj týmto tradičným postupom, ale zároveň sa neustále snažil o zlepšovanie a napredovanie technického vybavenia televízneho štúdia. Podarilo sa mu skontaktovať so západonemeckou firmou Berthold, svetovou jednotkou vo výrobe zariadení pre malú fotosadzbu. Firma priviezla do Československej televízie kompletné zariadenie na fotosadzbu a bratislavské štúdio sa vďaka tomu stalo skutočným priekopníkom v televíznej grafike. Žiaľ, prišiel rok 1968 a tento krok bol o pár mesiacov neskôr vyhodnotený ako nežiaduca spolupráca so západnou firmou, a tak v roku 1969 musel Pavel Blažo z televízie odísť.¹² Istý čas po odchode sa živil ako fotograf – fotografoval napríklad pantomímy Milana Sládka a predstavenia Divadla na korze.¹³

Popri práci v televízii sa venoval aj knižnej grafike. Už zo začiatku šesťdesiatych rokov pochádzajú ručne kreslené a maľované návrhy na knižné obálky publikácií Čierna limuzína (Egon Günther, 1961), Rozoraná celina (Michail A. Šolochov, 1961) či Tretia raketa (Kazimierz Korkozowicz, 1963). V roku 1965 vyšla vo vydavateľstve Smena kniha Korzári kamenných morí (Juraj Sever) s fotografickým pozadím a voľnou typografickou kompozíciou s jemne vyskakujucími písmenkami – s podobnou estetikou pracoval aj pri školských pozvánkach na karneval alebo televíznych titulkoch Arsène Lupin. Koncom šesťdesiatych rokov už začal navrhovať aj knižné edičné grafické riešenia pre vydavateľstvá Smena (edícia Štafeta), Slovenský spisovateľ (edícia Zebra) a Obzor (edícia Postavy a osudy). Práve spolupráca s vydavateľstvom Smena sa o pár rokov neskôr zmenila z externej na internú a edícia Štafeta sa tak stala Blažovým dlhoročným projektom. V roku 1967 spracovával knižné obálky tejto edície v podobe celoplošnej kolorovanej fotografickej reprodukcie v čiernom orámovaní so silným psychedelickým nádychom, typickým pre vizuálnu kultúru šesťdesiatych rokov. V roku 1969 prešla edícia redizajnom. Namiesto fotografie sa nosným prvkom stala typografia. Na jemnom svetlom pozadí so šedou štvorcovou plochou Blažo zvolil silnú tučnú egyptienku a pri sádzaní pracoval s princípom posúvania, skákania, padania, otáčania, delenia, prekrývania, zväčšovania či zmenšovania písmeniek. Názov diela obyčajne sádzal čiernou farbou a meno autora kombináciou dvoch výrazných komplementárnych farieb. Typografickú kompozíciu dopĺňal drobnou grafikou alebo malou fotoreprodukciou. Kompozíciu varioval aj na vstupných stranách konkrétnej knihy. Prvými titulmi v tomto layoute boli napríklad Astragal (Albertine Sarrazinová, 1969), Americký sen (Norman Mailer, 1970) či Nahá opica (Desmond Morris, 1970).

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2023 na s. 52
Predaj časopisu Designum

1. Rád napríklad spomína na to, ako mu otec podľa návodu v časopise vyrobil cameru obscuru – papierom uzavrel prázdnu plechovku a na spodnej strane urobil malú dierku. Táto optická hračka sa stala Blažovou najobľúbenejšou a vytvorila mu vzťah k fotografovaniu. Rišková, Mária: Na obrazovky priniesol modernú grafiku. In: Denník N, 27. 2. 2015, s. 24.
2. Rišková, Mária: Škola základ života? Pavel Blažo – grafický dizajnér, fotograf, experimentátor. In: Designum, roč. XX, 4, 2014, s. 56.
3. Pôvodne sa hlásil na fotografiu, ale na prijímacích skúškach mal príliš dobré portfólio a odporučili ho na grafiku. Osobný rozhovor dňa 22.11.2023.
4. Longauer, Ľubomír: Pavel Blažo. In: Typografia a dizajn písma na Slovensku. Začalo sa to Cyrilom a Metodom. Bratislava: Slovart – VŠVU, 2017, s. 174.
5. Rišková, pozn. 2.
6. Zúčastnil sa prijímacích skúšok na pražskej FAMU, a hoci mal jedno z najlepších portfólií, pohorel na banálnej prijímacej otázke. Blažo to považoval za zákerné, preto z prijímačiek radšej odišiel. Rišková, pozn. 1.
7. Rišková, pozn. 2.
8. Tamže.
9. Narodený v roku 1926, po roku 1968 emigroval do Kanady. Rišková, pozn. 1.
10. Tamže.
11. Tamže.
12. Longauer, pozn. 4.
13. Tamže.