ÓDA NA TYPOGRAFIU

Monografia Ľubomíra Longauera o Petrovi Ďuríkovi Typografia je nevšedná. Prezentuje špecifickú výtvarnú tému – grafický dizajn, jej grafickú úpravu si robil sám dizajnér a podobná publikácia s takouto tematikou na Slovensku ešte nevyšla. Kniha si zaslúži našu pozornosť, aby sa čitatelia zoznámili nielen s hodnotami, ktoré prezentuje, ale aj s tvorivou oblasťou a osobnosťou tohto dizajnéra.

Kniha bola vydaná pri príležitosti sedemdesiatin Petra Ďuríka. Myslíme si, že dizajnér venoval knihe s ukážkami svojich diel tú najsvedomitejšiu pozornosť. Moderný dizajn a Ďuríkov výnimočný prístup ku grafickej úprave knihy bol už mnohokrát ocenený. Z knihy sa už dnes stal bežný tovar, a preto občas treba pripomenúť verejnosti, že kniha je kultúrny fenomén a pod rukami výnimočných majstrov sa môže stať artefaktom, krásnou knihou.

Peter Ďurík patrí v súčasnosti k špičke slovenského grafického dizajnu. Hoci knižný dizajnér je mnohým užívateľom knihy takmer neznámy, pretože jeho meno je často skryté v tiráži niekde v závere knihy, jeho účasť na výtvarnom vzhľade knihy je nezastupiteľná.

Peter Ďurík potvrdzuje názor, že majstrom tohto krásneho remesla sa človek nenarodí, ale majstrovstvu sa musí postupne vyučiť. Preto jeho tvorivé úsilie je také dôsledné a verné zásadám. Siaha neustále a nekompromisne po typografii dokonalej, pretože tam tuší vrchol krásneho a ušľachtilého dizajnu. Usiluje sa, aby výsledok snaženia – kniha – bolo dielo, ktorého poslanie je nadčasové a ani po mnohých rokoch nezostarne.

Po štúdiu na ŠUP-ke Peter Ďurík nastúpil do vydavateľstva Osveta v Martine a pri spolupráci s tlačiarenskými odborníkmi prešiel úskaliami polygrafickej výroby, aby našiel vrúcny vzťah k typografickému písmu, a cieľavedomým štúdiom i k jeho výtvarným tajomstvám. Pre jeho profesijné nasmerovanie bolo dobré, že graficky neupravoval iba atraktívnu literatúru doplnenú umeleckými ilustráciami, ale musel sa pasovať aj s požiadavkami medicínskej literatúry, ktorá požaduje osobité sústredenie na význam textu a kreativitu bez povrchnej snahy knihu vyzdobovať. Jeho hlavným cieľom je dobrá čitateľnosť, snaha slúžiť knihe a neubližovať svojou prácou žiadnemu jej elementu. Jeho krédom je presvedčenie, že všetko, čo nemá funkciu, nemá zmysel, je formálne a nemá trvalú hodnotu.

• 

• 

Na moju otázku, čo najviac vplýva pri tvorbe na jeho rozhodnutia, odpovedal jednoducho: „Som človek pocitu.“ Uvedomil som si, že jeho emócie, cit pre správne rozhodnutie vyrastá z poznania remesla, z úcty k dobrým vzorom v domácej i zahraničnej tvorbe.

Vstupom do každej knihy je obálka. Obálka tejto monografie pôsobí možno príliš expresívne, typograficky neuhladene, ale ona je v intenciách tých rôznorodých ukážok, ktoré sú reprodukované na stranách monografie. Kompozícia písma na obálke napovedá, že Ďurík má zmysel pre poetiku aj v typografickej oblasti. Pripomína mi slová z básne Óda na typografiu, ktorú nájdeme v monografii: „Slová, padajte ďalej ako prepotrebný dážď na mojej ceste.“ A kompozícia na obálke vytvorená z mena ĎURÍK a názvu monografie predstavuje symbolicky písmeno T. Písmová spleť na pozadí obálky, nie je tu určená na čítanie, patrí k typografickej hre a naznačuje tému celej knihy. Už prvé strany v knihe dávajú najavo, že to nebude klasická monografia, ale že sa môžeme tešiť na objavovanie vizuálnych konštrukcií rozmanitých Ďuríkových výtvarných projektov.

Cez titulný dvojlist s tučným bezserifovým písmom použitým aj na obálke vkĺzneme ku dvojstrane, kde už dvojjazyčné texty uvádzajú obrazové bloky diel. Dizajnér pre ne vytvoril layout, náčrt grafického usporiadania vyobrazení a textov. Je to dôležitá práca, ktorá plánuje, ako bude celá kniha vyzerať. Ak sa v zrkadle strán neobjavia všetky podrobnosti budúcej knihy, je ďalšia práca na knihe iba improvizáciou, i keď možno sebalepších nápadov. Ale Peter Ďurík už navrhol projekty stovkám kníh a vie, čo ktorá kniha potrebuje.

Sám sa nazval typografickým puritánom. Ale mne sa nezdá, že by takéto označenie vystihovalo jeho tvorivé vlastnosti. Jeho grafické riešenia každopádne nie sú úzkoprsé či ustráchané.

Obrázky diel v rôznych rozmeroch a popisky sa navzájom logicky dopĺňajú. Ďurík pracuje s kompozíciou potlačených a nepotlačených miest, počíta s ich určitým rytmom, ktorý vytvára vyvážený knižný celok.

Pri recenzovaní knihy ma niektoré obrázky zvlášť zaujali. Uvedomil som si, že recenzia niekoľkých strán nemôže predstaviť celú monografiu, ale ani niektoré diela, ktoré si Ďurík považuje možno viac ako celú knihu, pretože sú charakteristické pre jeho tvorbu. Ale z celku knihy môže byť prezentovaná iba určitá časť. Pokúsim sa túto nedôslednosť v závere recenzie odstrániť. Ponajprv ma upútali jeho bibliofilské vydania vyhotovené vlastným nákladom. Tu si treba vážiť jeho túžbu byť nezávislým. Už to čosi vraví aj o jeho láske k profesii typografa. Jeho rozhodnutie ísť za svojím snom bolo úspešné. Zároveň dokázal, že má potrebné znalosti, aby mohol vydávať krásne knižné artefakty, ale ukázal aj, čo je moderná bibliofília. Nie je staromilcom exkluzívnych knižných šperkov, starých kovových technológií, ale vie na správnom mieste použiť dokonalú modernú tlač a digitálne písmo. To je to najsprávnejšie hľadanie krásy.

Nadchla ma kniha s básňou Pabla Nerudu Óda na typografiu. Neuprednostňujem ju pre jej názov, ale pre príležitosť poláskať očami v krásnych kompozíciách kresbu súčasného písma a jeho historických predkov. Je to dokonalá, ale cieľavedomá hra s typografickým písmom. Strana za stranou sú kompozície iné, a pritom nie je žiadna litera násilným alebo svojvoľným zásahom do jestvujúceho tvaru znehodnotená. To vyžaduje nielen úctu, ale i poznanie písma.

Báseň E. A. Poea Havran má typografický, jednoduchý nápad. Riadky básne s veľkým prekladom sú prestriedané anglickým textom v inej farbe a vytvárajú na dvojstranách zdanie havraních krídel.

Monumentálne pôsobí premyslené striedanie veľkostí písma v knihe Apokalypsa. Stredová úprava textu do lievika vizuálne navodzuje náladu renesančného obdobia, keď sa takéto formy s obľubou používali, ale i vážnosť obsahu textov.

V bibliofílii Mikuláš Galanda pôsobia silne preložené riadky nežne a melancholicky. Výber písma nie je náhodný. Bezserifový grotesk pôsobí strnulo, technicky. Serifové písmo je v tomto prípade až príliš obvyklé, bez fantázie, ale Optima so skrytými serifmi pôsobí v kresbe veľkých stupňov rustikálne, ale v ploche textu melodicky mäkko. Veľké plochy nepotlačených strán s priradenými kresbami k textu, ktorý na každej strane má inú kompozíciu, vyjadrujú galandovskú krehkosť.

Tých kníh, ktoré by som chcel vyložiť na obdiv, je mnoho. Na žiadnej strane monografie som neobjavil vyobrazenie, ktoré by si nezaslúžilo obdiv. Možno i niektoré z plagátov či voľnej typografie. Jeho kultivovanú, ale dôslednú až filigránsku prácu s písmovými literami nachádzame všade, hádam najviditeľnejšie pri tvorbe logotypov a značiek. Parafrázuje výrok Bodoniho vo svojej praxi: „Len písmo je potrebné a všetko ostatné len s ohľadom naň.“.

Ľubomír Krátky je typograf, kaligraf a grafický dizajnér. Pracoval pre slovenské a zahraničné vydavateľstvá, pedagogicky pôsobil na oddelení ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde prednášal knižnú typografiu.