Ocenení a nominovaní. Môj projekt s prírodnými pigmentmi pokračuje. Rozhovor s textilnou dizajnérkou Petrou Vicianovou

Každá súťaž, vrátane domovskej Národnej ceny za dizajn, pre verejnosť vrcholí odovzdávaním cien. Naším blokom príspevkov, ktoré vznikajú v súvislosti s ďalším ročníkom NCD, sa však snažíme vysledovať, čo sa deje s víťaznými dielami a ich autormi neskôr, po slávnostnom galaprograme, keď sa dizajnérsky život vráti do normálnych koľají. Napokon veď (nielen) v tejto súťaži ide predovšetkým o to, aby boli ocenené životaschopné projekty.

Petra Vicianová, ktorá je doktorandkou na Katedre textilnej tvorby VŠVU, kde na svojom materiálovo-technologickom výskume Earth Pigments pracuje pod vedením Zuzany Šebekovej, bola v roku 2023 nominovaná v študentskej kategórii na Národnú cenu za dizajn. Zaujala predovšetkým dôsledným prístupom s enviromentálnym akcentom k predmetu svojej práce, keď okrem iných minerálov skúmala v spolupráci s Ústavom geotechniky SAV aj možnosti využitia schwertmannitu, ktorý sa nachádza vo výtoku zo šachty Pech v Smolníku. Petra sa okrem výberu vhodných pigmentov na bežne dostupné, ale ekologicky šetrné textilné materiály, venuje aj hľadaniu vhodného zahusťovadla, ktoré sa do prírodných pigmentov pridáva. Využíva zahusťovadlá z prírodných bielkovín ale hľadá aj možnosti využitia odpadu, ktorý vzniká pri konkrétnych výrobných procesoch.

Tento rok, okrem iných miest, prezentovala nominovanú prácu z NCD 2023 v Berlíne. Účasť na výstave v berlínskom Kunstgewerbemuseum Next: Young European Design v rámci tohtoročného Berlin Design Week zabezpečilo Slovenské centrum dizajnu v spolupráci so Slovenským inštitútom v Berlíne. Mladý slovenský dizajn tam okrem Petry reprezentovali Viktor Tabiš a Martina Ďurikovičová.

Náš rozhovor o tom, ako jej práca pokračuje, bol na diaľku, Petra je totiž na študijnom pobyte v zahraničí, kde sa aj naďalej venuje predmetu svojej doktorandskej práce. Pýtali sme sa nielen na projekt, ale aj na to, ako môže jednotlivec prispieť k riešeniu ekologickej katastrofy, ktorá hrozí zo súčasnej nadprodukcie textilných výrobkov.

V súčasnosti pôsobíte v Dánsku, pokračujete aj napriek zemepisnej vzdialenosti v spolupráci s Ústavom geotechniky SAV? Ak áno, v akej fáze sa momentálne nachádza váš výskum?

Áno, od februára 2024 som v rámci Národného štipendijného programu na študijnom pobyte na Via University College v Herningu, pričom mojím primárnym cieľom aj tu zostáva materiálovo-technologický výskum. Momentálne s Ústavom geotechniky SAV nespolupracujem, hlavným dôvodom však nie je vzdialenosť, ale ten fakt, že Zuzka Bártová, moja partnerka na ústave, je rovnako mimo Slovenska, na stáži v Austrálii. Čo však neznamená, že naša spolupráca je ukončená, sme v stálom písomnom kontakte a obe vidíme v našom projekte veľký potenciál, aj z toho dôvodu, že ako Zuzana, tak aj ja, máme na naše doterajšie výsledky veľmi pozitívne ohlasy.

Skúmate textilné farbenie a možnosti potlače pomocou rôznych minerálnych pigmentov. Kde ich získavate?

Začínala som tak, že pri prechádzkach, napokon ako to často robí väčšina z nás, som zbierala kamene. Ja som sa však snažila vyberať také, o ktorých som tušila, že ich budem schopná doma rozbiť kladivom na jemný prášok a ten zmiešať so zahusťovadlom. Musím sa však priznať, že teraz celkom rada využívam aj služby e-shopov, v ktorých sa dajú rôzne minerály pohodlne nakúpiť, najmä preto, aby som mala dostatok materiálu na prácu vo väčších množstvách a posunula tým tak mierku mojej práce.

Existuje nejaký minerál/pigment, ktorý najlepšie reaguje na vašu metódu?

Keďže som predovšetkým dizajnér a nie mineralóg, postupne som si ich sama pre seba rozdelila do dvoch skupín – a to podľa farieb. Prvú skupinu tvoria červené a oranžové okry, čiže minerály s vysokým obsahom oxidu železa. Spočiatku sa mi zdalo, že tie s textilným materiálom fungujú najlepšie. V poslednej dobe som však začala používať aj zelenkavejšie horniny, kde je vyšší obsah minerálov celadonit alebo glaukonit a práve v súčasnosti som dosiahla výborné výsledky aj s týmito odtieňmi. Dokonca už zbieram aj rôzne úlomky starých tehál, a aj tieto „materiály“ fungujú. Hoci intenzita farebnosti je v tomto prípade trochu nižšia, umožňujú mi zisťovať, ako sa dá spracovať a zmysluplne využiť aj starý odpad.

Aké textilné materiály používate?

Od začiatku výskumu som si postupne vypracovala protokol, ktorý mi umožní – aj vďaka tomu, že používam stále rovnaké textilné materiály, sledovať konzistentne výsledky. Pracujem s bavlnou, viskózou a polyesterom. Všeobecne platí, že prírodné materiály, či už minerálneho alebo biologického pôvodu, výborne kooperujú s proteínovými vláknami, ako je napríklad vlna alebo hodváb. Tie však nepoužívam, keďže sa snažím o výsledky, ktoré by mali mať užívateľsky čo najväčší zmysel. Preto som uprednostnila bavlnu a viskózu. Ďalší materiál – polyester, ktorý má momentálne veľmi široké využitie, chápem ako zaujímavú výzvu. Prírodné pigmenty s polyesterom veľmi nefungujú, keďže nie sú dosť silné, aby ich „chytilo“ umelé vlákno. Dá sa však tomu pomôcť, a to proteínovým zahusťovadlom, ktoré na tento účel využívam, proteín v tomto prípade funguje ako akési lepidlo.  Získavam ho zo sóje a iných strukovín, takže je bohaté na rastlinné bielkoviny a tie sú vynikajúcim prostriedkom na fixáciu pigmentov a zároveň podporujú k farebnosť, sýtejšie odtiene.         

Aká je stabilnosť týchto pigmentov? Dá sa takto potlačený textil neskôr recyklovať, znovu upravovať?

Toto je výskumný proces, ktorý v súčasnosti nemám ukončený, neviem ešte jasne deklarovať, ako bude v horizonte času reagovať proteín s konkrétnym vláknom, respektíve do akej miery bude možná jeho recyklácia. V Herningu mám vynikajúce podmienky, okrem iných zariadení tu existujú aj testovacie laboratóriá, v ktorých si môžem svoje výsledky priamo aj overovať – napríklad odolnosť pigmentov proti svetlu, oderu, pracím prostriedkom…, čo chápem ako veľké plus. Čo sa týka užívateľských vlastností, tak práve tu, v Dánsku, sa mi podarilo urobiť niekoľko testov podľa platných európskych noriem a vyšli mi výborné výsledky – materiály vykazujú žiadanú kvalitu, a to ako bavlna, tak aj polyester. Teraz testujem ich odolnosť voči UV žiareniu, predpokladám však, hoci toto tvrdenie nemám zatiaľ podložené dátami, že farby budú stále, veď kameň vonku tiež nevybledne.

Plánujete ďalšie prezentácie svojich výstupov? Nedávno ste sa zúčastnili konferencie Biocolours 2024 na univerzite v Helsinkách, ako súvisela s vaším profesijným zameraním?

Nebola to výstava, či podujatie typu Národná cena za dizajn, nebolo to stretnutie „iba“ dizajnérov, ale bola to konferencia aj s účasťou viacerých odborníkov z oblasti farieb a výrobných procesov, ktoré s nimi súvisia. A bola to zároveň moja prvá príležitosť prezentovať, a to formou plagátu, môj výskum z odbornej stránky. Vďaka tomu, že som počas doterajšieho pobytu v Dánsku získala množstvo nových poznatkov, snažím sa zúčastňovať ďalších súťaží, prezentácií, kde práve môžem viac odkomunikovať taký pohľad na moju prácu, ktorý je podložený konkrétnymi dátami.

Prácu Earth Pigments, ktorá bola v študentskej kategórii nominovaná na Národnú cenu za dizajn 2023, ste koncom apríla a v máji vystavovali v berlínskom Kunstgewerbemuseum na výstave Next Young European Design. S akými reakciami ste sa stretli? Dostali ste aj tam možnosť svoj projekt osobne predstaviť? 

Bola to pre mňa skvelá príležitosť, v tejto súvislosti sa mi totiž potvrdilo, že moja práca niekde priaznivo zarezonovala a zároveň som mohla v spoločnosti ostatných vystavujúcich zistiť, čo sa deje v iných kútoch Európy. Napokon na výstave sme sa mohli stretnúť s 30 projektmi z 11 krajín. Vždy, keď sa prezentujem, snažím sa poukázať na to, že moja práca je neukončená, je v určitom štádiu, v sústavnom procese vývoja. A aj v Berlíne som zistila, že veľa ďalších kolegov je na tom rovnako, ako ja. Dva dni po vernisáži bolo totiž celé popoludnie venované verejným prezentáciám a zúčastnili sa ich všetci vystavujúci. Zdá sa, že žijeme v období, ktoré praje skôr projektom, ktoré majú predpoklad ďalšieho vývinu, ďalšieho procesu, nie produktom, ktoré sa predstavujú vo svojej ukončenej, „dokonalej“ finálnej podobe.

Ktorý projekt vás v Berlíne zaujal? 

Boli to slovinskí dizajnéri Rok Oblak a Luka Pleskovič. Ja pracujem s textilom a hlinou, oni pracujú so zmesou prírodnej hliny a pilín a pomocou 3D tlače vyrábajú pitné fontány pre včely. Tento náš spoločný záujem o prírodné materiály vyústil po vzájomných diskusiách až do ponuky na rezidenčný pobyt v Slovinsku. Ďalšia bola estónska dizajnérka Riina Õun, ktorá vo svojej tvorbe využíva najrôznejšie bioplasty (ale aj vaječné škrupinky) a s ňou sme si vymenili know-how, ja som jej sprostredkovala moje skúsenosti s farbením pomocou prírodných pigmentov, ona mne poradila v rámci materiálov, ktorými sa zaoberá. Ale všetci vystavujúci sme na tomto podujatí vystúpili s projektmi, ktoré sú založené na riešení problémov udržateľnosti a ktoré vyjadrujú zmysluplnosť inovácií v prospech skvalitnenia životného prostredia na našej planéte. A v tomto to bolo neobyčajne prínosné – mohli sme si navzájom vymieňať informácie, oboznámiť sa s tým,  čomu sa venujú kolegovia z iných krajín a čo je tiež podstatné – vzájomne sa aj morálne podporiť v ďalšej práci.

Ak sa vrátime k textilu a hrozivým číslam, ktoré dokumentujú jeho nadprodukciu, čo myslíte: budú môcť v blízkej budúcnosti existovať malí výrobcovia, resp. udržateľné značky rešpektujúce ekologickú výrobu, popri veľkých značkách? Je aspoň malý dôvod na optimizmus v časoch fast fashion a ultra fast fashion?

Áno máte pravdu, niekedy aj mňa prepadnú pochybnosti. Občas bývam viac skeptická, občas menej… Občas mám zase zo seba úžasný pocit, keď objavím niečo nové, čo funguje. Ale keď sa pozriem globálne na to, s akými obrovskými problémami sa v súčasnosti stretávame, uvedomím si, že to, čo robím, je iba kvapka v mori. Snažím sa však k svojej práci pristupovať pozitívne. Hlavným kľúčom k riešeniu je vzdelávanie nielen dizajnérov, ktorí by mali vedieť, aké materiály šetrné k životnému prostrediu by mali používať ale čo je dôležité – je potrebné vzdelávať aj verejnosť, od detí v materských školách až po najstaršiu generáciu, a to systematickou osvetou. Zároveň by sme mali sústavne upozorňovať na nadmerný konzum, čo je síce beh na dlhú trať, ale pokiaľ budú naše argumenty stáť na pevných základoch, táto metóda bude účinným prostriedkom. Nemali by sme využívať krátkodobé akcie – ako napríklad poďme zavrieť značkové obchody nepriateľské k životnému prostrediu, to môže spôsobiť viac škody ako úžitku… Je potrebné od základov zmeniť naše myslenie, naše návyky, ako vieme, situácia sa nebezpečne rýchlo mení v neprospech planéty.

A vaše bezprostredné plány? Ako dlho budete v Dánsku? Kde sa vidíte tak o rok? A v akom štádiu by mohol byť váš výskum?

V súčasnosti som v USA, na ďalšej konferencii Design research Society 2024 v Bostone, kde som dostala príležitosť zúčastniť sa doktorandského konzorcia. Je to tiež spôsob, ako sa vo svojom výskume môžem posunúť ďalej, v tomto prípade dozvedieť sa viac o prístupoch k dizajnérskej praxi a možnostiach výskumu v dizajne. Moja stáž v Dánsku trvá do konca októbra 2024, takže mi zostáva ešte pár mesiacov na materiálový výskum a testovanie a prehĺbenie mojich vedomostí.

O rok by som mala formálne ukončiť doktorandské štúdium, ale dúfam, že budem mať príležitosť pokračovať vo svojom výskume. Neustále objavujem nové témy, ktoré by som veľmi chcela preskúmať. Určite by som sa rada podelila o svoje výsledky, postupy a nápady, a to ako formou workshopov, tak aj nejakou inou vzdelávacou/pedagogickou formou.