O zbierke priemyselného dizajnu v Slovenskom múzeu dizajnu

Pôvodne sa mal tento text pre e-designum volať O zbierke produktového dizajnu v SMD¹. Produktový dizajn v našom múzeu však zahŕňa aj fondy ako textil, hračky, nábytok, sklo, keramika a porcelán, preto sme sa rozhodli pre jednotlivé kategórie, ktoré reprezentujú autonómne depozitáre, napísať samostatné texty. 

ROZMANITOSŤ

Mimoriadne bohatou súčasťou obsiahlej zbierky produktového dizajnu je zbierka priemyselného dizajnu – od strojov, nástrojov, elektroniky až po vybavenie domácností, ktorá sa nachádza v depozitári elektroniky a kombinovaných materiálov. Pod priemyselný dizajn zaraďujeme produkty priemyselnej výroby od elektrotechnického, strojárskeho, automobilového až po spotrebný priemysel, ale aj modely a makety z vývoja priemyselných výrobkov. Práve táto zbierka patrí k najrozmanitejším čo sa týka materiálového, tvarového a funkčného riešenia jednotlivých exponátov. Preto na jednej polici v depozitári nájdete sadrový model automobilu v mierke 1 : 10, bakelitové svietidlo s textilným káblom so zástrčkou v gumovom puzdre a drevený kľukový gramofón s krehkými šelakovými gramoplatňami. Rozmanité sú aj veľkosti jednotlivých zbierkových predmetov. Väčšie majú samostatné, dobre viditeľné miesto, menšie sa o miesto delia v priehľadnej plastovej krabici, čo nám v rámci možností depozitára umožňuje efektívnejšiu prácu s priestorom.

VZNIK

Keď sa okolo roku 2011 dostatočne nahlas hovorilo a urgentnej potrebe zriadenia umelecko-priemyselného múzea, alebo múzea dizajnu, občianske združenie Ostblok² malo za sebou niekoľko plodných mesiacov mapovania a dokumentovania československého priemyselného dizajnu. Združenie zriadilo vlastnú databázu československých výrobkov z rokov 1945 – 1992 www.ostlblok.sk, členovia vyhľadávali výrobcov, autorov dizajnu a spisovali príbehy československého dizajnu. Združenie malo vybudovaný vlastný depozitár a realizovalo výstavy a prednášky po slovenských mestách, ktoré mali niečo spoločné s výrobou skúmaných výrobkov. Časť zbierky priemyselného dizajnu, prevažne výrobkov z domácností, Ostblok v roku 2011 venoval Slovenskému centru dizajnu, aby SCD splnilo základnú podmienku pri zakladaní štátneho múzea, ktorým je existencia zbierky. Táto zbierka bola dočasne deponovaná v malom sklade SCD na Jakubovom námestí. Pre vznik múzea boli zásadné aj dary priemyselne vyrábaných výrobkov od ďalších našich podporovateľov a sympatizantov. V roku 2012 daroval Jozef Šteiss väčšie množstvo predmetov z medzivojnového obdobia pôvodom zo staršieho bratislavského bytu. Vtedy k nám okrem množstva iných vecí prišiel prvý veľký a ťažký exponát – celokovová práčka a žmýkačka Skrat aj s dobovou dokumentáciou. Krátko nato nám množstvo vlastných zbierok rádioprijímačov, premietačiek a elektroniky daroval Ján Plišnák. V tom čase sme dokončovali provizórnu úpravu priestorov v Hurbanových kasárňach, ktoré mali pôvodne slúžiť len ako depozitáre. Neskôr sme tu popri depozitároch vytvorili aj kancelárske priestory, priestory na spracovanie a dokumentovanie akvizícií, študovne, galériu a dlhodobú expozíciu SMD. 

Reálne kontúry a muzeálnu hodnotu však začala zbierka priemyselného dizajnu nadobúdať až darmi od dizajnérov alebo pozostalostí dizajnérskych diel od rodinných príslušníkov dizajnérov. Jedným z prvých takýchto darov boli sadrové modely, nákresy a fotografie, ktoré vytvoril priemyselný a grafický dizajnér Igor Didov (1931 – 2002). SMD ich daroval jeho syn Ivo, s ktorým sme v pivničných priestoroch jeho domu v Senci našli aj dôležité dokumenty z pokusu o vznik Umelecko-priemyselného múzea v roku 1974 a fotografie výrobkov, ktoré boli zdokumentované v rámci fondov Inšitútu priemyselného designu, ktorý v sedemdesiatych rokoch Igor Didov viedol. Postupne pribúdali ďalšie unikátne zbierky, ktorých hodnota je ťažko vyčísliteľná, nakoľko sa jedná väčšinou o makety a prototypy, ako napríklad sadrový model telefónu Bohumíra Prihela, ktorý nám daroval jeho syn Drahomír Prihel, sadrový model automobilu Tatra 603 X realizovaný v mierke 1 : 10 podľa návrhu Jána Cinu, ktorý sme dostali od jeho švagra Ladislava Liptáka alebo plastový model ručného vysávača, ktorý nám daroval sám autor Peter Heriban, či plastové modely magnetofónov od Františka Buriana. Veľkú sériu prototypov kovového riadu, makety topánok a príborov, ktoré navrhoval dizajnér s mimoriadne širokým záberom Ján Čalovka (1936 – 2011), sme dostali od jeho syna Jána Čalovku ml.

KRESBY

V Slovenskom múzeu dizajnu sa zameriavame aj na výskum procesu tvorby, preto sú pre nás zaujímavé okrem prototypov a makiet aj kresby, skice a technická dokumentácia výsledného produktu. Okrem historickej hodnoty sú tieto artefakty aj významným inšpiračným zdrojom pre dizajnérov a zaujímavým študijným materiálom, ktorý je možné u nás študovať v Študovni Eduarda Torana³.

Prvé kresby a technické výkresy výrobkov začali do múzea prichádzať spolu s darmi od dizajnérov, ktorí si zachovávali projektovú dokumentáciu od prvého náčrtu, až po technickú rozkresbu. Často sa však stávalo, že sme prišli neskoro. Napríklad pri bádaní po dejinách dizajnu zlatomoraveckého Calexu sa mi naskytla príležitosť získať kresby k prvej veľkej chladničke Calex 200, typ CH-0-200 (1955 – 1964), ktorá patrí medzi najkrajšie slovenské chladničky. Kresby Karola Hrubého⁴ mali byť odložené v garáži v Zlatých Moravciach. Keď som tam prišiel, bolo mi povedané, že pred týždňom pri rekonštrukcii garáže kresby zatiekli, pričom poškodenie bolo také veľké, že ich nakoniec vyhodili. Bol to strašný pocit. Najväčšie množstvo dizajnérskych kresieb sme dostali od Jána Oravca ml., ktorý nám daroval kresby svojho otca Jána Oravca, automobilového dizajnéra v Tatre a BAZ Bratislava. Okrem samostatných kresieb a výkresov sme dostali aj vzácny projektový denník, v ktorom sú rozkreslené a popísané návrhy puklíc a detailov pre Tatru 603 A Sanitka. Medzi významné kresby a technické rozkresby v rámci priemyselného dizajnu zaraďujeme aj diela Igora Didova, Jána Vikruta, Pavla Thurza, Petra Heribana, Františka Buriana, Jána Cinu, Fridricha Hudeca, Milana Biroša, Petra Chudého a ďalších.

NEMÁME

Keď sa povie priemyselný dizajn, mnohí z nás si predstavia veľké priemyselne vyrábané produkty ako automobily, traktory, vlaky alebo lode. V tom všetkom slovenský dizajn vyniká, no priestor pre deponovanie alebo vystavenie rušňa, elektromobilu alebo lietajúceho auta Štefana Kleina, športových automobilov Juraja Mitra, traktora, offroadbusu a lode z dizajnérskeho štúdia Werkemotion, či lietadla Mariána Barusa jednoducho zatiaľ nemáme. Miesto nie je ani v Múzeu dopravy STM v Bratislave, a tak nám ostáva iba digitálny priestor a boj o priestor reálny. Provizórium, v ktorom sa Slovenské múzeum dizajnu nachádza však nedáva dostatočnú nádej na zlepšenie súčasného stavu.⁵

BUDÚCNOSŤ

Pred 7 rokmi sme začali splácať dlh, ktorý sme mali voči dejinám dizajnu na Slovensku. Systematické budovanie zbierky a inštitúcie od prvej zloženej police až po jej naplnenie znamenalo obzrieť sa poriadne dozadu a začať realizovať dôsledný výskum. Počet predmetov v SMD postupne narastal z darov a nákupov prostredníctvom akvizičných komisií. Po čase sme však museli začať niektoré dary odmietať a na základe pevne stanovenej koncepcie zbierania revidovať aj mnohé prijaté dary deponované v tzv. karanténnej miestnosti. Uvedomili sme si, že nie sme múzeum životného štýlu, ale múzeum dizajnu, preto sme sa pri zbieraní v rámci priemyselného dizajnu postupne zamerali na výnimočné tvarové riešenia, autorské projekty a materiálové presahy. Práve aktuálnou dlhodobou expozíciou 100 rokov dizajnu na Slovensku prezentujeme náš výskum v oblasti dejín a súčasnosti dizajnu. Vďaka Národnej cene za dizajn máme dokonalý prehľad o aktuálnom stave dizajnu a zároveň prísun najlepšieho slovenského dizajnu. Budúcnosť zbierky patrí práve výskumu súčasných tvorcov a výrobcov a vybudovaniu obojstrannej spolupráce. Veľmi dobrým príkladom je spolupráca s renomovaným výrobcom priemyselných a dizajnových svietidiel – OMS, ktorý prostredníctvom teamleadera v Oddelení Design and Concept Samuela Riháka z OMS Lighting, a. s., pravidelne odovzdáva do našich zbierok reprezentatívny výber svojich výrobkov. Ak sa nám podarí naštartovať podobné partnerstvá aj s inými výrobcami a štúdiami, SMD bude potrebovať radikálne zväčšiť kapacitu svojich depozitárov priemyselného dizajnu. Verím, že nás čaká práve takáto budúcnosť – budúcnosť veľkého, rešpektovaného a kvalitného múzea dizajnu.

¹ Celkový počet predmetov evidovaných v zbierke produktového dizajnu (v Registračnej knihe v tzv. „nultej evidencií“ a Katalogizovaných zbierkových predmetov) je 967 kusov. Priemyselný dizajn je v rámci produktového dizajnu zastúpený v objeme 75 %.

² O. z. Ostblok založili v roku 2011 Maroš Schmidt, Klára Prešnajderová a Majo Lukáč.

³ Eduard Toran (1930 – 2019) sa do emigrácie v roku 1968 venoval ako teoretik a historik umenia slovenskému úžitkovému umeniu a architektúre. Po ukončení štúdií pracoval v Ústave teórie a dejín umenia SAV, publikoval na stránkach Výtvarného života, v Projekte, Kultúrnom živote a v ďalších periodikách. Pripravil početné výstavy slovenskej úžitkovej tvorby doma a v zahraničí (Mníchov, 1967, 1968, Viedeň, 1968, Miláno, 1968 a Egypt, 1968), podieľal sa aj na prípravách československých expozícií na svetových výstavách EXPO 1967 v Montreale a 1970 v Osake, bol jediným československým teoretikom pozvaným na konferenciu Industrial Design v Londýne v roku 1966. V roku 1960 ukončil monografiu o Milanovi Michalovi Harmincovi, ktorá vyšla o dva roky neskôr v zborníku SAV Z novších výtvarných dejín Slovenska. Preložil klasické dielo dejín dizajnu Art and Industry od Herberta Reada z roku 1934 (Umenie a priemysel, 1963). Jeho publikácia K umeniu okolo nás z roku 1965 je prvým odborným zhrnutím histórie a aktuálneho stavu úžitkových výtvarných disciplín na Slovensku. Po svojom odchode z Československa do USA sa ako dizajnér a manažér vypracoval na vedúce pozície v renomovaných amerických firmách, pracoval v Metropolitan Museum of Art v New Yorku, prednášal o dizajne a prispieval do odborných periodík v USA i na Slovensku, najmä do časopisu Designum (1/2014, 1/2015, 1/2016, 4/2016, 1/2019, 4/2019). V rámci Národnej ceny za dizajn 2017 mu bola ministrom kultúry SR udelená Cena za kultúrny prínos v oblasti dizajnu, od tohto roku nesie študovňa produktového dizajnu jeho meno. V roku 2018 venoval SMD svoju dizajnérsku a architektonickú knižnicu.

⁴ Karol Hrubý, bývalý učiteľ v Zlatne a Mankovciach, preradený do výroby v Calexe. Pracoval na tvarových riešeniach chladničiek Calex 100 a 200 a grafickom dizajne logotypu Calex. Za výtvarné riešenia získal ocenenia ministra a generálneho riaditeľa VHJ.

⁵ Slovenské múzeum dizajnu (depozitáre, študovne a administratíva) sídli v objekte Hurbanových kasární na Kollárovom nám. 10 v Bratislave, v časovo obmedzenej výpožičke MK SR. O ďalšom osude objektu nie sú žiadne informácie a nie je schválená ani žiadna stratégia rozvoja.