Národná cena za komunikačný dizajn 2020. Veľké zmeny a rekordný počet prihlásených prác
Národná cena za dizajn (NCD) je prestížna súťaž udeľovaná už od roku 1993. Vyhlasovateľmi súťaže sú Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Slovenské centrum dizajnu (SCD). Udeľovanie tejto ceny je najvyššou formou ocenenia a prezentácie v oblasti dizajnu na Slovensku.
Z archívu, ktorý je dostupný na webovej stránke Slovenského centra dizajnu, možno stručne zrekonštruovať vývoj Národnej ceny za dizajn od roku 1999. Historicky sa cena udeľovala skôr v neprospech komunikačného dizajnu. Medzi rokmi 1999 až 2003 bolo udelených osem cien v oblasti produktového dizajnu, ale iba štyri ceny v oblasti komunikačného dizajnu. V roku 2005 bola súťaž vypísaná podľa nového štatútu a do roku 2011 boli ceny v štyroch kategóriách udeľované rovnomerne. Zaujímavá situácia nastala v roku 2013, keď sa porota rozhodla v súlade s novými štatutárnymi podmienkami neudeliť cenu komunikačnému dizajnu. Udelené tak bolo jedno ocenenie v kategórii produktový dizajn a päť Cien za dizajn (bez prívlastku), z ktorých len dve mali charakter komunikačného dizajnu. V roku 2015 prešiel projekt zásadnou zmenou, keď sa pôvodná bienálna periodicita rozdelila – v párnych rokoch sa začala udeľovať cena za komunikačný dizajn a v nepárnych rokoch cena pre oblasť produktového dizajnu. Národná cena za dizajn v kategórii komunikačný dizajn zostala preto od roku 2011 až do roku 2016 neudelená.
…
Súčasná pandémia koronavírusu si vyžadovala, aby tím NCD promptne reagoval na rozličné vynútené zmeny. Pôvodne plánované otvorenie výstavy sa z októbra posunulo až na 26. novembra 2020. Organizátori sa museli vzdať obľúbeného galavečera spojeného s odovzdávaním cien, vyhlásenie ocenení sme však mohli sledovať online 10. decembra 2020. Na druhej strane mimoriadna situácia spôsobená pandémiou urýchlila a umocnila niektoré pozitívne zmeny. Aktuálny ročník NCD má po prvýkrát samostatné webové sídlo, na ncd.scd.sk možno nájsť databázu všetkých vystavených i nominovaných prác. Dopĺňa výstavu a sprístupňuje práce aj publiku, ktoré výstavu nemôže (napríklad z dôvodu protipandemických opatrení) osobne navštíviť. Pre súťaž tohto charakteru a významu by nastavený spôsob online prezentácie mohol zostať dobrým štandardom. Súťaž taktiež významne posilnila online komunikáciu, a to tak smerom ku grafickým dizajnérom a dizajnérkam, ako i smerom k širšej verejnosti. Na sociálnych sieťach si diváci a diváčky môžu pozrieť krátke pútavé videá s porotcami, fotografie zo zákulisia či viac sa dozvedieť o jednotlivých súťažných kategóriách.
…
Kombinácia týchto zmien pozitívne prispela k počtu prihlásených prác (469). Ten je historicky najvyšší, a to s významným nárastom v porovnaní s minulými rokmi (v roku 2016 bolo prihlásených 360 prác a v roku 2018 to bolo 252 prác). S Borisom Melušom, tohtoročným kurátorom a predsedom poroty, sa rozprávame o Národnej cene za dizajn a zmenách, ktoré sa tento rok podarilo zrealizovať.
Jednou z najdôležitejších zmien tohto ročníka Národnej ceny za dizajn v porovnaní s predchádzajúcim je rozšírenie súťažných kategórií. Čo vás k tomu viedlo?
Od roku 2015, keď NCD zažila akýsi „reštart“ (pozn. aut.: začala sa zvlášť udeľovať cena za komunikačný a produktový dizajn), dizajnérska scéna túto zmenu vítala. Už od začiatku jej však vytýkala, že v rovnakej kategórii súťažia veľmi odlišné dizajnérske výstupy. Hoci isté univerzálne kvality sa dajú nájsť aj naprieč žánrami dizajnu, pri hodnotení väčšieho množstva prác to často spôsobovalo, že jeden žáner bol vybraný na úkor iného. Pred dvoma rokmi uskutočnilo SCD po Národnej cene za dizajn (2018) verejnú debatu, kde sa aj táto otázka neformálne rozoberala. Diskusia o rozšírení súťažných kategórií teda prebieha už dlhší čas aj vo vnútri SCD a vzišla taktiež ako spoločenská objednávka od dizajnérskej obce.
…
Porota sa viac-menej jednohlasne vyjadrila, že najsilnejšia kategória v súťaži bola knižný dizajn. Tá je zároveň aj najviac zastúpená. Aký je tvoj názor?
Za posledných 5 – 10 rokov prešiel knižný dizajn na Slovensku veľkým posunom. Mnoho dizajnérov sa vypracovalo na vysokú úroveň a vydavatelia si uvedomili, že dobrý dizajn im môže pomôcť odlíšiť sa od konkurencie. Tým, že sa zvyšuje štandard, prirodzene sa zvyšuje aj počet excelentných diel v tomto odbore. Presne to je účelom NCD a na slovenskom knižnom dizajne dobre vidieť, že to funguje, a že to má pozitívne výsledky.
Podľa môjho názoru sme však nemali vyslovene slabú kategóriu. Napríklad v kategórii Digital bolo podstatne menej projektov ako v knihách a publikáciách, ale 90 percent z nich bolo na veľmi vysokej úrovni. Jedným z dôvodov, prečo sa porota takto vyjadrila, môže byť aj to, že knihy sú fyzické, dajú sa „omakať“, jednoduchšie si k nim vieme vytvoriť vzťah. Podobne je to aj s obalovým dizajnom. Prichádzame na to, že digitálne médium má pre komunikáciu a prezentáciu úplne iné potreby ako fyzické produkty. Zaoberáme sa tým aj na výstave.
…
Pri prehliadkach Národných cien za dizajn často vidno, že medzi dobrým dizajnom a kultúrnym segmentom je zreteľný kontakt. Je evidentné, že toto ocenenie reflektujú viac dizajnéri, ktorí sa venujú knihám či kultúrnym udalostiam, a menej tí, ktorí sa venujú „mainstreamovej“ produkcii.
V kategórii Kampaň je kultúra aj tento rok silno prítomná. V iných kategóriách však bolo zastúpenie žánrov naozaj široké. Prítomných bolo aj veľa tradičných projektov, čo je úplne v poriadku a som tomu rád. Na druhej strane je prirodzené, že v súťaži, ktorá oceňuje to najlepšie v dizajne, má kultúra významné zastúpenie. Pre dizajn je to v istom zmysle typický priestor, ktorý umožňuje dizajnérom „posúvať mantinely“, ísť do polôh, ktoré sú netradičné, inšpiratívne, experimentálne.
Nechcel by som však dizajn takto rámcovať, pretože cítim, že sa NCD otvára aj smerom k tradičnej produkcii, a vnímam to ako dobrý posun. Úplne rozumiem tvorcom, ktorých limitujú klientske zadania či finančné obmedzenia, práve preto by som si predstavoval, že aj týchto projektov sa prihlási omnoho viac. Dúfam, že budúce roky sa to podarí. Tie svety totiž nie sú dva, je len jeden. Dizajnérske výstupy sa jednoducho nachádzajú na nejakej škále, kde na jednej strane je úplne experimentálny prístup a na druhej strane tradičné zadanie. NCD by mala ukázať celé spektrum, teda všetko medzi tým. To, čo je dnes experiment, môže byť o pár rokov hlavný prúd, ale stane sa to práve tým, že na to poukážeme.
…
Celý článok nájdete v časopise Designum 4/2020 na s. 3
Predaj časopisu Designum