NA VLNE DIY – Nomádsky nábytok 1, 2 a 3.0

Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia začali Victor Papanek a James Hennessey skúmať potenciál vlastnoručne vyrobeného (DIY – do-it-yourself) nábytku, ktorý nazvali nomádskym. Ich pôvodným zámerom bolo pomôcť svojim študentom zlepšiť ich provizórne študentské bývanie, no nápad sa stal hitom a jeho dosah je omnoho väčší ako autori očakávali. Knihy Nomadic Furniture 1 a 2 sú dodnes obľúbené a predávané, a ich odkaz nie je ani teraz, po viac ako štyridsiatich rokoch, o nič menej aktuálny. Dôkazom toho je aj nedávno vydaná kniha Nomadic Furniture 3.0, publikovaná viedenským múzeom MAK – Österreichisches Museum für angewandte Kunst / Gegenwartskunst.

Nomádsky nábytok 1 a 2

Victor Papanek, označovaný za priekopníka humanitárneho či sociálneho dizajnu a ekologicky udržateľného dizajnu, pôsobil v tom čase ako dekan School of Design na California Institute of the Arts. Za sebou mal publikáciu kontroverznej knihy Design for the Real World (Dizajn pre reálny svet), ktorou si u vtedajšej dizajnérskej obce zabezpečil negatívnu popularitu. Pobúril už slávnou prvou vetou knihy: „Existujú aj škodlivejšie profesie ako industriálny dizajn, ale je ich len veľmi málo.“¹ Neskôr sa však ukázalo, že kniha bola vo svojom období vizionárska a Papanekov prístup sa pre súčasnosť potvrdzuje byť viac ako relevantný. Dnes sa pokladá za najčítanejšiu knihu o dizajne vôbec a na mnohých školách dizajnu a architektúry je povinnou literatúrou. James Hennessey popri vlastnej dizajnérskej praxi pôsobil na kalifornskej škole dizajnu ako asistent Victora Papaneka.

Jedným z podnetov na vznik Nomadic Furniture 1 bol bezpochyby pohyblivý životný štýl Američanov. Hneď na začiatku knihy sa uvádza, že priemerný Američan sa sťahuje každé dva až tri roky. O rok neskôr, pri vydaní Nomadic Furniture 2, ukazovali aktuálne štatistiky ešte vyššiu frekvenciu, jeden a pol až dva roky. „Ste nomád,“ píšu autori, a vysvetľujú, prečo sa nimi cítia byť oni sami. Potrebu praktického nábytku na uľahčenie procesu sťahovania z miesta na miesto teda zaznamenali najskôr u seba a vo svojom bezprostrednom okolí – u svojich študentov. Všimli si, že mnohí z nich žili v zlých podmienkach, najmä v podnájmoch, ktoré často menili. Práve oni poskytli inšpiráciu k množstvu projektov nábytku, ku ktorým prispeli aj svojimi nápadmi. Špeciálnou kategóriou projektov sú takzvané obytné kocky (living cubes), akési izby v izbe, pomocou ktorých si študent môže „vystavať“ svoje osobné prostredie uprostred existujúcej miestnosti, akokoľvek nevzhľadnej. Vytvorí si tak priestor zariadený len tým, čo potrebuje a zvyšok interiéru môže ignorovať. Ideu obytných štruktúr autori ďalej spracovali a prispôsobili rôznym priestorom a aspektom života a bývania. Kocku relaxačnú, pracovnú, detskú a iné navrhli nielen ako odpoveď na nevyhovujúce podmienky bývania, ale aj ako kritiku hodnôt vtedajšej strednej triedy a túžby po luxuse.

Podtitul Nomadic Furniture 1 znie: „Ako si zostaviť alebo kde kúpiť ľahký nábytok, ktorý je rozložiteľný, nafukovací, stohovateľný alebo jednorazový a recyklovateľný.“ Kniha je rozdelená do kapitol podľa konkrétnych funkcií bývania: sedenie, stolovanie a práca, úložný priestor, spánok, osvetlenie a kapitoly venovanej detskému nábytku. Okrem toho obsahuje súbor základných ergonomických noriem a odporúčaní a rôzne praktické rady od spôsobov skladania papiera cez výber náradia až po odporúčania, ako úspešne zvládnuť sťahovanie. Papanek a Hennessey videli ako problém, že dovtedy neexistovala ani jedna kniha s návodmi, ako si ľahko zostaviť nábytok, ktorý by mal všetky spomínané kvality a bol by zmysluplný pre nomádsky spôsob života. Podľa svojich slov preto zostavili vôbec prvý katalóg dostupných existujúcich dizajnov a nových návrhov na kompaktné a flexibilné zariadenie domácnosti. Niektoré uverejnené nápady boli v tom čase nové, pri niektorých sa inšpirovali tisíce rokov starými kultúrami, ďalšie čerpali z populárnych časopisov pre domácich majstrov. V knihe sa nachádzajú aj návody ako si lacno vyrobiť existujúce produkty, avšak na trhu dostupné za vysoké ceny, napríklad nahradením drahých materiálov za lacnejšie varianty. Nechýbajú príbehy niekoľkých ikonických kusov nábytku, napríklad stoličky Butterfly, pôvodne ľahkej skladacej drevenej stoličky navrhnutej pre taliansku armádu okolo roku 1870. Po tom, čo sa stala predlohou niekoľkých „redizajnov“, sa posunula do kategórie luxusných trendových produktov. Dnes jej neskladaciu verziu s kovovou konštrukciou vyrába viacero výrobcov nábytku a jej cena dokáže ľahko presiahnuť tisíc eur. Nomadic Furniture 1 a 2 sú mimoriadne už na pohľad, obsah tvoria ručné ilustrácie, návody a čiernobiele fotografie. Knihy boli vydané s nízkym rozpočtom, majú svojské neformálne stvárnenie evokujúce skicár, a tak už svojou formou podčiarkujú myšlienku DIY. Navyše, Victor Papanek napísal komentáre, praktické opisy a všetky textové časti oboch publikácií ručne. Jeho zámerom bolo, aby knihy boli zrozumiteľné a osobné, čo cítiť aj z použitého štýlu, ktorý je jednoduchý, priamy až priateľský. James Hennessey mal na starosti praktickú časť, testoval nábytok a pripravoval nákresy a návody, ktoré majú voľný kreslený charakter a čitateľovi ponechajú priestor na vlastnú interpretáciu a adaptáciu.

Prvé vydanie Nomadic Furniture 1 bolo rýchlo vypredané, preto nasledovalo ďalšie vydanie a o rok neskôr pokračovanie vo forme Nomadic Furniture 2. Autori si sami neboli istí, čo spôsobilo takú vlnu záujmu. Domnievali sa, že to bol povojnový „baby boom“ a s ním spojené veľké množstvo mladých ľudí hľadajúcich ekonomické spôsoby naplnenia potrieb, ktoré by zodpovedali ich slobodnému štýlu života. V sedemdesiatych rokoch bolo DIY všeobecne populárne, kvôli nízkym príjmom to bol pre ľudí atraktívny nástroj na zabezpečenie si slušného bývania. Victor Papanek a James Hennessey skombinovali nomádsky nábytok z 19. storočia s DIY kultúrou 20. storočia, a táto kombinácia fungovala. Politická príťažlivosť nomádstva od rokov sedemdesiatych však musí byť chápaná aj ako sociálna kritika a forma odporu voči konzumnej spoločnosti. Autori Nomadic Furniture tento kritický antikonzumentský postoj vyznávali otvorene, v knihách opakovane kritizovali hromadenie vecí a chápanie nábytku ako objektu statusu a vyzývali k jednoduchosti. Nomádstvo tu predstavuje protiklad márnivej západnej spoločnosti s ideálom v nomádskych kultúrach a kmeňoch, ktoré existujú v harmónii so životným prostredím. Kapitola venovaná úložným priestorom začína vyhlásením, že tým najjednoduchším spôsobom, ako zmenšiť úložný priestor, je vlastniť menej vecí. V tom videli aj svoj najväčší vklad k téme „Skutočná hodnota tejto knihy je, že umožní všetkým nám nomádom mať viac a vlastniť menej.“²

Nomádsky nábytok 3.0

Ak sa v sedemdesiatych rokoch sťahovala každý rok až štvrtina Američanov, dnes je tento trend pravdepodobne oveľa väčší, a to globálne. Podobne ako vtedy, aj dnes svetová ekonomika trpí. Spolu s tým, ako aj s aktuálnou debatou o udržateľnosti, prichádza ďalšia vlna DIY, o čom svedčí aj oživenie záujmu o knihy Nomadic Furniture, ktorý v roku 2008 podnietil opätovné vydanie obidvoch častí v jednom zväzku. Približne v rovnakom čase začali Thomas Geisler, kurátor zbierky dizajnu vo viedenskom Múzeu úžitkového umenia MAK, a Martina Fineder, historička dizajnu a kultúrna vedkyňa, intenzívne pátrať po stopách Victora Papaneka. O tejto zaujímavej postave svetového dizajnu sa v tom čase, okrem faktov uvedených v jeho knihách, vedelo prekvapivo málo. Narodil sa v roku 1923 vo Viedni a v roku 1939, po pripojení Rakúska k nacistickému Nemecku emigroval do USA. Geisler a Fineder začínali iba s informáciami na obálke knihy Design for the Real World, no pri pátraní narazili u Papanekových príbuzných na rozsiahly archív obsahujúci fotografie, kresby, knihy, dokumenty a objekty. Aj vďaka záujmu rakúskeho ministerstva kultúry z týchto materiálov následne vznikol archív a Nadácia Victora J. Papaneka, spravovaná viedenskou Univerzitou úžitkových umení. Ďalší výskum diela Victora Papaneka vyústil do výstavy Nomadic Furniture 3.0, s podtitulom New Liberated Living? (Nový oslobodený život?), organizovanej v MAK vo Viedni v roku 2013, a vydania publikácie s rovnakým názvom koncom roka 2016.

Autormi Nomadic Furniture 3.0 sú už spomínaní Martina Fineder a Thomas Geisler, spolu s kurátorom MAK Sebastianom Hackenschmidtom a knihou sa snažia prepojiť históriu, teóriu a prax DIY dizajnu. Kniha vyšla dvojjazyčne, v nemčine a angličtine a jej ambíciou je byť nielen atraktívnou referenčnou knihou v knižnici, ale aj praktickým manuálom v dielni. Jej forma je preto výnimočná, keďže však ide o voľné pokračovanie predošlých Nomadic Furniture publikácií, nie je voľba takejto formy prekvapujúca. Predhovorom do nej prispel aj James Hennessey, spoluautor Nomadic Furniture 1 a 2. Kniha sa skladá z troch väčších celkov, z teoretickej časti, časti Projekty Nomadic Furniture 3.0, ktorá predstavuje projekty a produkty prezentované v roku 2013 na výstave v MAK, a samotných montážnych návodov. Táto záverečná časť, obsahujúca inštrukcie na zostavenie DIY produktov od súčasných dizajnérov, je navrhnutá ako doplnenie a aktualizácia návodov z prvých dvoch publikácií.

V teoretickej časti kniha skúma hnutie DIY so zameraním na nábytok a interiérový dizajn a zdôvodňuje, že aj v digitálnej súčasnosti ide o komplexnú oblasť. Jej dôležitým hnacím motorom je samozrejme internet, ktorý robí z DIY masový fenomén ovplyvňujúci aj súčasný dizajn. Spojením ekonomických úloh výrobcu a spotrebiteľa v jednej osobe vzniká kultúra „výrobcov – konzumentov“ (prosumers), ktorá preniká takmer do všetkých sfér kultúrnej produkcie. Pojem prosumer zaviedol americký futurológ Alvin Toffler v roku 1980. Vo svojej knihe Tretia vlna predvídal novú, postindustriálnu informačnú dobu, kde okrem iného počítal s explozívnym vzostupom odvetvia DIY a nárastom prosumer kultúry, v rámci ktorej budú ľudia, namiesto práce na plný úväzok, tráviť pomerne veľa času zhotovovaním vlastných výrobkov pomocou nových technológií. Na túžbe po väčšej „užívateľskej slobode“ a entuziazme z vlastnoručnej práce dnes úspešne stavajú predajné koncepty veľkých spoločností, predávajúce „nedokončené“ produkty vo forme súprav a balíkov určených na zostavenie samotným zákazníkom. Tieto stratégie zdanlivo menia masovo vyrábané produkty na „personalizované“, no v tomto prípade je personalizácia len ďalším cieleným nástrojom na zvýšenie predaja. Aj preto otáznik v podtitule knihy, ktorý má vyjadrovať skepticizmus voči potenciálu súčasného hnutia DIY ako prostriedku oslobodenia sa od konzumentských povinností a dogiem vkusu, keďže jeho metódy sú zároveň optimalizované a využívané pre úspech na trhu. Je tu riziko, že aj novodobé DIY iniciatívy budú použité na komerčné účely s celkom opačným efektom, aký bol pôvodne plánovaný. Podobne ako obchodníci so železiarskym tovarom v povojnovom období, ktorí využívali popularitu DIY ako marketingový ťah na propagovanie svojich výrobkov, ibaže dnes sú tieto stratégie sofistikovanejšie a nenápadnejšie.

Autori sa v kapitole Nový oslobodený život pozastavujú nad kontradikciou slovného spojenia „nomádsky nábytok“, ktoré má v sebe rozpor medzi nehybnými objektmi, nevyhnutnými pre život v našej spoločnosti, a utopickou myšlienkou slobody. Pýtajú sa, čo má vlastne idea nomádstva spoločné s konceptom DIY a následne vysvetľujú, že v možnostiach DIY je naplniť predstavu takéhoto nábytku, ktorý je k dispozícii vždy a všade, so zmenou podľa potrieb a bez toho, aby obmedzoval. DIY môže poskytnúť odpoveď na dve protikladné potreby, čiže potreby oslobodiť sa od materialistického obrazu sveta a potreby pocitu domova, hoci aj pocitu dočasného. Ďalšia kapitola teoretickej časti knihy sa venuje histórii DIY nábytku. Síce ide podľa názvu o krátku históriu, no ukážka historických publikácií, príručiek a časopisov s tematikou DIY je obsiahla. Vznik DIY sa uvádza od začiatku devätnásteho storočia, v podobe rozličných návodov na umelecké a remeselné projekty uverejňované v časopisoch. Heslo do it yourself, ktoré sa neskôr medzinárodne rozšírilo, sa v roku 1912 objavilo v americkom časopise Suburban Life a čitateľov malo povzbudiť k vlastno – ručnému vymaľovaniu stien v dome. Od tohto času lacný rýchly nábytok, jednoduchý na výrobu a množstvo materiálu, často navrhovali aj známi dizajnéri. Veľa prototypov takého typu vzniklo v tridsiatych a štyridsiatych rokoch, výraznými predstaviteľmi hnutia DIY boli Gerrit Rietveld alebo Ferdinand Kramer. Rietveld veril, že prostredníctvom DIY je možné výrazne zlepšiť kvalitu života pracujúcej triedy. Historické materiály a príručky DIY sú jednak dôkazom o existencii týchto aktivít, fungujúcich nepretržite a paralelne s priemyselnou výrobou, ale sú aj dôležité dáta ukazujúce meniaci sa vkus a životný štýl. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo DIY veľmi populárne, v západnej Európe a Ame – rike sa stalo súčasťou „mainstreamu“. Od konca tejto dekády boli ku konceptu DIY primiešané kritické postoje voči spoločnosti a konzumu, demokratizácia produktov a protestné hnutia. V Taliansku sa kritické antikonzumentské prístupy prejavili v reformnom prúde radikálneho dizajnu alebo „antidizajnu“, jedným z protagonistov ktorého bol aj dizajnér Enzo Mari a jeho koncept autoprogettazione, nábytok určený na výrobu v domácich podmienkach.

Od histórie sa kapitola presúva k súčasnej vlne popularity DIY a úlohe internetu, poskytujúceho platformy a komunikačné kanály na okamžité publikovanie návrhov a návodov, s výhodami ako rýchla spätná väzba a zjednodušená komunikácia medzi jednotlivými aktérmi. Dnes DIY poháňa viacero rozdielnych dôvodov – radosť z tvorby, učenie sa zručnosti, hľadanie alternatív k dizajnérskemu nábytku vyrábanému nábytkovým priemyslom, môže sa považovať aj za formu „krízového dizajnu“, a v neposlednom rade je to aj druh protestu proti ekologickej neudržateľnosti súčasného priemyslu. Posledná kapitola teoretickej časti je kritická a autori v nej spochybňujú, či DIY môže naozaj viesť k oslobodeniu od konzumných návykov a produktových štandardov. „Videné kriticky, DIY bude vždy forma sebaprezentácie, ktorej sa úspešne darí zestetizovať ekonomickú krehkosť – ako faktor coolness, žiaduci aj pre tých, ktorí si môžu dovoliť kúpu hotového produktu.“³ Ako príklad je použitý dnes trendový interiérový shabby chic štýl, ktorý propaguje surový a použitý vzhľad nábytku, hoci aj vytvorený umelo. Na druhej strane, autori našli aj zopár pozitívnych príkladov súčasných marketingových stratégií a modelov, ktoré sa približujú k antikonzumentským ideálom.

Časť Projekty Nomadic Furniture 3.0 obsahuje projekty a inštalácie prezentované na výstave v roku 2013, od dizajnérov ako Matali Crasset či Jerszy Seymour, ale aj architektonický koncept samotnej výstavy od štúdia raumlaborberlin. Kapitola How to DIY (Ako na DIY) je výsledkom polročnej dizajnérskej rezidencie poľského dua chmara.rosinke v múzeu MAK. Dizajnéri, ktorí mali od začiatku na hnutie DIY kritický názor, skúmali rôzne otázky, napríklad, čo je motiváciou pre túto činnosť, aké zručnosti a znalosti sú nevyhnutné, aká je odmena. Usporiadali workshop, na ktorom realizovali, testovali a vylepšovali návrhy nábytku podľa historických návodov a manuálov. Do projektu zapojili svojich známych, spolupracovníkov, aj všetkých troch autorov knihy, ktorých požiadali, aby samostatne podľa návodov zostavili vybrané historické aj moderné DIY nábytkové kusy. Tí mali následne opísať svoje skúsenosti a úskalia výroby a ohodnotiť náročnosť výrobného procesu na stupnici od 1 po 5. Ich skúsenosti a výsledky práce boli prezentované na výstave Nomadic Furniture 3.0, a sú tiež súčasťou knihy. Účastníci sa zhodli, že takmer každý z návodov, aj tie relatívne ľahké, si vyžaduje buď predchádzajúcu skúsenosť a určitú úroveň zručností, alebo profesionálnu pomoc. Okrem toho, že táto časť knihy predstavuje zaujímavý pohľad na praktickú stránku DIY, zároveň naznačuje, že DIY nábytok, knihy a príručky, napriek ich prínosu pre odvetvie dizajnu, zrejme mali a budú mať najväčšiu popularitu u nadšencov, zanietených tvorcov a „vylepšovačov“ svojich domovov. Pre nich je určená tretia časť knihy Nomadic Furniture 3.0, obsahujúca výber 34 novších DIY montážnych návodov, navrhnutých súčasnými dizajnérmi a spracovaných v zrozumiteľnej grafickej forme. Práve táto praktická časť knihy nájde svoje uplatnenie v dielni, a ako píše James Hennessey vo svojom predhovore, je pri nej dôležité, aby to bola zábava.

Silvia Bárdová je produktová dizajnérka. Pôsobí ako doktorandka na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Zaoberá sa témou nomádskeho dizajnu.

Poznámky

¹PAPANEK, V.: Design for the Real World. Londýn : Thames & Hudson, 1985.

²PAPANEK, V. – HENNESSEY, J.: Nomadic Furniture 1.New York : Pantheon Books, 1973, s. 3.

³FINEDER, M., GEISLER, T., HACKENSCHMIDT, S.: Nomadic Furniture 3.0 – Neues befreites Wohnen? / New Liberated Living?. Viedeň: MAK Studies 23, 2016, s.108.