Mýtus architekta: Jan Kotěra 150

Monografia, ktorá bola vydaná s malým oneskorením k stopäťdesiatemu výročiu narodenia popredného architekta, dizajnéra, výtvarníka, organizátora, urbanistu a pedagóga Umeleckopriemyselnej školy a Akadémie výtvarných umení v Prahe Jana Kotěru (1871 – 1923), obsahuje desať príspevkov zaoberajúcich sa dlhodobo jeho dielom. Nazerajú na Kotěrovu tvorbu z rôznych a dosť odlišných uhlov pohľadu než v doteraz vydaných publikáciách. Ako uvádzajú editori v úvodnom texte, snažia sa do určitej miery polemizovať predovšetkým s poňatím tejto osobnosti a s trochu konzervatívnym členením jeho tvorivej biografie na etapy a odvetvia dizajnu v monografii z roku 2001. „Časový a vlastne generačný odstup od dvadsať rokov starej monografie Jan Kotěra 1871 – 1923: Zakladateľ modernej českej architektúry a z neho vyplývajúca iná vedecká klíma pomáha autorom a autorkám interpretovať Jana Kotěru v novej publikácii z iných hľadísk a zároveň stavať na už existujúcich základoch… metodológia a teória dejín architektúry ponúka autorom a autorkám monografie alternatívy, ako dielo Jana Kotěru analyzovať inovatívnym spôsobom. Medzi týmito interpretačnými prístupmi nájdeme napríklad dekolonizačnú teóriu a transnacionálnu metódu“ (s. 15).

Jan Kotěra sa už počas života a hlavne po smrti stal mýtizovanou zakladateľskou postavou v rámci príbehu novej českej modernej architektúry. Práve na overenie mnohých aspektov tohto mýtu sa kniha editorov Ladislava Zigmunda-Lendera a Heleny Čapkovej zamerala. V rámci stanovenej koncepcie jednotliví autori zisťujú príčiny, štruktúru a jazyk jeho budovania. snažia sa odpovedať na otázky, ako to bolo s Kotěrovou svetovosťou či českosťou, s jeho modernosťou, akú rolu v konštrukcii Kotěrovho mýtu hrali jeho väzby na Viedeň a vzťah k dominantnej osobnosti jej umeleckej scény, Ottovi Wagnerovi, aj aktivity architekta v privilegovaných skupinách. Z dnešného uhla pohľadu sledujú aj otázky vtedajšej absencie žien – študentiek a architektiek v jeho kruhoch i Kotěrov ambivalentný vzťah k českým Nemcom.

Jednotlivé kapitoly približujú Jana Kotěru ako pozoruhodnú, ale aj rozporuplnú osobnosť a snažia sa zasadiť jeho tvorbu do dobového kontextu politického, sociálneho a ekonomického. Výstavy a predchádzajúce publikácie, ktoré sa venovali architektovmu životu a dielu, ho doteraz prezentovali predovšetkým ako zakladateľa modernej českej architektúry. Ako upozorňujú autori príspevkov v novej monografii, v celom rade jeho projektov, návrhov a realizácií sa však uplatňuje aj množstvo historizmov, odkazy na antiku alebo stredovekú gotickú či barokovú architektúru. Polemizujú teda s tézou o jeho zakladateľskej úlohe a pýtajú sa, do akej miery prinášal úplne nové formy a do akej miery sa inšpiroval minulosťou. Z jednotlivých Kotěrových projektov možno vyčítať nielen jeho vzťah k historizmu, romantizmu a klasicizmu, poňatie úžitkových, industriálnych stavieb i názor na urbanizmus, ale poskytujú tiež doklad o jeho architektonických inováciách. Autori sledujú, ako tieto inovácie vnímala dobová kritika aj ako po Kotěrovej smrti žili vlastným životom.

Iniciátormi a editormi publikácie boli Ladislav Zigmund-Lender a Helena Čapková. Ladislav Zigmund-Lender je historik umenia, pedagóg na Katedre teórie a dejín umenia Fakulty výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne a prodekan pre zahraničné vzťahy. Zaoberá sa dejinami modernej architektúry a dizajnu a ich sociálnou oblasťou. Je autorom mnohých kníh (napr. Jan Kotěra v Hradci, Mezi módou a modernitou: Architekt Oldřich Liska). Okrem dejín architektúry sa venuje queer studies v dejinách umenia a je autorom výstav z oblasti dejín umenia a dizajnu. Helena Čapková je historička architektúry a umenia a japonologička, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi japonským umením a umením európskej avantgardy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Medzi jej kľúčové publikácie patrí monografia Bedřich Feuerstein – Cesta do nejvýtvarnější země světa. Bola členkou niekoľkých významných vedeckých projektov a pripravila výstavu Bedřich Feuerstein, architekt Praha – Paríž – Tokio.

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2022 na s. 76
Predaj časopisu Designum