Kristína Bartošová: Baví ma vytvárať pre klientov celý vizuálny svet

Kristína Bartošová (1986) je slovenská grafická dizajnérka a art directorka. Vyštudovala vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2006 – 2011) a od ukončenia štúdia žije a pracuje v rakúskom Grazi. Spolupracuje s viacerými významnými klientmi ako The New York Times či Universalmuseum Joanneum Graz a za svoju tvorbu získala niekoľko domácich aj zahraničných ocenení ako sú German Design Award, Green Panther, Joseph Binder, BCM. V súťaži Národná cena za dizajn 2022 – Komunikačný dizajn bola členkou medzinárodnej poroty.

Ako hodnotíte túto skúsenosť porotkyne?

Bola to pre mňa naozaj fantastická skúsenosť. Na Slovensku síce už nežijem vyše desať rokov, ale veľa dizajnérov aj dizajnérskych štúdií sledujem a do Národnej ceny za dizajn pravidelne prihlasujem svoje práce. Teraz som, naopak, mala možnosť zúčastniť sa súťaže aj z druhej strany a vidieť „naživo“ práce, ktoré som predtým videla len na internete. Bolo skvelé dozvedieť sa o nich viac v kontexte a zároveň aj získať prehľad o súčasnom slovenskom grafickom dizajne. V tomto ročníku veľmi pozitívne hodnotím snahu prepojiť akademickú a komerčnú sféru. Nie každý akademický dizajn musí byť dobrý, rovnako ako aj komerčná práca môže byť inteligentná. Ešte z čias štúdia na Vysokej škole výtvarných umení si v komunite grafických dizajnérov pamätám delenie na tieto dva tábory a nikdy som tomu nerozumela. Sme malá krajina a nemá zmysel medzi sebou bojovať a zaoberať sa malichernosťami. Venovať pozornosť rôznym oblastiam dizajnu je prospešné a pomáha to nielen motivovať a zviditeľňovať rôznych dizajnérov s rôznym zámerom a talentom, ale hlavne to vysiela odkaz, že dobrý dizajn nemá len jednu formu. Názor, že hodná ocenenia je napríklad len umelecká monografia a nič iné, je podľa mňa najlepšie nechať v minulosti. Ja osobne som vždy zastávala názor, že najlepší dizajn vzniká zo stretu a diskusie ľudí z rôznych zázemí. To by ale nefungovalo, keby súťaž vyzdvihovala len jednu z mnohých foriem diskusie, a preto je výborné, že sa ceny získavajú v rôznych kategóriách, ako napríklad Identita, Kampaň, Digitál, Plagát a vizuál, Knihy a publikácie, Priestor a pod. Dúfam, že to nakopne dizajnérov aj agentúry, aby navzájom priblížili akademickú aj komerčnú oblasť a učili sa jeden od druhého.

Aká bola podľa vás úroveň prihlásených prác do tohtoročnej Národnej ceny za dizajn? Bolo ťažké vybrať nominácie a ocenených?

Úroveň bola celkovo veľmi vysoká. Naozaj sme videli veľmi veľa kvalitných prác s prekvapujúcim nápadom a citom pre detail. Najviac zastúpený (asi ako každý ročník) bol knižný dizajn. Povedala by som, že to nahráva tomu argumentu, čo som spomínala vyššie – je to oblasť, na ktorú sa súťaž v minulosti najviac sústredila a je to vidno. Netreba to brať zle, ja sama dizajn kníh a časopisov zbožňujem. Ale nie je to tá jediná „správna“ forma dizajnu. V minulosti bola asi najviac viditeľná a na akademickej pôde možno tak trochu uprednostňovaná. Veľa dobrých dizajnérov potom inklinovalo k tomu, že sa viac venovali práve publikáciám alebo identitám a digitálny dizajn bol tak trochu v úzadí. Aj keď to tak už dávno nie je, veď bez internetu sa dnes nikto nikam nepohne, dlhšie trvá, kým sa to prejaví na štruktúre súťaží a na prihlásených prácach. Bolo teda naozaj ťažké vybrať nominovaných a ocenených z kategórie Knihy a publikácie, lebo ich bolo skutočne veľa dobrých. A paradoxne, ťažké bolo nominácie a ceny vybrať aj z kategórie Digitál, lebo tam toho bolo veľmi málo. Objavilo sa aj niekoľko projektov so širším záberom, trebárs kampaň, súčasťou ktorej bol aj skvelý web, ale autori ho do danej kategórie osobitne neprihlásili. Je to škoda! My v porote sme sa preto snažili niektoré práce preradiť, pokiaľ sa dalo, aby v danej kategórii mali väčšie šance na úspech.

Ako celkovo hodnotíte grafický dizajn na Slovensku?

Slovenský dizajn je na veľmi vysokej úrovni. Je ťažko generalizovať, lebo každý dizajnér má trochu iný prístup, ale keby som to mala zhrnúť, veľký dôraz sa kladie na písmo a typografiu a na precízne prepracovanie, čo veľmi oceňujem. Slovenský dizajn vzniká väčšinou pre slovenských klientov, a tak ostáva do istej miery v slovenskej dizajnovej bubline, no dokáže si udržať svojský charakter. To je v záplave rovnakosti na sociálnych sieťach veľmi príťažlivé.

Máte skúsenosti aj s podobnými zahraničnými súťažami, či už ako porotkyňa alebo prihlasovateľka?

Doteraz som mala viac skúseností s prihlasovaním hlavne v nemecky hovoriacom regióne, ako napríklad s nemeckou German Design Award alebo rakúskymi Joseph Binder Award a Green Panther. Bola to preto veľká pocta byť v porote v mojej rodnej krajine.

Pôsobíte ako grafická dizajnérka v rakúskom Grazi. Čo vás priviedlo práve sem?

Dostala som sa sem cez Erasmus. Počas školy nám hovorili, že by bolo dobré program využiť a rozšíriť si obzory, ale priznám sa, mne sa najprv veľmi nechcelo. Nikdy som nemala v pláne odísť z Bratislavy a mala som pocit, že také to obyčajné dovolenkové cestovanie mi stačí. Na Vysokej škole výtvarných umení sme mali na výber niekoľko partnerských škôl. Keďže to bolo asi pred desiatimi rokmi, ešte sa vtedy nedalo tak ľahko pozrieť na sociálnych sieťach profil školy, skontaktovať sa s jej študentmi a rýchlo zistiť, ako to na danej škole funguje. Pri výbere som sa vtedy veľmi ani nezaoberala kvalitou a typom výučby. To sa asi ani nedá zistiť len cez webovú stránku. Spätne, keby sa dalo, asi by som si vybrala inú školu, lebo FH Joanneum v Grazi je postavená diametrálne odlišne od Vysokej školy výtvarných umení. V ročníku je sedemdesiat študentov a nie dvanásť ako u nás a focus je tam oveľa viac na praktickú stránku a skupinovú prácu. Mojou prioritou bolo tiež naučiť sa jazyk. Chodila som do anglickej bilingválnej školy a mala som aj z nemčiny celkom dobrý základ. Hľadala som si preto nemecky hovoriace mesto. Na výber boli len dve – Dortmund a Graz, tak som sa rozhodla pre to druhé. Napriek všetkému som každopádne veľmi rada, že to takto vyšlo a že som získala niečo z oboch prístupov.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2022 na s. 14
Predaj časopisu Designum