Klobúk – koruna krásy. Málo známe príbehy klobúkov z depozitárov Slovenského múzea dizajnu

Pohľad na viac ako päťdesiat klobúkov zbierky Slovenského múzea dizajnu, ktoré sa k nám dostali od roku 2014, otvára mnohé otázky. Klobúky, čiapky, turbany, slameníky, cylindre, baranice a ušianky, baretky a ďalšie, dnes už skôr zaniknuté odborné názvy pokrývok hlavy,¹ sú akousi okrajovou témou v histórii odievania a o ich výrobe nie je vo všeobecnosti veľa známe. Podľa etikety na niektorých klobúkoch môžeme vidieť, že väčšina výrobcov je českej proveniencie. Hoci podľa pamätníkov a dobových referátov v periodikách tradícia klobučníckej výroby bola silná aj na území Slovenska, výrazné osobnosti a značky dnes v spoločenskej pamäti absentujú. Na získanie nového klobúka nebolo treba toľko peňazí ako na šaty, preto sa práve klobúk stal symbolom módnej premeny a individuálneho vkusu nositeľky. Ako potvrdzuje reklamný inzerát z časopisu Nová žena z roku 1938: „Na začiatku každej sezóny opatríme si najsamprv vždy klobúk, ktorý je mnoho ráz dôležitejší ako nové šaty.“ ² Väčšina menších modistiev etiketu na klobúk nenašívala, dnes je preto nemožné dopátrať sa bližších informácií o výrobcovi. Medzi značkami v zbierke, po ktorých sme začali viac či menej úspešne pátrať, patria najmä najväčší Tonak, ale aj Drutex, Moděva, Vkus, Tombo či mená ako Jacques Mayer, J. Waldmann, Čekan, Ambrosová, Samuel Adler a ďalší. Prameňom príbehu o klobúkoch sa stali predovšetkým dobové periodiká.

Medzivojnová Bratislava

Bratislava sa po vzniku Československa stala novým centrom, na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov tu bolo dvadsať obchodov s klobúkmi a súkromnú živnosť prevádzkovalo až päťdesiatsedem modistiek ³. Pravdepodobne medzi najrenomovanejšie patril salón Helka na Michalskej ulici 23, ktorého návštevu opisuje v časopise Nový svet v roku 1936 Jana Pivarčeková-Vlková: „Navštívila som jeden vedúci modelový dom klobúkov, salón Helka na Michalskej ulici 23, a ochotná direktrice ukázala mi tie najnovšie klobúčiky, ktoré pre nás prichystala v Paríži pani móda a ktoré čo do materiálu a skvelého prevedenia prezrádzali skutočne francúzsku finesu a vkus. Nuž a len rada konštatujem, že nielen dámy z najlepšej bratislavskej a pražskej spoločnosti kupujú si tu svoje klobúčiky, ale nájdu, čo hľadajú aj tie, ktoré disponujú menšou sumou.“ ⁴ Modely vyrábali vlastné, ale na stránkach časopisu prezentovali aj svoj dovoz z Paríža.

1. Časopisy ponúkajú termíny ako plstená toque, slamený trotteur, panama klobúk, atď.
2. Nová žena 13/1938, s. 16.
3. Adressbuch 1929 – 1930, s. 304, 377.
4. Módne drobničky. In: Nový svet 48/1936, s. 19. Text je prepis z dobovej tlače.

Viac sa dočítate v časopise Designum 4/2021 na s. 40
Predaj časopisu Designum