Keramika bratov Mariána a Ivana Polonských
Stretnutie s Mariánom Polonským (1943) patrí medzi milé udalosti, ktoré sprevádzajú moju kurátorskú prácu v Slovenskom múzeu dizajnu SCD, a je radostným obohatením z pohľadu výskumného a aj ľudského. Keď vás umelec-keramik príjme na návštevu do svojej svätyne – ateliéru, považujem to za vzácnu príležitosť. Návšteva ateliéru a záhrady Mariána Polonského v Modre bola pre mňa vstupenkou nielen do súkromného sveta autorovej tvorby, ale aj do priestoru úprimného nadšenca keramiky. Marián Polonský sa keramike venoval ako praktik aj ako zberateľ a vďaka tomuto hobby sa do našich zbierok dostali práce nielen bratov Polonských, ale aj ich súčasníkov (medzi ne patrí aj váza od Jozefa Sušienku, ktorá je súčasťou našej stálej expozície).
Ani jeden z bratov nebol školený keramik, starší Marián je absolvent ateliéru Rudolfa Pribiša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a mladší Ivan (1945 – 1987) študoval u Emila Belluša architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Napriek chýbajúcemu vzdelaniu v oblasti keramiky obaja vynikali v remeselnom spracovaní svojich hlinených diel. Realizovali ich takmer jedno desaťročie vo svojom ateliéri v Modre, ktorý si Marián zriadil krátko po ukončení školy. V centre záujmu boli u oboch bratov prevažne tradičné keramické nádoby – misy, vázy, taniere, obaja ich uchopili svojským a originálnym spôsobom.
Marián Polonský
Hlavne v prvotnej keramickej tvorbe Mariána Polonského sú čitateľné vplyvy modranského ľudového džbánkarstva, ktoré boli významným inšpiračným zdrojom pre časť jeho tvorby. Duté, pôvodne úžitkové nádoby pretváral na hravé antropomorfné a zoomorfné plastiky komorných, ale aj monumentálnych rozmerov. Spolupracoval na nich s hrnčiarskym majstrom Emilom Majnholdom, s ktorým sa zoznámil v roku 1972 v Modre. Majnhold bol zručný kruhár a dokázal na hrnčiarskom kruhu vytočiť aj objemné tvary. Polonský ich ďalej domodelovaním, spájaním a ďalším tvarovaním sochársky pretváral tak, že pôvodná funkčnosť nádob sa vytratila.
…
Ivan Polonský
Napriek tomu, že bratia vedľa seba tvorili od roku 1979, keď sa do modranského ateliéru prisťahoval aj Ivan, ich prístup ku keramike je na prvý pohľad rozdielny. Keramickej tvorbe sa Ivan Polonský venoval len v poslednom desaťročí svojho života a vzišla z úplne rozdielnych základov. Ivan študoval odevné výtvarníctvo na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne a neskôr po ukončení štúdia architektúry pracoval ako projektant v Piešťanoch. Jeho zmysel pre detail sa prejavil v práci s písmom, v medailérskej tvorbe a uplatnil sa aj v práci s hlinou. Tvary jeho nádob sú zvyčajne jednoduché, avšak špecifické detailom. Rotačný charakter kruhárskej práce je často negovaný sofistikovaným gestom a modelovaním. Povrchy nádob sú plátnom pre „obyčajné“ glazovanie, ktoré dovoľuje zažiariť jednotlivým zemitým tónom glazúr a hliniek.
…
O hline
V sedemdesiatych rokoch boli keramikári odkázaní prakticky len na lokálne zdroje hlín. Ako spomína Marián Polonský, s hlinou bol vlastne vždy problém. Do každého výpalu pridávali do pece pätnásť až dvadsať testov rôznych druhov hlín a glazúr, testovalo sa vlastne neustále. Prvá hlina, ktorú používal, pochádzala z pezinskej tehelne, pretože Modranská majolika zásoby zo svojho ložiska nepúšťala ďalej. Keď sa ale šikovnému manufaktúrnemu technológovi Jánovi Jablonovskému podarilo objaviť výborné ložisko červenej hliny vedľa futbalového ihriska v Častej, ušlo sa aj Polonským.
…
2x Polonský
Kým Ivan sa sústredil výhradne na úžitkovú až dizajnérsku polohu tvorby, Marián nezaprel sochárske štúdium. Úspešne prepojil hlinu, v tom čase nie veľmi skulpturálny materiál, so svojimi veľkorozmernými ambíciami a vytvoril niekoľko desiatok exteriérových keramických plastík. Východiskom pre tieto záhradné plastiky boli hlavne duté keramické nádoby. Výraznú inšpiráciu našli obaja bratia v lokálnej hrnčiarine, na ktorej tradíciu obaja čitateľne nadväzujú. Okrem toho sú u oboch rozpoznateľné vplyvy a znalosť staršej keramiky. U Mariána je to antické Grécko a u Ivana vplyv japonskej keramiky. Materiálom hodným samostatného štúdia je obrazová dokumentácia z archívu Mariána Polonského. Obsahuje originálne plagáty a fotografie k výstavám, ktorých autormi boli napríklad Zoltán Salamon a Jozef Sedlák. Fotografie a diapozitívy od Miloty Havránkovej, Petra Brezu, Pavla Kastla a Pavla Meluša sú nielen dokumentáciou diel, ale aj dobovej a tvorivej atmosféry s experimentálnym presahom.
…
Celý článok nájdete v časopise Designum 2/2021 na s. 26
Predaj časopisu Designum
