Karol Rosmány – propagačné materiály pre vydavateľstvo Tatran, druhá polovica 60. rokov 20. storočia

Významný slovenský grafický dizajnér Karol Rosmány (1937) sa počas vysokoškolského štúdia na Fakulte architektúry SVŠT, ktoré absolvoval v roku 1962, začal zaoberať grafickým dizajnom.

Práca na vizuálnej podobe knižných obálok, kde sa spája typografia, priestor a výtvarné umenie ho pohltila natoľko, že sa profesii grafického dizajnéra začal venovať naplno. Hoci sa realizovaním projektov budov či interiérov priamo nikdy nezaoberal, jeho práca s architektúrou často úzko súvisela. Z tejto oblasti sú významné jeho spolupráce so synom Karolom alebo kolegom Janom Meisnerom na informačných tabuliach pre Zväz slovenských výtvarných umelcov, Slovenskú výtvarnú úniu, Filozofickú fakultu UK v Bratislave či kaštieľ v Strážkach alebo informačných systémoch, ako napríklad pre Obvodný národný výbor Bratislava III. (spolu s kolegami V. Znášikom a B. Hrašnom).

Z vlastného záujmu Rosmány ešte ako študent húževnato posielal do rôznych knižných vydavateľstiev svoje návrhy na knižné obálky, na základe čoho sa mu potom niektoré vydavateľstvá ozvali s pracovnou ponukou. Jedným z prvých, ktoré ho oslovilo, bolo vydavateľstvo Tatran, založené v roku 1947. V roku 1953 sa premenovalo na Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry (SVKL) a v roku 1965 sa opäť vrátilo k pôvodnému názvu. 

Knižné obálky z prvej polovice 60. rokov vynikajú minimalistickým spracovaním kresbových prvkov (napríklad Miller, A.: Po páde, SVKL, 1964; Calvino, I.: Rozdvojený vikomt, Televízne hry, SVKL, 1965; Jarunková, K.: Az egyetlen, Móra, 1965), postupne od polovice 60. rokov u Rosmányho dominuje práca s písmom – typografiou (napríklad Xenofón: Spomienky na Sokrata, Platón: Sokratova obrana, Tatran, 1970; Ludrovský, J.: Žili sme vo Francúzsku, Epocha, 1968; Parandowski, J.: Alchýmia slov, Tatran, 1972) a stále častejšie sa objavujú prvky koláže (Nižnánsky, J.: Čachtická pani, Tatran, 1967; Cortázar, J.: V každom ohni oheň, Tatran, 1971). Okrem vydavateľstva Tatran pracoval na grafickej úprave a navrhoval obálky kníh a publikácií pre nakladateľstvo Pravda, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, vydavateľstvo Pallas, Práca, Slovenský spisovateľ, Smena, Šport, Madách, Mladé letá a tiež Veda.

Vo svojich začiatkoch Rosmány zažil ešte časy rukodielnej práce, kedy boli ceruza, štetec, tuš, tempera, kružidlo a pravítko jeho hlavnými pracovnými nástrojmi. Elementárne kreslenie návrhov, skicovanie rôznych variant, vystrihovanie a lepenie až po návrhy písmen, ktorých škála bola v danej dobe v tlačiarňach veľmi obmedzená, boli jeho každodennou tvorivou prácou.

S tou sa stretol aj pri realizácii reklamných a propagačných materiálov pre vydavateľstvo Tatran, pre ktoré okrem knižných obálok navrhol aj niektoré edičné značky (Prameň, Meteor, Slovenská tvorba). Pri  tejto práci sa k primárnej informačnej funkcii v tvorbe grafického dizajnu postupne pridáva reklamné zaujatie vizuálnym stvárnením v podobne vážneho či humorne ladeného gesta. Práve moment vtipného zaujatia sa objavuje na reklamnej záložke pre vydavateľstvo Tatran. Je to informácia o knižnej novinke od talianskeho spisovateľa Alberta Moraviu Nové rímske poviedky (1966), kde využil autor drobnú vtipnú ilustráciu evokujúcu históriu starovekého Ríma.  Legendu o Romulovi a Removi, dvoch bratoch, ktorých vychovala vlčica, nahrádza Rosmány dvoma dospelými postavami, ktoré sedia pri nohách psa. Tlačenú verziu tohto materiálu dopĺňa autorský originál kresby a približuje tak proces tvorby času bez počítačov, keď sa museli všetky podklady pripraviť ručne s poznámkami pre tlačiara. Vreckový kalendár na rok 1965 bol riešený ilustračne s využitím lineárnej kresby ľudskej postavy stojacej pri obrovskej knižnici a rebríku. Na úzkej reklamnej stránke orientovanej do výšky sa prejavil Rosmányho záujem o písmo, keď použil viac druhov písmových fontov podľa toho, aký žáner literatúry pomenúvajú. Všetky spomínané reklamné a propagačné práce autor daroval do zbierok Slovenského múzea dizajnu a boli vystavené v rámci Diela mesiaca september 2020 na výstave 100 rokov dizajnu Slovensko.