K otázkam o dizajne produktov

Akým spôsobom môžeme odpovedať na otázku, ako sa darí slovenskému produktovému dizajnu? Určitú predstavu nám dokážu poskytnúť čísla, ďalšiu hodnotnú vrstvu informácií môžu pridať názory slovenských dizajnérov, no a najspoľahlivejšou vizualizáciou odpovede sú dizajnérske produkty. Na vykreslenie obrazu o jeho ďalšom smerovaní je užitočné pozrieť sa aj na to, kam sa dizajn ako disciplína posúva.

Ukazovatele (ne)úspechu

Aké sú najpresnejšie ukazovatele úspešnosti krajiny v dizajne? Stúpajúca suma faktúr za dizajnérske činnosti? Počet prihlášok do dizajnérskych výziev? Spokojnosť dizajnérov? Sú vyjadrením úspechu samotné produkty? Ich počet, kvalita alebo odkaz, ktorý nesú? Ich úspech za hranicami? Alebo povedomie o dizajne medzi širokou verejnosťou či jeho usídlenosť v každodennej kultúre? Kde pri hľadaní odpovedí začať? Prihliadať pritom na subjektívny pocit vychádzajúci z počtu spolu-absolventov odboru dizajn, ktorí sa dnes dizajnom živia a nežijú v zahraničí, ani nemajú viacero zamestnaní? Je vhodné začať porovnaním s inými krajinami?

Výskumníci z niekoľkých britských univerzít si pravdepodobne kládli podobné otázky pri zostavovaní rebríčka krajín podľa ich potenciálu v oblasti dizajnu, ktorý bol výsledkom širšej štúdie zameranej na vytvorenie hodnotiaceho rámca pre dizajn na národnej úrovni.¹ Na tento účel navrhli sériu indikátorov, ktoré spolu tvoria obraz národnej kapacity jednotlivých krajín v dizajnérskom odvetví. Indikátory zahŕňajú verejné investície na propagáciu a podporu dizajnu, počet registrácií dizajnu a ochranných známok, počet absolventov dizajnérskych odborov, počet firiem podnikajúcich v dizajne, ich celkový obrat či zamestnanosť v sektore. Rebríček bol vytvorený ešte v roku 2009 a predstavuje len malú vzorku krajín, ale ponúka návrh metódy, podľa ktorej je možné postupovať pri skúmaní, ako sa v oblasti dizajnu darí napríklad aj Slovensku.

Svetová organizácia duševného vlastníctva² zasa každoročne zoraďuje krajiny sveta na základe globálneho inovačného indexu (GII)³, ktorý poskytuje určitú predstavu o inovačnej kapacite krajiny. Zohľadňuje množstvo ukazovateľov zoskupených do takzvaných inovačných pilierov, ako napríklad infraštruktúra, sofistikovanosť trhu, ľudský kapitál a výskum, ale aj kreatívne výstupy krajiny. Slovensko sa v roku 2020 spomedzi 49 vysokopríjmových ekonomík umiestnilo až na 36. mieste a spomedzi 39 európskych ekonomík na 26. mieste. Zo správy o výsledkoch Slovenska vyplýva niekoľko zaujímavých skutočností – inovačný výkon Slovenska je nižší, ako sa očakáva pri jeho úrovni celkového rozvoja, zároveň však v pomere k výške investícií do inovácií produkuje viac inovačných výstupov. Z veľkého množstva meraných ukazovateľov pritom dosahuje jednoznačne najlepšie výsledky v kategórii kreatívnych tovarov a služieb, konkrétne v ich exporte. Tieto výsledky by sa dali voľne preformulovať do tvrdenia: na Slovensku je inovačný potenciál, ale chýba mu väčšia podpora.

Viac sa dočítate v časopise Designum 3/2021 na s. 6
Predaj časopisu Designum

1 Moultrie, James, Livesey, Finbarr: International Design Scoreboard: Initial indicators of international design capabilities. Londýn : Design Council, 2009.
2 WIPO (World Intellectual Property Organization).
3 Global Innovation Index, online: www.globalinnovationindex.org.