Festival Sensorium tento rok rozširuje obzory

V Bratislave sa v dňoch 7. – 9. júna po štvrtýkrát uskutoční festival Sensorium, tento rok na tému „Rozšírená myseľ“, ktorú organizátori predstavia v kontexte vzťahov technológií a základných ľudských hodnôt.  Festival ponúka inštalácie, prednášky, diskusie a workshopy o dizajne, architektúre, umelej inteligencii, virtuálnej realite, dátových vizualizáciách a umení. Cez optiku rozšírenej mysle sa návštevníci dozvedia, ako s týmto tvorivým princípom narábajú umelci, dizajnéri a technológovia. Viac sa o programe dočítate v rozhovore s Luciou Dubačovou, riaditeľkou festivalu a jeho hlavným kurátorom Philom van Kemenade.

E: Prečo ste si vybrali práve túto tému?
Philo: Ak sa pýtame, ako technológia ovplyvňuje naše životy, myslím, že väčšina z nás by súhlasila s tým, že náš súčasný vzťah k technológiám, ktoré používame, nie je úplne zdravý. Či už je to všade prenikajúce sledovanie, ideologické ovplyvňovanie alebo návykové vzory užívateľského rozhrania. Digitálne technológie používané miliónmi sa často nezdajú byť na našej – ľudskej strane, čo je však škoda. Sme pevne presvedčení o tvorivej sile, ktorú digitálne technológie ponúkajú. Bez ambície pokryť túto problematiku zoširoka, sme sa rozhodli začať diskusiu na festivale Sensorium z pozitívnej perspektívy. Sme presvedčení, že zameraním sa na aspekty, ktorým sú ľudia prirodzene naklonení, a na vytváranie technológií okolo nich, pracujeme na humánnejšej, udržateľnejšej a inkluzívnejšej budúcnosti.
Lucia: Prvotným impulzom bola aktuálnosť témy. Rozšírenie sa môže zdať ako nekonkrétny, resp. veľmi všeobecný pojem, ale akékoľvek nástroje, nielen technológie, rozširujú naše schopnosti a podporujú kreativitu už odkedy sme na tejto planéte. Dostávame sa do štádia vývoja technológií, kedy nevieme odhadnúť dopad rozšírenia, aký nám poskytujú súčasné technológie a málo sa o tom diskutuje. Téma rozšírenia má na našom festivale dva základné smery. Prvým je rozšírenie v zmysle rozšírenia našich zmyslov, tela, kde sa zameriavame na to, ako sú už teraz rozširované technológiami – ako napr. 3D tlačené protézy cez tému cyborgov – až po možnosti, ktoré nám poskytuje v rámci rozširovania našich schopností obyčajný telefón. Druhým smerom je téma, ako nám ako ľudským bytostiam pomáhajú technológie v kreativite. Téma taktiež reflektuje VR, AR a mixovanú realitu a ich obsahy a ich význam pre spoločnosť.

E: V čom považujete rámec nazerania na vývoj technológií ako na nástroj „na rozšírenie ľudského intelektu“ Douglasa Engelbarta za kľúčový?
Philo: Často je užitočné pozrieť sa na to odkiaľ prichádzame, aby sme zistili, kam máme ísť. História nám ponúka úžasné príklady vízií pre to, čím počítače môžu byť a nápady Douglasa Engelbarta sú v tomto ohľade obzvlášť stimulujúce. Aj keď jeho myšlienky inšpirovali technológov a podnikateľov na celom svete, mnohé základné princípy sa nedostali do súčasnej technológie pre koncových užívateľov, tobôž nie do priemyslu, ktorý ich obklopuje.

Vyzerá to tak, že sa nachádzame v dôležitom období, v ktorom si dizajnéri čoraz viac uvedomujú potrebu byť kritickí, ako aj priznať si zodpovednosť, ktorá prichádza s navrhovaním produktu, ktorý používajú milióny. „Rozšírenie ľudského intelektu“, ktoré bolo zverejnené pred viac ako päťdesiatimi rokmi, je stále vizionárskym rámcom na riadenie výskumu a vývoja, ale viac než čokoľvek iné, je to odvážne a inšpirujúce vyjadrenie o cieli tvorivej práce.

E: V kurátorskom texte uvádzate, že tvorivá prax môže aktívne prispieť k budúcnosti budovanej na ľudských hodnotách, prejave a schopnostiach. Ako?
Philo: Priniesť niečo nové do sveta zvyčajne vyžaduje úsilie, takže samotná skutočnosť, že niekto prešiel ťažkosťami, aby sa tam dostal, poukazuje na motiváciu, ktorá za tým stojí. Motivácia tvorcu hrá obrovskú úlohu vo funkcii, ktorú ich tvorba hrá v živote ľudí. Platí to najmä pre digitálne produkty, ktoré sprostredkúvajú sociálne vzťahy, dosahujú veľké časti sveta a sú neustále prispôsobované na dosiahnutie určitých cieľov. Víziou Douglasa Engelbarta je určitým spôsobom cieľ, o ktorý sa má usilovať. Zameriame sa na šťastie? Vplyv? Alebo na posilňovanie ľudských schopností spolupracovať, či riešenie spoločenských otázok?

E: Môžete viac priblížiť vaše Laboratórium rozšírenej pozornosti?
Lucia: Laboratórium rozšírenej pozornosti je už tradičným intenzívnym formátom festivalu Sensorium, ktorý uskutočňujeme vo forme voľného štvordňového hackathonu. Zúčastniť sa ho môže 25 ľudí z celého sveta, no vyberáme účastníkov vo vyrovnanom pomere: technológ, umelec, dizajnér, programátor tak, aby sa dali vytvoriť multidisciplinárne tímy, v ktorých účastníci pracujú. Je to jedinečná príležitosť stať sa súčasťou rozmanitého tímu nielen schopnosťami ale aj kultúrne. V minulosti sa nám prihlásili účastníci aj z Kórei, Švédska alebo Talianska. Laboratórium rozšírenej pozornosti je aj výbornou príležitosťou tvoriť v spolupráci s facilitátormi a mentormi. Tento rok nimi budú umelci pôsobiaci v Haagu Jonathan Reus a Sissel Marie Tonn, mentormi budú hudobník a softvérový inžinier Marcello Lussana a multimediálny dizajnér britského štúdia Hirsch & Mann – George Profenza. Uzávierka prihlášok je už 15.4.

E: V čom spočíva vaša spolupráca s podujatím Bratislava Design Week?
Lucia: Ide o prvý krok komplexnejšej stratégie, ktorú by obe podujatia chceli v budúcnosti rozvíjať nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku. Keďže Sensorium je interdisciplinárnym podujatím, jeho cieľom je, a vždy bude, združovať skupiny ľudí z rôznych odborov, ktoré sú aktuálne roztrieštené do rôznych menších mikrokomunít. Dizajnéri tvoria kostru tejto interdisciplinárnej skupiny. BADW rovnako vníma dôležitosť napojenia dizajnérskej komunity na iné odbory, akými sú informačné technológie, rôzne oblasti vedy, sociológie, filozofie a enviromentalistiky. Práve z tohto dôvodu začíname skúmať možnosti kreovania interdisciplinárnej komunity, zatiaľ prostredníctvom otvorených verejných diskusií a workshopov na námestí SNP a čiastočného prepojenia programu inštalácií v meste 7. – 9. júna 2019. Chceme postupne viac a viac vťahovať profesionálov do tém, ktoré by inak nepovažovali za nevyhnutné pre svoju prácu, a tak iniciovať interdisciplinárnu komunikáciu s cieľom podporovať a motivovať vývoj dizajnérskych a technologických produktov a služieb tak, aby nadväzovali a pozitívne rozvíjali dôležité ľudské hodnoty a spoločnosť ako takú. Chceme dávať do popredia myšlienky, ktoré nie sú len technicky možné, a preto ich realizujeme, ale také, ktoré vychádzajú z ľudských hodnôt.

E: Aký program z tohto ročníka festivalu Sensorium by ste odporučili dizajnérom?
Lucia: Určite by som im odporučila Stefanie Posavec, londýnsku dizajnérku, umelkyňu a autorku, pre ktorú sú dáta obľúbeným materiálom. Jej projekty zahŕňajú vizualizácie dát, dizajn kníh, informačný dizajn a umelecké diela. Tieto Stefanie vystavovala vo svetových galériách vrátane MoMA (New York), CCBB (Rio de Janeiro), Centre Pompidou (Paríž), V&A, Design Museum a Somerset House (Londýn). Jej práca je tiež súčasťou trvalej zbierky Múzea moderného umenia v New Yorku. Kniha Dear Data, ktorú vytvorila v spoluautorstve s dizajnérkou Giorgiou Lupi vyšla v dvoch renomovaných vydavateľstvách. Tento rok máme program so zameraním aj na architektúru, kde máme aj dvoch slovenských hostí – Danicu Pištekovú a Jána Perneckého, ktorí sa venujú najaktuálnejším, skoro až futuristickým prístupom k digitálnej architektúre a navrhovaniu. Ján Pernecký bude hovoriť o využívaní algoritmov a počítačových procesov v navrhovaní architektúry a urbanizme. Danica Pišteková pracuje s textíliami a skúma priestor medzi človekom/telom a architektúrou a to, ako by tento priestor mohol byť využívaný. Tento prístup študovala v Centre pre informačné technológie a architektúru v Kodani.

Hlavným hosťom festivalu, ktorého prednášku určite odporúčam, je Elliot Woods z umeleckého štúdia Kimchi and Chips zo Soulu v Južnej Kórei, ktoré je najprogresívnejším štúdiom v tvorbe inštalácií. Kimchi and Chips sú vizuálno-priestorovým fenoménom posledných rokov. Ich inštalácie nemajú na svete konkurenciu a vo svojej komplexnosti vyjadrujú nádherné jednoduché myšlienky často v prepojení s naturálnymi javmi. Ich práca ukazuje, že umenie, veda a filozofia nie sú len príbuzné disciplíny, ktoré musia byť premostené, ale pôsobia ako alternatívne mapy na rovnakom území. Ich nedávna inštalácia Halo v Somerset House priniesla slnko na zem v opojnej alchýmii technológie a prírody. Kimchi and Chips sa stali prvými umelcami z Kórei, ktorí vyhrali cenu uznania na Ars Electronica v Linzi vyjadrujúcu ich význam v oblasti mediálneho umenia. Svoje techniky zverejnili online vo viac ako stovke open source knižníc, nespočetné množstvo ďalších kreatívcov aplikovalo filozofiu tohto štúdia a začlenilo ju do svojej práce.

Ďalšími potvrdenými hosťami nadchádzajúceho ročníku festivalu Sensorium sú Christopher Csíkszentmihályi (USA/PT), Cristobal Valenzuela (USA), Jonathan Reus (NL/US), George Profenza (UK/RO) a Aleksandra Przegalińska (PL). Okrem toho ponúkne festival revolučné umelecké diela využívajúce nové technológie, no predovšetkým možnosť stretnúť sa s medzinárodne uznávanými umelcami a dizajnérmi. Hlavným dejiskom bude Pistoriho palác, Sensorium však prvýkrát uvedie aj program pre širokú verejnosť, ktorý sa bude konať aj vo verejných priestoroch Bratislavy – môžete sa tešiť na inšpiratívne diskusie, predstavenia a výstavy.

Viac informácií tu.