Dizajnové myslenie a dizajn služieb na Slovensku

Pri písaní tohto príspevku ma okrem mnohých odborných textov inšpiroval článok mladých absolventov Kabinetu informačných štúdií a knihovníctva Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne Pavly Minaříkovej a Romana Novotného Kdo potřebuje design knihovních služeb? (1) Z vlastnej skúsenosti počas pôsobenia na pôde viacerých kultúrnych inštitúcií na Slovensku viem, že navrhovanie novej služby či snaha o inováciu služieb a procesov je v týchto, zo svojej podstaty konzervatívnych inštitúcií prijímaná a realizovaná skôr ťažko a s problémami. Vždy preto so záujmom sledujem iniciatívy a výskumy kolegov v zahraničí, ktorí sa pokúšajú využiť nové metódy pri navrhovaní služieb inštitúcií slúžiacich verejnosti. V článku sa chcem venovať českým a slovenským inšpiratívnym publikačným výstupom a projektom a pokúsiť sa nazrieť, ako na tieto tendencie reagujú múzeá, galérie alebo knižnice.

Potrebujú pamäťové a fondové inštitúcie dizajn služieb?

Ako sa v súčasnosti pozeráme na tieto kultúrne inštitúcie, o ktorých máme vžité predsudky? Zvyčajne si ich predstavujeme ako priestor, kde sa o knihy starajú knihovníci, alebo o múzejné exponáty múzejníci a galerijní pracovníci. Dnes sa však na tieto kultúrne inštitúcie musíme pozerať a postupne aj pozeráme inak – ako na verejné inštitúcie poskytujúce služby. Knižnice sú zriadené na Slovensku v zmysle Zákona o knižniciach z roku 2015². Tak knižnice, ako aj múzeá a galérie slúžia štátu ako miesta, kde sa šíri a zdieľa poznanie, a tiež miesta, kde sa uchováva a chráni kultúrne dedičstvo národa. Prístup k poznaniu a informáciám je úzko spätý s demokraciou, čo je dnes v časoch neustálej spoločenskej a politickej transformácie ťažká a náročná pozícia. Pamäťovým a fondovým inštitúciám na Slovensku³ však v posledných rokoch podľa štatistík Ministerstva kultúry SR⁴ postupne ubúda počet používateľov a návštevníkov, najmä mladších ročníkov, a to už v období pred začatím pandémie. Túto skutočnosť berú inštitúcie najmä v susedných krajinách ako výstrahu, ale aj ako výzvu. Pokúšajú sa čeliť tejto skutočnosti. Snažia sa práve pomocou identifikácie skupín používateľov (ktorá presahuje demografické charakteristiky) a ich potrieb navrhovať nové služby. Také, ktoré budú využívané a potrebné. Zahraničné skúsenosti nám ukazujú, že úlohy týchto pamäťových a fondových inštitúcií môžu ďaleko presahovať tradičný horizont symbolizovaný mýtom o „požičovni“ kníh alebo depozitári múzejných exponátov. Knižnice sú dnes nielen komunitnými priestormi, ale ich súčasťou sú napr. makerspaces – dielne s 3D tlačiarňou či frézou (vo Vedecko-technickej knižnici DeLaMare na Nevadskej univerzite v Reno; USA)⁵ alebo nahrávacie štúdiá (Mestská knižnica v Norimbergu)⁶. Podobnou premenou prechádzajú aj galérie a múzeá. Čo ešte môžu urobiť tieto inštitúcie pre to, aby svoje výzvy a transformáciu, pred ktorou stoja, zvládli? Môže im pomôcť dizajnové myslenie?

Dizajnové myslenie je označované ako proces, ktorý umožňuje komukoľvek aj bez dizajnérskeho vzdelania skúmať problémy a tvorivo odpovedať na otázku, ako to môžeme urobiť lepšie? alebo ako by sme mohli….? Aj preto v súčasnosti ľudia používajú dizajnové myslenie naprieč disciplínami. Je však potrebné porozumieť tomu, čo všetko sa pod týmto pojmom skrýva. Dizajnové myslenie podľa Marca Stickdorna⁷ nie je len proces alebo spôsob myslenia, ale komplexný koncept, ktorý zahŕňa súbor nástrojov, spôsoby interdisciplinárneho flow, teda prenosu informácií medzi disciplínami, alebo sa za dizajnové myslenie považuje dokonca manažérsky prístup k fungovaniu organizácie. Populárne je v komerčnej sfére, ale využíva sa aj na riešenie problémov a úloh vo sfére verejných služieb⁸. Hovorí sa o ňom často, ba možno nadobudnúť dojem, že patrí už aj medzi tzv. buzzwords, prinajmenšom za hranicami Slovenska. Zároveň je nutné podotknúť, že vôbec nie je jednoduché nájsť jednu definíciu, ba ani viacero „podobných“ či prekrývajúcich sa. Naopak, pri snahe definovať dizajnové myslenie, teda design thinking – a dizajn služieb narazíme na viacero problémov. Stretneme sa s rôznymi výkladmi obidvoch pojmov v akademickej, ale aj komerčnej oblasti.

Skok do neznáma?

Problematika dizajnu orientovaného na používateľa, ako aj dizajnu orientovaného na proces zmeny nie je vôbec nová. V oblasti vedy sa prvýkrát objavuje tento kognitívny postup už v knihe amerického vedca a psychológa Herberta A. Simona z roku 1969 The Sciences of Artifical⁹ a v súvislosti s dizajnom v roku 1973 v knihe Roberta McKima Experiences in Visual Thinking.¹⁰ Dizajnové myslenie na rozdiel od kritického myslenia, ktoré je spojené s procesom analýzy a rozkladu, je orientované na proces tvorby a generovania nápadov. Každý človek, ktorý využíva metódy dizajnového myslenia, sa stáva „dizajnérom“. Táto metodológia je totiž aplikovateľná pri riešení problémov z rôznych odvetví ľudskej činnosti. Výrazným medzníkom pre dizajnové myslenie bol rok 1991, keď absolvent Stanfordskej univerzity David Kelley založil dizajnérsku spoločnosť IDEO, ktorá design thinking preslávila a ďalej rozvíjala, ako aj publikácia Design Thinking, ktorú v rovnakom roku publikoval Peter Rowe¹¹. Ďalším významným posunom bolo vydanie knihy Donalda A. Normana Design for Everyday Things. Norman, profesor informatiky a kognitívnej psychológie, sa už v roku 1988 v prvom vydaní tejto knihy, vtedy ešte pod názvom Psychology of Everyday Things, začal zamýšľať nad interakciou ľudí s výrobkami dennej potreby, všednými vecami. Hľadal odpovede na otázku, prečo používatelia nevedia, ako ich majú používať. Chybu nehľadal a dodnes nehľadá na strane používateľa, ale v zle navrhnutom produkte. Hovorí, že takýto produkt odzrkadľuje nedostatok záujmu výrobcu o pohodlie používateľa.¹² Nekladie však aspekt pohodlia používateľa na tú najvyššiu priečku na úkor ostatných aspektov, považuje ho za rovnocenný s ostatnými (estetika, krása). Svojím psychologicko-analytickým prístupom do problematiky napriek tomu vnáša nové provokujúce otázky, ktoré podáva zrozumiteľným spôsobom, čím svoje myšlienky dostáva k širšiemu publiku. Dizajn zameraný na človeka tak získava širokú podporu publika a stáva sa z neho jeden z najväčších trendov posledných desaťročí. Dizajnové myslenie rovnako kladie dôraz na pocity a potreby používateľa – čo je spoločnou črtou s „normanovským“ prístupom a trendom.

1. Minaříková, Pavla – Novotný, Roman: Kdo potřebuje design knihovních služeb?/ Who needs library service design?. ITlib. Informačné technológie a knižnice [online]. Bratislava : Centrum vedecko-technických informácií, 2016 (1): 45-49 [cit. 2022-2-25]. Dostupné na internete: https://itlib.cvtisr.sk/wp-content/uploads/docs/45_kdo%20potrebuje.pdf
2. Zákon č. 126/2015 Z. z. zo 6. mája 2015 o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. 2015. In: Zbierka zákonov SR. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, 39/2015. Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/126/20180701
3. Pamäťové a fondové inštitúcie – týmto pojmom označujeme v článku archívy, múzeá, galérie a knižnice. Pojem je používaný v kultúrnom sektore na Slovensku približne od roku 2008; pozri: Použitá literatúra a https://www.fpu.sk/sk/program/5-pamatove-a-fondove-institucie/. Z pohľadu štatistík týkajúcich sa návštevnosti múzeí, galérií a knižníc je obdobná situácia aj v Českej republike, pozri napr.: https://ipk.nkp.cz/statistika-pruzkumydokumenty/statistiky/01_stat.htm#knihovny
4. Výsledky štátneho štatistického zisťovania v oblasti kultúry. 2021. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky [online]. Bratislava [cit. 2022-2-28]. Dostupné na internete: https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/statistika-kultury/vysledky/
5. Prednáška Tary Radniecki na konferencii INFOS’21 v júni 2021 online: https://infosonline.sk/schedulelayout-1 a jej prezentácia: https://drive.google.com/file/d/1GCohNF7YjJ1mMn1ud1s7Q2i5x_SyDFwN/view
6. Stadtbibliothek Nürnberg https://www.nuernberg.de/internet/stadtbibliothek/medienangebot.html
7. Stickdorn, Marc – Hormess, Markus Edgar – Lawrence, Adam – Schneider, Jakob: This Is Service Design Doing: Using Research and Customer Journey Maps to Create Successful Services. O’Reilly Media, 2016, s 14.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 1/2022 na s. 68
Predaj časopisu Designum