Chlieb a hry Designbloku

Tohtoročný medzinárodný festival dizajnu Designblok začal pomyselnou hostinou a skončil reálnou víchricou. Jeho brány na pražskom výstavisku boli pre verejnosť otvorené od 26. do 29. októbra, keď podujatie predčasne ukončil silný vietor, ktorý spôsobil pád strechy na Priemyselnom paláci, hlavnom dejisku Designbloku. Nasleduje výrez z toho, čo mali možnosť zažiť návštevníci, ktorí sa rozhodli festival navštíviť v prvých troch dňoch.

Išlo už o devätnásty ročník tejto najväčšej prehliadky dizajnu a módy v strednej Európe a po tretí raz sa jej sídlom stal areál výstaviska Holešovice. Superstudio v impozantnom pravom krídle Priemyselného paláca zastrešuje prezentácie etablovaných firiem a značiek. Openstudio pod gigantickým stanom, na mieste zhoreného ľavého krídla, patrí dizajnérom, štúdiám, menším firmám a školám. Art House v Lapidáriu Národného múzea predstavuje tradične inštalácie na pomedzí dizajnu a umenia zasadené do historickej zbierky sôch a plastík. Okrem týchto miest patria k Designbloku sprievodné podujatia v galériách, butikoch a showroomoch v celej Prahe. Tento rok to bolo vyše 300 dizajnérov a tvorcov, doterajší rekord Designbloku, ostávalo už len to všetko skonzumovať.

Ako po minulé roky, aj tentoraz mal festival svoju ústrednú tému. Po ročníku s pomerne kritizovaným výberom – sloboda, nasledovali relatívne „neškodné“ témy, šport a tá tohtoročná – jedlo. Podľa slov riaditeľky Designbloku Jany Zielinskej „[j]edlo nielen v zmysle reálnej potravy, ale v širšom kontexte zmyslových zážitkov s ním spojených (…). Potrava pre telo aj srdce.“ Téma jedla mala byť prítomná vo všetkých výstavných priestoroch festivalu, väčšinu vystavovateľov však úplne obišla. Nielen čo sa týka vystavených produktov, téma bola prevažne neviditeľná aj v inštaláciách a dizajne výstavných stánkov. Napriek tomu sa našlo zopár svetlých príkladov prepojenia exponátov s tematikou festivalu. Bola to spolupráca mobilného operátora a troch mladých dizajnérov v expozícii predstavujúcej možnú výrobu čokoládových bonbónov prostredníctvom 3D tlače. Alebo ReLife, kolekcia minimalistických hračiek v tvare sladkostí od dizajnéra Vojtěcha Podlesného, vyrobených z odpadu vzniknutého pri výrobe víriviek firmy UUSPA. Ďalšou dobrou ukážkou bol TOOL one, experimentálny koncept zdieľanej jedálne, ktorý vytvoril francúzsky architekt a dizajnér Martial Marquet.

Ak vynecháme možnosti občerstvenia, kde sa teda jedlo vo funkcii témy Designbloku objavilo? V sprievodnom programe mu bolo venovaných len niekoľko podujatí, časť piatkového večera alebo cukríkový workshop pre deti. V Designérii, monumentálnej vstupnej hale paláca, dostali príležitosť na tvorivé znázornenie témy dizajnéri Maxim Velčovský a Veronika Jiroušková. Inštalácia Cukráreň u Maxima a Veroniky obsahovala nadrozmerné kulisy cukroviniek, perníkové chalúpky, kolotoče, cukrovú vatu, nafukovací objekt pre deti a pripomínala skôr trhy, ktoré sa v priestore výstaviska bežne organizujú. V koncepcii nazvanej česká cukráreň sa objavila aj luxusná značka čokolády Rozbíjím se či kolotoč pozliepaný z nábytkových kusov a portrétov dizajnérov firmy Vitra. A tiež azda najvýraznejší sponzor festivalu s kaviarňou a nezmyselným zrkadlovým tunelom obalenými heslami ako „priestor, emócia a nekonečnosť“, z dielne dizajnérov Jana Plecháča a Henryho Wielgusa. Ponúka sa otázka, aká je vlastne funkcia témy Designbloku, keďže zjavne neslúži žiadnemu hlbšiemu koncepčnému zámeru a aj v materiáloch k podujatiu narazíte iba na texty znejúce ako marketingové slogany.

Najvýraznejšie sa téma jedla odrazila na vizuále Designbloku. Ten zobrazoval momentky z farebnej „koláčovej vojny“ študentov tvoriacich výber výstavy Erste Premier Talent Display, novinky tohto ročníka. Kurátormi výberu boli Jana Zielinski a Jiří Macek a medzi sedem talentov sa so svojou kolekciou Snové priestory zaradila aj absolventka VŠVU Jana Voňková. Podľa organizátorov mal tohtoročný vizuál prepojiť témy jedla, boja a mladých dizajnérov, ktorých podpora je ich dlhodobým cieľom. Tieto témy sa im naozaj podarilo vizuálne prepojiť, keďže fotografie zobrazujú mladých dizajnérov v bielych košeliach bojujúcich jedlom. Výsledný vizuál nepôsobí ani chutne, ani v pražských uliciach „nezasvietil“ tak, ako napríklad v predošlých dvoch ročníkoch.

Na druhej strane, námet aktuálneho ročníka pomerne dobre vystihuje charakter podujatia – je to hostina, oslava, ktorá má ambíciu zabaviť a spropagovať dizajn ako taký medzi českou verejnosťou. Na to sa však naprieč festivalom nesie možno až príliš silný opar exkluzivity. Priveľa podujatí z programu je len pre pozvaných hostí a veľa z vystaveného dizajnu sa zobrazuje ako objekt túžby určený na obdiv, čím od seba bežného spotrebiteľa paradoxne ešte viac vzďaľuje. Takmer to pôsobí, akoby sa organizátori snažili vychovať v českom publiku viac znalcov a zberateľov. K tomu prispieva aj fakt, že medzi vystavovateľmi sa objavili aj galérie umenia s expozíciami obrazov a diela moderného umenia. V minulosti bola Designbloku často vyčítaná žánrová neurčitosť či nevyrovnanosť. Možno práve preto bolo označenie Prague Design and Fashion Week tento rok zmenené na Prague International Design Festival. Označenie festival, v zmysle slávnosti či oslavy, je celkom výstižné. Ku koncepcii festivalu sa hodí aj množstvo sponzorov, aj kurátorský výber prezentujúci „vedľa seba priemyselný dizajn pre bežnú spotrebu a umelecký dizajn pre zberateľov“.

S festivalovým zameraním ladí aj rétorika podujatia, ktoré má niekoľko pódií, a tiež svojich headlinerov a hviezdy. Tou hlavnou bol tento rok holandský dizajnér Richard Hutten, člen dizajnérskeho zoskupenia Droog, aj keď sa tu ako hosť predstavil už v roku 2010. Počas prezentácie na pódiu Reflex stage sa vyjadril, že oproti staršiemu ročníku zaznamenal na tom súčasnom viac firiem a komercie, pričom on sám preferuje tvorivú energiu mladých ľudí. Jeho výstava na jednom z balkónov Superstudia pritom predstavila autorský výber z množstva realizácií pre firmy a značky, napríklad luxusné mosadzné doplnky pre talianskeho výrobcu Ghidini 1961. V materiáloch aj na prezentácii sa často objavoval výrok Richarda Huttena, ktorým rád opisuje svoju tvorivú metódu. Tvrdí, že aj keď sa dizajn tradične zaoberá riešením problémov, on nerieši problémy, ale vytvára nové možnosti. Priznal, že môže náhodne nejaký problém vyriešiť, ale nikdy to nie je jeho zámer. Možno zhodnotiť, že so svojou dizajnérskou filozofiou skvele zapadá do selekcie podujatia typu Designbloku.

V Superstudiu bolo ďalej možné zhliadnuť inštalácie známych a menej známych českých, zahraničných aj slovenských firiem a značiek, magazínov a sponzorov. Ako to na podobných podujatiach býva, niekedy dizajn výstavného priestoru zatieni samotné produkty a ak je dostatočne atraktívny, publikum zaujme. V Superstudiu tak detské publikum očarila zvonkohra z pivných fliaš a nejeden nadšenec dizajnu si zapózoval v črepinovej inštalácii investičnej skupiny Penta, realizovanej štúdiom Olgoj Chorchoj. Veľká pozornosť od začiatku smerovala k návratu českej značky Rückl, rodinnej sklárne so 170-ročnou tradíciou výroby brúseného krištáľu. Nový život produkcii značky vdýchol jej súčasný umelecký riaditeľ a známy český dizajnér Rony Plesl. Jej nová kolekcia s názvom České nebe si nakoniec aj odniesla hlavnú cenu Designbloku. Za najlepšiu inštaláciu výrobcu bola vyhlásená doslova minimalistická expozícia firmy TON, napriek svojej skromnosti jednoznačne jedna z najpútavejších na festivale. Firma získala aj ocenenie za najlepší nový nábytok, stoličku Alba.

Pod stanom Openstudia bol návštevník vtiahnutý do prezentácie dizajnérov, štúdií, módnych tvorcov a školských ateliérov. V súlade s českou tradíciou tu bola vo veľkom zastúpená tvorba zo skla, keramiky a porcelánu, aj módna tvorba a šperk. Zo slovenských škôl sa tentoraz predstavil Ateliér keramiky VŠVU, z projektov tvorcov to boli bio-vázy Markéty Novákovej a Miry Podmanickej, Lúčetône (za projektom Lúčetône stoja Lenka Mlynarčíková, Ivana Zuskinová a Matúš Opálka) alebo crafting plastics!, aktuálne ocenený na Národnej cene za produktový dizajn cenou Dizajn s pridanou hodnotou. K stáliciam Openstudia už patrí české dizajnérske duo LLEV, ktoré na minulom ročníku získalo viacero nominácií a cien. Tento rok im bola opäť udelená cena, za najlepšiu kolekciu bytových doplnkov Infinite Connection s podtitulom Doplnky pre život na zemi, z ktorých sa im na neveľkom priestore podarilo vytvoriť harmonickú výstavu. Priestor oproti vchodu patril výstave finalistov medzinárodnej súťaže diplomových prác Diploma Selection. Z prihlásených diplomantov bolo vybraných pätnásť produktových dizajnérov a pätnásť módnych návrhárov, celkovo z desiatich európskych krajín. V produktovej časti zvíťazila konceptuálna kolekcia sýrsko-poľskej dizajnérky Anny Banoutovej, z módnych kolekcií tiež kolekcia poľskej autorky Uty Sienkiewiczovej. Druhé miesto za módny dizajn získala absolventka pražskej UMPRUM Lenka Vacková, ktorá vzbudila záujem verejnosti už svojím počinom na predošlom Designbloku. Namiesto vystavenia novej kolekcie sa vtedy rozhodla upozorniť na neudržateľnosť módneho priemyslu a zlé pracovné podmienky v textilných továrňach. Jej protestná performance Fast or Last bola neprehliadnuteľná: počas piatich dní si pred publikom nechávala na kožu tetovať logá známych módnych značiek. Boli tetované jej vlastnou krvou, takže po pár týždňoch z kože zmizli, čo je autorkina narážka na pominuteľnosť módnych trendov. S vystúpením sa predstavila aj počas týždňa dizajnu v Miláne v rámci výstavy UMPRUM, ktorá sa zaradila medzi 40 najlepších expozícií ročníka. Tento rok dizajnérka pokračovala v začatej línii, avšak od irónie sa posunula k vlastnému príspevku k riešeniu problému. Výsledkom je módna kolekcia, ktorá je, až na etikety a výšivky, kompletne vytvorená z recyklovanej látky získanej z textilného odpadu. Kolekcia vzišla zo spolupráce s českou firmou, ktorá recykluje a spracúva textilný odpad a využíva ho na výrobu produktov ma priemyselné využitie. Vo firme sa zamestnala ako dizajnérka (vôbec prvá v histórii firmy) a pracuje na spôsoboch ďalšieho využitia textilného odpadu v móde a interiérovom dizajne. „Nechcela som pracovať na ďalšej malej kolekcii vo svojom ateliéri. Išlo mi o to prispieť k väčšej systémovej zmene“, hovorí Lenka Vacková.

Priestor Art House je vyhradený pre výstavy dizajnu, ktorý organizátori označujú ako zberateľský či umelecký. Atmosféra a vizuálny kontrast moder – ných objektov osadených do scenérie historických sôch a architektonických prvkov pôsobia magicky. Čo sa týka kurátorského výberu diel, predsta vili sa tu zahraniční hostia festivalu Maarten Vrolijk, Patrick Rampelotto a Frank Tjepkema, aj domáci dizajnéri a umelci. Jiří Pelcl prezentoval novú kolekciu váz, v ktorých kombinuje sklo s materiálmi ako perie, vetvy alebo ženské vlasy. Mnohé z mien vysta – vených autorov sa tu však opakovali. Napríklad, na Designbloku doslova všadeprítomný Maxim Velčovský vytvoril tento rok inštaláciu na oslavu desiatich rokov značky Lasvit, ktorej je umeleckým riaditeľom. Hromada črepín objektov rozbitých pri výrobe bola situovaná na rovnakom mieste ako jeho predošlá, veľmi podobná inštalácia. Minulý rok bol Velčovský ocenený ako absolútny víťaz Designbloku, za tohtoročnú inštaláciu si vyslúžil aspoň nomináciu. Aj štúdio LLEV, takisto ako minulý rok, patrilo do úzkeho výberu pre Art House. Oproti spomínanej vydarenej prezentácii v Openstudiu tu však pripravilo rozpačitú a nekonzistentnú mydlovú inštaláciu na tému ľudského tela. Poľské dizajnérske duo chmara.rosinke, zaradené medzi za – hraničných headlinerov tohto ročníka, sa ako hosť Designbloku predstavilo už tretí raz. Aj teraz malo v lapidáriu k dispozícii ten istý veľkorysý priestor ako minulý rok a prezentovalo sa v ňom hlavne svojím konceptom pojazdnej kuchyne ešte z roku 2011.

Novinkou na tohtoročnom Design – bloku, ktorá stojí za zmienku, je konferencia Design & Business zameraná na propagáciu dizajnu pre firmy. Zaujímavé výstavy mal možnosť vidieť ten, kto sa vybral aj mimo areálu výstaviska. V galérii Mánes predstavili putovnú výstavu Echoes, prezentujúcu 100 rokov fínskeho dizajnu a architektúry v scénografii, ktorá stavila na interakciu ikonických produktov fínskeho dizajnu a súčasnej tvorby. Galéria UMPRUM hostila výstavu New Domestic Landsca – pes britského dizajnéra Paula Chamberlaina, ktorá skúmala témy starnutia, zdravotnej starostlivosti a bývania.

Dizajnér tvorí nábytok a predmety pre seniorov na pomedzí reality a fikcie, ktoré dávajú priestor na „myslenie prostredníctvom vecí“. Z nich vytvára rôzne hypotetické scenáre, ktoré sú síce miestami znepokojujúce, ale podnecujú zaujímavé otázky. Napríklad, ako sa v budúcnosti zmenia naše domovy pod vplyvom nových technológií spojených so zdravotnou starostlivosťou. Designblok by zniesol nepochybne viac výstav podobných tejto.

Ak by sa dal tento ročník Designbloku zhrnúť do jednej vety, znela by, že festival sa zrejme už teraz sústredil na prípravy budúceho, jubilejného ročníka. Verme, že je to tak. Bude zaujímavé sledovať, akým smerom sa bude Designblok profilovať v ďalších rokoch. Aj to, ako využije obrovský kreatívny potenciál tvorcov, ktorý má k dispozícii, a či bude návštevníkov aj naďalej lákať chlebom a hrami, alebo svoje hranice posunie o niečo ďalej.

Silvia Bárdová je produktová dizajnérka. Pôsobí ako doktorandka na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Zaoberá sa témou nomádskeho dizajnu.