Anna Ulahelová: V dizajne ma baví vizualizovať vzťahy a procesy

V aktuálnej Národnej cene za dizajn 2024 oslovil porotu v kategórii Nové horizonty aj projekt Živý dotazník, ktorý realizovala Anna Ulahelová (1989) v spolupráci s Branislavom Matisom. Anna je pôvodom z Čiech, venuje sa userexperience (UX) dizajnu, v preklade dizajnovaniu užívateľského zážitku, ale aj výskumu, vizualizácii dát a teórii dizajnu. Aktuálne pôsobí v Prahe a Bratislave. Je absolventkou doktorandského stupňa na Katedre vizuálnej komunikácie Vysokej školy výtvarných umení (2015 – 2019) pod vedením Marcela Benčíka a Stanislava Stankociho. Vo svojej dizertačnej práci realizovala výskum, ktorý sa zaoberal obsahom a širšími súvislosťami grafického dizajnu na Slovensku po roku 1989. Už počas štúdia inklinovala k projektom, ktoré sa zaoberali viac obsahom ako formou, začala sa vzdelávať v oblasti UX dizajnu a v súčasnosti v ňom aj aktívne pôsobí. V rozhovore sa rozprávame o tom, čo je podstatou navrhovania užívateľského zážitku, akým spôsobom využíva vizualitu vo svojej praxi a prečo považuje komunikáciu za dôležitú súčasť dizajnu.

Skús priblížiť tvoj projekt Živý dotazník (realizovaný v spolupráci s Braňom Matisom), o čo v tomto projekte ide?

Projekt Živý dotazník vznikol ako spontánna reakcia na túžbu vytvoriť niečo autorské, keďže v poslednom čase som sa sústredila najmä na klientske zadania. Prvotný impulz prišiel počas podujatia 1. máj v Novej Cvernovke, kde mám zdieľaný ateliér. Dostala som nápad využiť prítomnosť návštevníkov a vytvoriť priamo na mieste projekt, na ktorom sa ľudia budú spolupodieľať. Pramení to aj z môjho dlhodobého záujmu o výskum v teréne.

V dizajne často prezentujeme ľuďom hotové výsledky, čím ich nechávame v role konzumentov. Mňa však zaujímalo, ako ich zapojiť do procesu tvorby. Páčila sa mi predstava, že vytvoríme dialóg medzi inštitúciou a návštevníkom a zároveň sa môžeme niečo nové dozvedieť.

Metodiku si následne použila aj pri iných príležitostiach. Akú máš dosiaľ na to spätnú väzbu?

Áno, s miernymi obmenami som ho začala používať a preverovať. Napríklad na výstave v Továrni umenia v českých Litultoviciach (2023) som otázky upravila a zamerala ich viac na hodnoty a názory návštevníkov/čok, konkrétne na ich porozumenie a vzťah k umeniu. Pre prihlásenie do NCD som otázky taktiež upravila, aby v prípade, že by sa dotazník dostal na výstavu, sedeli s kontextom a návštevníci/čky si ho mohli aj reálne vyskúšať. Zamerala som ho na vzťah k dizajnu.

Ľuďom sa páčilo, že sa diela mohli dotýkať a interagovať s ním. Keď som sa nachádzala priamo na mieste, bavilo ma sledovať, ako ich to motivovalo otvárať sa, spomínať a diskutovať o témach, o ktorých by som sa za normálnych okolností nemala príležitosť dozvedieť. Tento interaktívny prístup umožňuje nielen zber hodnotných informácií, ale aj vytváranie hlbších vzťahov s publikom.

Použitie dotazníka pre mňa nebola úplne nová skúsenosť, pracovala som s ním aj pri svojej bakalárskej práci, kde som pod názvom Error 404: Anku nelze zobrazit skúmala, ako ľudia vnímajú stereotypy o ženách. Trochu mi to pripomína aj prístup umelkyne Cindy Chang¹, ktorú mám veľmi rada a ktorá tiež často využíva kreatívne a vizuálne nástroje na zaznamenávanie názorov, myšlienok či želaní komunít ľudí na rôzne témy.

Ako si napokon dospela k výslednému dizajnu tohto projektu? Ide o formu, ktorá je pomerne minimalistická a jednoduchá na výrobu, keďže otázky sú vyrezané do lepenky prostredníctvom lasera a rovnako aj slučky, ktoré slúžia na prevliekanie šnúrok.

S projektom mi pomohol Braňo Matis. Formálne výstupy nepovažujem za svoju najsilnejšiu stránku, preto ma tešilo, že som do procesu mohla zapojiť aj ďalšieho dizajnéra, ktorý ponúkol inú perspektívu. Braňo mi pomohol vytvoriť jednoduchší spôsob, ako dotazník vyplňovať, a tým zároveň ovplyvnil aj vizualitu, ktorá podporila celý koncept.

Výsledný dizajn nie je o super fancy estetike. Sú tam určite veci, ktoré by sa dali vylepšiť, napríklad použitie šnúrok bolo miestami problematické. Dôležitejšie však pre mňa je vnímať tento projekt ako nástroj alebo metodiku, ktorá sa dá modifikovať, a chcela by som ju ďalej rozvíjať. Uvažovala som nad tým, že by som ho v budúcnosti ponúkla aj ako open source, aby sa mohol stať dostupným pre širšiu verejnosť. Aj nedávno som dostala spätnú väzbu od svojich známych, že tento princíp niekde použili, a veľmi sa z toho teším.

Na výslednej vizualite dotazníka považujem za výborné to, že sa ľuďom priamo pred očami tvorí pomerne dobre čitateľný graf. Čo podľa teba zaujalo porotu?

Ťažko povedať. Pre mňa bol tento projekt skutočne čistá radosť a nominácia ma motivuje rozvíjať podobné projekty aj v budúcnosti. Som rada, že niekto ocenil, že dizajn môže efektívne pracovať s obsahom bez toho, aby musel byť nevyhnutne vizuálne ohromujúci. O dobrom dizajne často uvažujeme ako o špičkovom výstupe, ktorý musí byť remeselne dokonalý z vizuálnej aj typografickej stránky a na krásnom papieri. Hoci vôbec nechcem tento typ dizajnu nijakým spôsobom zhadzovať, tiež je dôležitý a má svoje miesto. Vo vizuálnej komunikácii ma však vždy skôr bavilo pohybovať sa najmä v koncepčnej rovine.

Okrem toho dnes dotazníky často fungujú v online priestore. To, že tento projekt je analógový a prebiehal na fyzickej úrovni, zrejme ovplyvnilo, že sa doň ľudia zapojili a mali z neho lepší a zábavnejší zážitok. Možno práve tento nový pohľad na získavanie spätnej väzby a tvorbu dotazníka ocenila porota ako dôležitú úlohu dizajnu.

Zámerne som vybrala tento projekt ako úvod do nášho rozhovoru, pretože mám pocit, že umožňuje jednoducho ilustrovať to, o čom sa budeme hlbšie rozprávať – o UX dizajne, ktorý aktuálne tvorí veľkú časť tvojej praxe. Je tento projekt príkladom UX dizajnu?

V širšom kontexte áno. Napríklad vo vzťahu k Novej Cvernovke by sa dal vnímať ako metodika zberu spätnej väzby, ktorá môže byť pre inštitúciu veľmi užitočná. Treba však poznamenať, že pre niektorých UX výskumníkov by táto metóda nebola dostatočne exaktná. Ide o pomerne kreatívny, voľnejší prístup, ktorý však tiež nachádza svoje uplatnenie, najmä v oblasti umenia a kultúry. Na druhej strane existujú systematickejšie metódy zberu a analýzy dát, pri ktorých je dôležité jasne definovať vzorku ľudí a ciele. Výskum tak dokáže poskytnúť dostatok dát pre potrebné rozhodnutia. Takéto postupy sa využívajú napríklad pri vývoji orientačných systémov alebo v komplexnejších užívateľských aplikáciách.

Oblasť UX dizajnu je dnes veľmi široká a v každom tíme môže zahŕňať rôzne činnosti a procesy. Okrem štandardného poňatia môže ísť napríklad aj o tvorbu informačných architektúr, copywriting, metódy participácie a inklúzie, service design…

Keby som to mala povedať zjednodušene, UX dizajn sa zameriava na vytvorenie vhodného užívateľského zážitku. Ten môže mať rôzne podoby podľa povahy projektu. Môj dotazník napríklad obohacoval inak pomerne nezáživnú aktivitu o hravú a kreatívnu interakciu, ktorá vo výsledku ľudí viac motivovala zapojiť sa. Inokedy ide o to, aby si ľudia dokázali jednoducho a rýchlo kúpiť lístok do kina, komunikovať s úradmi alebo sa zorientovať na letisku, čo môže byť dosť stresujúce.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2024 na s. 4. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.