A Be Ce Da Ľubomíra Krátkeho
„Písmo sú znaky, ktorými hovorí hmota k duchu.“ Alphonse de Lamartine
A
Atmosféru knihy vytvára v prvom rade typografia. Ak vaša písmová kompozícia nevyzerá esteticky a funkčne dobre, zákonite zlyháte, lebo TYPOGRAFIA je férový žáner. Ľubomír Krátky (19. 3. 1939 – 24. 6. 2022) však vo svojom nedávno ukončenom živote, presiaknutom intenzívnou tvorivou činnosťou, permanentne nachádzal prostredníctvom sádzaných alebo kaligrafovaných abstraktných znakov písma správne odpovede na výzvy a vynikajúce riešenia pre otázky zadaných úloh. Jeho životný program by mohol mať názov: Kniha (a kaligrafia) ako krásny artefakt. Sám o tom hovoril: „Rád by som urobil knihu, pre ktorú by som mal k dispozícii všetky podmienky potrebné na vznik jej dokonalej podoby: výber knižných písiem, papiera, knihárskych materiálov, dokonalú kníhtlač a dokončovaciu výrobu. Proste možnosť urobiť dokonalú typografiu so všetkými finesami, do posledného detailu. Vyvážený knižný celok, ktorý by sa mohol brať do rúk ako klenot. Pri riešení by som myslel na tradíciu knihy, ale v cítení 20. storočia.“1
B
Bielu plochu papiera, biely negatívny priestor knižnej architektúry Krátky neomylne a presne obstaval písmenami a obrazmi pozitívnych častí svojich typografických kompozícií. Ctil si nenahraditeľnú dôležitosť tohto negatívneho priestoru, prázdneho nepotlačeného miesta v knihe, ktoré zásadne ovplyvňuje jej estetiku. Názor Oldřicha Hlavsu je jednoznačný: „Typografická tvorba je v zásade logická a presná. Ale každá maličkosť musí byť poznamenaná KRÁSOU.“2 Krátkeho tvorivý svet bol jednoznačne nasmerovaný k vytváraniu krásy. Výsledok jeho práce je preto vzácne vyvážený – ovplyvňuje rovnako silno myseľ aj emocionálny zážitok pozorovateľa (čitateľa). Dokáže preto naliehavo pozývať diváka do priestoru svojej knižnej architektúry. A to je veľmi dôležitá vec!
C
Citlivé vnímanie ducha a výziev svojej doby, hlboká ľudskosť a univerzálna vzdelanosť mu umožnili držať krok s hektickým vývojom odboru typografie v 20. storočí – plnej totálnych premien technologických aj výtvarných.
D
Digitálna súčasnosť nášho odboru nedokázala zmeniť to, čo dávno dobre vieme – že typografia je náročná, zdĺhavá profesionálna činnosť (vyžadujúca veľkú mieru trpezlivosti a hlavne času), jej definitívny výsledok vždy ukrýva enormné množstvo neviditeľných, divákovi skrytých detailov procesu práce. Takáto náročnosť môže vyhovovať len naozaj fanaticky oddaným pracovníkom na tomto poli. Ľubomír Krátky nepochybne patril medzi ich kľúčových protagonistov. Zastávať túto pozíciu mu vo veľkej miere umožnila jeho povaha, mentálne nastavenie, charakterizované rozvážnosťou a premýšľavosťou, prívetivosťou a pohodovosťou. Šľachtila ho skromnosť a nenápadnosť, zostával vedome v pozadí, skrytý pred publikom, zapísaný iba na poslednej strane – v tiráži kníh.
E
Emócie zakódované do typografie, ktoré dokážu vyvolať reakciu v mysli diváka, sú podmienené a spočívajú jedine v dokonalej harmónii a účelnosti, elegantnosti a vyváženosti všetkých použitých elementov pri komponovaní obrazca sadzby. Kľúčovým elementom každej knihy by mala byť sila optického účinku sadzby na dvojstranách. Vnímam, že Krátky toto vysoké umenie koncepčne a formálne, permanentne a trpezlivo vyvažoval do delikátnej rovnováhy. Rešpektujúc pritom tematické odlišnosti jednotlivých titulov. Sám o tom hovoril: „Knižná typografia je najkomplexnejšie dielo typografie. Typografia sa stala podstatou existencie knihy a jej výtvarného vzhľadu. Ak je kniha dokonalý estetický výtvor, ktorý odzrkadľuje i duchovnú atmosféru knižného diela, potom je dosiahnutý požadovaný cieľ.“3
F
Fenomén písma a knihy je mnohovrstevnatá téma, ktorá Krátkeho celý život vrcholne zaujímala4. Faktom je, že jeho systémová práca s krásnym písmom, tvorba komplexného, harmonického, umeleckého knižného artefaktu má tektoniku stavebnej konštrukcie. Jeho knihy môžeme vnímať ako malé architektúry, ktorými postupne vytváral jednotlivé prvky veľkej stavby života – akejsi súkromnej pyramídy (ktorú si v živote stavia zo svojej práce každý tvorca), ktorá sa v šťastnom prípade možno zavŕši posledným kameňom na vrchole stavby. Jeho tvorba je jedným z najvýznamnejších počinov v dejinách československej a slovenskej typografie, dôstojným spoločníkom diel vynikajúcich tvorcov histórie (napr. Karel Dyrynk, Method Kaláb, Karel Teige, František Muzika, Olřich Hlavsa, Josef Týfa). Venoval enormné úsilie tomu, aby dosiahol prirodzenosť a podmanivú rytmiku typografickej skladby, užitočnosť, priamočiarosť, prostotu a účelnosť geometrickej proporcie dvojstrán, pevnosť, pôvab a hravosť kompozície. Preto, aby uľahčil a spríjemnil komunikáciu. Lebo knižná tvorba je vždy o službe čitateľovi a vytvorení bezproblémovej komunikácie, ale na úrovni svojej doby. Krátky prostredníctvom klasických nástrojov typografie, ktorej základné pravidlá pochádzajú ešte z obdobia renesancie, dokázal objavovať nové, dovtedy neznáme kanály modernej medziľudskej komunikácie. Svojou harmonickou tvorbou, ktorá prezrádza jeho bravúrne technické znalosti odboru, prirodzené narábanie s prvkami abecedy, čiarou a plochou, typografiou a ilustráciou, vzbudil rešpekt a dal o sebe výrazne vedieť doma i v zahraničí. V priebehu času, ktorý mu bol vymedzený, sa z neho stal veľký majster knižnej tvorby.
G
Grafický dizajn a vlastne celá široká oblasť vizuálnej komunikácie je papierovým zrkadlom svojej doby, som o tom presvedčený. Dvadsiate storočie bolo po veľmi dlhej technologickej ustálenosti, nemennosti až nehybnosti typografickej profesie ukážkou totálnej, radikálnej zmeny. Krátky teda musel počas svojej profesionálnej kariéry okrem riešenia tvorivých problémov zažiť, prekonať a absorbovať najväčšiu revolúciu v oblasti knižnej tvorby od čias vynálezcu kníhtlače Johanna Gutenberga (cca 1400 – 1468), čo je pre dnešnú digitálnu generáciu grafikov takmer nemožné pochopiť. V začiatkoch Krátkeho činnosti bola technológia globálneho typografického systému založená ešte stále na kovovej sadzbe a technike tlače z výšky: kníhtlače. V priebehu šesťdesiatych až sedemdesiatych rokov sa postupne presadil systém fotosadzby a tlače z plochy: ofsetu. V deväťdesiatych rokoch nastal definitívny zlom: nástup počítačovej typografie a technológia digitálnej tlače. Všetky tieto mimoriadne náročné výzvy, ktoré neustále od základu menili techniku prípravy knižnej sadzby a systém navrhovania grafiky, prijímal ako impulzy v tvorbe, zvládol ich so cťou, reagoval na úrovni suverénneho tvorcu. Dokázal v každej z troch technológií zanechať výrazné, neprehliadnuteľné stopy. Extrémne metamorfózy typografickej praxe mu dali v komplikovanom svete 20. storočia do rúk nástroj, s ktorým mohol žiť plnohodnotný život.
Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2022 na s. 68
Predaj časopisu Designum
- Krátky, Ľubomír: Úvahy a texty. https://lubomirkratky.sk
- Hlavsa, Oldřich: Co je typografie? Nové knihy, príloha 3, 1987, s.17.
- Krátky, Ľubomír (pozn. 1).
- Pozri aj Ďurík, Peter: Knihy, ktoré nezostarnú. Designum, 2018, roč. 24, č. 4, s. 52 – 61.