Najnovšie správy
Krásne Vianoce vám praje SCD
Čo všetko sme stihli v Slovenskom centre dizajnu za uplynulý rok?
Knižnica dizajnu – otváracie hodiny pred Vianocami
Kniha mesiaca December
Newsletter
Výstavy
Blühová 120
Milan Knížák veci na stôl!!!
Akcie
Model Young Package 2024
Súťaž o vytvorenie loga a sloganu obce Slovenská Ľupča
Výzva na novú vizuálnu identitu Nového Mesta
Dielo dizajnu
Štěpán Pala: pohár Veža zo súboru Šachové poháre, 1975.
Výber posledného diela mesiaca v roku 2024 pripadol na prácu sklárskeho výtvarníka Štěpána Palu, ktorý 15. decembra oslávil jubilejné 80. narodeniny. Pala po absolvovaní štúdia u Václava Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1974) začal pracovať ako umelec v slobodnom povolaní. Tvorí predovšetkým sklené sochy a plastiky, v ktorých sa odráža jeho záujem o matematiku, geometriu, abstrakciu, priestor a dôraz kladie na optické vlastnosti skloviny. Rozmerové i farebné variácie jednotlivých diel rozvíja v tematických cykloch zväčša naviazaných práve na matematické rovnice a vzorce. Okrem toho sa ešte v období po polovici 70. rokov 20. storočia venoval aj tvorbe návrhov interiérových svietidiel a osvetľovacích sústav do hotelov či iných verejných priestorov. V tomto období vzniklo aj niekoľko Palových nápojových súborov, okrem iných napríklad Šachové poháre (1975), ktorých zhrubnuté dno je brúsené tak, aby jeho podoba slúžila ako indikátor smerovania pohybu danej figúrky.
Osobnosti dizajnu
Marián Čunderlík
Marián Čunderlík začal v roku 1946 študovať na Pedagogickej fakulte v Bratislave u Jána Mudrocha. Neskôr prešiel na Vysokú školu výtvarných umení, kde študoval u Ľudovíta Fullu až do Fullovho odchodu z VŠVU v roku 1952. Čunderlík oficiálne absolvoval v roku 1953. Od ukončenia vojenskej služby až do smrti bol v slobodnom povolaní. Zomrel za nevyjasnených okolností v roku 1983. Marián Čunderlík bol predovšetkým maliar a grafik. Na začiatku šesťdesiatych rokov sa zúčastňoval neoficiálnych ateliérových výstav – Konfrontácií. Patril ku kľúčovým predstaviteľom informelu na Slovensku a venoval sa aj monumentálnej tvorbe. Popri svojej voľnej tvorbe ilustroval, navrhoval plagáty, knižné obálky a aj drobnú grafiku. Princípy svojej voľnej tvorby uplatnil aj v úžitkovej grafike - dominantná je uňho štruktúra tvorená kombináciou rastru, maľby a niekedy aj maliarskeho gesta. Z nej sa vynárajú figurálne motívy alebo písmo, s ktorým pracoval voľne. Zdroj: Ľubomír Longauer a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku (Začalo sa to Cyrilom a Metodom), Slovart – VŠVU, Bratislava 2017.