Najnovšie správy
Zmeny otváracích hodín Knižnice dizajnu a Čitárne dizajnu
Múzeum dizajnu bude 4. - 6. septembra zatvorené
Dizajn v číslach za rok 2025
Múzeum dizajnu bude 28. a 29. augusta zatvorené
Newsletter
Výstavy
Výstava "Ich bekomme es nicht aus dem Kopf" vo Viedni
Letná výstava v Múzeu dizajnu
FÓRUM DIZAJNU 2026. Noví materialisti
Akcie
ZOBRAZIŤ VIAC / Interiéry a výstavný dizajn Vojtecha Vilhana
UVEDENIE KOLEKCIE RIEKA
Noc múzeí a galérií v Slovenskom múzeu dizajnu
Dielo dizajnu
Čajník, šálka a cukornička, Juraj Mihalík, 1990 - 1999
Čajová súprava pozostávajúca z čajníka, šálky a cukorničky je charakteristická sploštením tvarov a „rozhýbanými“ obrysovými krivkami, čím sa hlási k postmoderným tendenciám, ktoré spochybňujú modernistickú priamočiaru funkčnosť a serióznosť. Objekty pútajú tiež glazúrou s bielym podkladom a s čiernymi pruhmi na tele v kombinácii s oranžovou listrovou glazúrou na zobáčiku, uchu a úchytke vrchnáku. Práca s kontrastmi farieb a optickou ilúziou dekoru posúva súpravu z roviny bežného stolového servisu do polohy vizuálneho objektu. Tvorba Juraja Mihalíka sa vo všeobecnosti vyznačuje postmoderným charakterom a vedomou prácou s iróniou, nadsádzkou a prvkami gýča. Jeho keramické objekty sa výrazne odlišujú od súdobej československej produkcie hravosťou formy, výraznou farebnosťou a experimentálnym tvaroslovím. Úžitkové predmety v jeho podaní nadobúdajú charakter autonómnych výtvarných objektov. Juraj Mihalík študoval na Akadémii výtvarných umení v Krakove a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Rudolfa Pribiša. Po politicky motivovanom zákaze sochárskej činnosti v roku 1983 sa začal systematicky venovať keramike. V rokoch 1989 – 1999 zaznamenala jeho tvorba pod značkou ART4 výrazný medzinárodný úspech; vzniklo približne päťsto návrhov, ktoré sa distribuovali aj mimo Československa. Kolekciu je možné vidieť v expozícii dizajn.sk - Dejiny, súčasnosť a budúcnosť slovenského dizajnu v Múzeu dizajnu na Kollárovom nám. 10 v Bratislave
Osobnosti dizajnu
Julie Kováčiková Horová
Julie Horová, významná osobnosť česko-slovenskej keramiky, sa pre štúdium keramiky rozhodla až tesne pred prijímacími pohovormi na VŠUP v Prahe. Podmienky na keramickú tvorbu v čase nástupu Horovej na štúdium v roku 1923, neboli v Československu ideálne. Paradoxne, práve na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe nemal umelecký priemysel tú správnu popularitu. Ašpiranti na štúdium prišli na školu so zámerom stať sa umelcami s veľkým „U“ – sochármi a maliarmi. Disciplíny umeleckého priemyslu boli prenechané tým „menej nadaným“. No mladá Julie Horová videla situáciu inak – napriek dobovým predsudkom si zvolila keramiku – rozpoznala, že práve hlina jej umožňuje uplatniť rovnako sochárske aj maliarske zručnosti. Cestou zvyšovania reputácie keramiky sa napokon uberala celoživotne. Podobne ako u iných autorov orientovaných na prácu s hlinou, aj Horovej tvorbou vedú dve rovnocenné konštantné línie – úžitková a sochárska. Hlina ako médium je sprostredkovateľom určitej ambivalentnosti, ktorá so sebou často prináša pozoruhodne široký záber výtvarného záujmu, ako aj vzájomné prestupovanie a ovplyvňovanie jednej línie tvorby s druhou a naopak.
Designum
Designum 2/2026
Designum 1/2026
Designum 4/2025
