Pozvánka na výstavu v Satelite. Ateliér Sklo VŠVU

Tento rozhovor s Patrikom Illom vznikol ešte počas prípravy výstavy ateliéru Sklo Vysokej školy výtvarných umení, ktorá bola otvorená 16. septembra v Galérii dizajnu Satelit. Jej názov Sklo VŠVU – časť prvá: dizajn napovedá, že po prezentácii študentských prác zameraných na dizajn a úžitkové umenie, bude nasledovať časť druhá, ktorá sa sústredí na voľné umenie. Obe tieto línie majú svoje zastúpenie v programe ateliéru, ktorý Patrik Illo, ktorý je autorom koncepcie a spolukurátorom výstavy, vedie už vyše desať rokov.

AP: Tvoj tvorivý profil je naozaj mnohovrstvový. Ako dizajnér máš silné väzby na priemyselnú výrobu, vo svojej umeleckej tvorbe uplatňuješ konceptuálne princípy, experimentuješ so sklárskymi technológiami a realizoval si aj výstavy v pozícii kurátora… Čo sa premietlo do tvojej koncepcie, s ktorou si prišiel na post vedúceho ateliéru?

PI: Zmysel nášho ateliéru určuje materiál sklo a tvorba, v ktorej je zastúpené, a to v rozpätí od umeleckých projektov až po priemyselnú výrobu. Je to teda odlišný prístup ako na iných katedrách VŠVU, kde je základná orientácia – vzdelávanie –  jasne určená: buď umelecké alebo priemyselné. Na začiatku som mal ambíciu vytvoriť viac konceptuálny ako materiálny ateliér, ale postupne som musel svoje zámery prispôsobiť realite. Študenti, ktorí prichádzajú do ateliéru sú rôzni, niektorí majú ambíciu robiť presahy do art dizajnu či venovať sa voľnému umeniu. Väčšinou ich však láka práca priamo s materiálom. Musím teda prihliadať na danosti a preferencie študentov, pracovať s nimi a snažiť sa ich rozvíjať.

AP: Aká je teda súčasná štruktúra výučby?

PI: Zaviedli sme s kolegami tri základné prakticko-teoretické predmety, ktoré v našom ateliéri dovtedy neboli týmto spôsobom rozdelené. Brúsené a tavené sklo vedie Milan Opálka; realizuje sa v školských dielňach vybavených strojmi a základnými technológiami. Druhý predmet vedie Palo Macho, je zameraný na aplikované technológie, čo umožňuje riešiť umelecké projekty, najmä maľbu na sklo. Potom je to fúkané sklo – spojené často so semestrálnou témou realizovanou v sklárni. Študenti, ktorí u nás študujú, s prácou v sklárni väčšinou nemajú žiadnu predchádzajúcu skúsenosť. Musia si to vyskúšať, máme však málo času na to, aby sa sami naučili fúkať, mali by teda získať aspoň predstavu o možnostiach tejto technológie. 

Základom výučby sú klasické technológie, ktoré vychádzajú z potrieb priemyslu a tradícií nášho regiónu, ale rovnako sú inšpiratívnym východiskom pre voľnú tvorbu. Z tohto hľadiska je zaujímavé zmieniť fakt, že najširšie uplatnenie vo voľnej tvorbe majú u nás technológie spojené s výrobou taveného a brúseného skla a menej už fúkaného skla, hoci aj v tejto oblasti vznikli vynikajúce diela, napríklad od Ľubomíra Blechu.

AP: Obe základné línie prístupu k tvorbe so sklom sa teda v ateliéri môžu rozvíjať. S akými predstavami prichádzajú študenti?

PI: Samozrejme, že niektorí študenti  inklinujú viac k voľnej tvorbe, iní k dizajnu. Bakalársky program je však nastavený tak, aby pracovali s obomi prístupmi. Bakalár musí predovšetkým poznávať technológie – aby sa ako tvorca počas štúdia našiel. Musí získať technologické základy a overiť si určité postupy tvorivej práce, čo je rovnako potrebné pre dizajnérov ako aj  pre tých, ktorí smerujú k voľnej tvorbe. Študijný program umožňuje práve toto hľadanie, počas ktorého by mal absolvent dospieť k tomu, či chce tvoriť ako voľný umelec alebo dizajnér. 

AP: Zameriavaš sa rovnako na voľnú tvorbu aj dizajn. Ako vedieš študentov k dizajnu, aby vedeli navrhovať úžitkové predmety? Je to  priamočiare? 

PI: Mojou ambíciou je, aby študenti počas jedného roka pochopili, o čom je navrhovaný predmet, aká je jeho funkcia, aký je jeho vzťah k technológii. Čo to znamená vytvoriť predmet v danom čase, priestore a vo vzťahu k minulosti i budúcnosti, teda veľmi globálne. Vediem ich k tomu, aby uvažovali o predmetoch ako takých. Reálne sklenených úžitkových predmetov nie je veľa typov: pohár, váza, misa… v tom sa dá ľahko zorientovať. Ale cieľom má byť hľadanie ich podstaty, zodpovedať si otázky, prečo by mali vzniknúť, v čom je ich nová hodnota. Ide o vedenie študenta – aj ten, pre ktorého je dôležitejšie remeslo než koncept, dokáže priniesť nové idey. Aj „remeslom“ – teda sústredením sa na prácu s materiálom a technológiami – sa dá dosiahnuť výborný výsledok. A naopak.

AP: V študijnom procese vášho ateliéru sú dôležité semestrálne zadania. Ako sú formulované, kde sa realizujú?

PI: Zadania nikdy neurčujú, či má študent riešiť projekt z oblasti priemyselnej alebo voľnej tvorby. Vždy to má byť trochu výskum, aký to je predmet, čo s ním súvisí, čo by mal komunikovať, aký má vzťah k technológii, ergonómii, telu, histórii… Pre úžitkovú tvorbu platí, že je silno prepojená s technologickými možnosťami sklárne, kde sa projekt realizuje. Tie sú pre každú skláreň špecifické, zároveň sú dostupné technológie spojené aj s konkrétnymi obmedzeniami. Každá skláreň má svoju efektívnu výrobu a špecializácie, ktoré študent musí prijať a hľadať v nich nové podnety, limity sklárne sú zároveň výzvou pre autorovu kreativitu. Súčasťou komunikácie v rámci projektu je teda aj technologická časť, nielen ideová. Zámer musí zodpovedať tomu, čo podmienky sklárne umožnia zrealizovať, projekt je postavený na poznaní materiálov a výrobných postupov. Napríklad v sklárni v Lednických Rovniach vedia urobiť ťahanú nohu, ale nedokážu rozmernejšie veci,  v českých sklárňach sú iné možnosti, nevedia síce tak dokonalé ťahané hladké kalíšky, ale tamojší sklári ovládajú široké spektrom hutníckych technológií a postupov tvarovania. 

AP: Ktoré z posledných tém považuješ za zvlášť úspešné? 

PI: Projekty, ktorých výsledky predstavujeme na výstave, charakterizujú ako pristupujeme k riešeniam, ako i spôsob uvažovania o predmete. Ako som už spomínal, väčšina súčasných študentov nemá predchádzajúcu skúsenosť s akoukoľvek sklárskou technológiou, hoci v prvých rokoch môjho pôsobenia na VŠVU k nám nastupovali aj absolventi sklárskej školy v Lednických Rovniach a na ich prístupe k štúdiu sa to odrazilo. 

Napríklad téma Dievča pre všetko znie kontroverzne, ale jej cieľom bolo pretaviť viac funkcií do univerzálneho predmetu. Študent Peter Ďuriš v prvom semestri reagoval vytvorením dvoch tvarov pohárov, ktoré sa vďaka magnetu dali spojiť. Dva tvary ponúkli tri funkcie. Technologický experiment si skúsil v neskoršom ročníku v téme Stretneme sa včera. Veľa sme hovorili o tejto abstraktnej myšlienke, o tom, čo spája minulosť a budúcnosť, čo zobrať z minulosti, aby to fungovalo v budúcnosti. Peter fúkal sklovinu do staršieho pohára, ktorého sklovina rozpraskala a na novom vyfúknutom tvare vytvorila osobitý dekor, takže staré sa stalo dekorom nového. Z aktuálnych prác je na výstave  diplomová práca Igora Kováča. Ukazuje cestu, ako môže byť technologický prístup k tvorbe rovnocenný s konceptuálnym uvažovaním. Igor vytvoril alternatívu brúsenej vázy, čitateľný tvar s autorským spôsobom dekorovania skla. Túto techniku vyvinul počas štúdia už s víziou uplatnenia vlastnej tvorby v praxi. Samozrejme, mohol by som spomenúť viacero vydarených projektov od našich študentov, viaceré výborné práce vytvorili aj študenti, ktorí u nás absolvovali semestrálnu stáž v rámci programu Erasmus. Prístupy autorov sú rôzne, či už sa opierajú o univerzálnu geometriu, svoje vlastné emocionálne vnímanie reality, mieru znalosti a skúsenosti s technológiami… podstatné je, aby sa prejavila ich individualita a schopnosť výtvarného vyjadrenia.

AP: S akými znalosťami a nadobudnutými zručnosťami opúšťajú vaši absolventi školu?

PI: Mimoriadne dôležité je, aby študent, čo prejde týmto ateliérom, vedel využiť znalosť technológie, aby ho nelimitovala, aby mu dala profesijnú výhodu oproti iným umelcom a dizajnérom. Môžu byť dva pohľady na problém dizajnérov, ktorí neovládajú technológiu, pozitívny aj negatívny. Pozitívny je ten, že dizajnér nie je limitovaný vo svojej predstave, môže prísť na niečo neštandardné, čo od technológie bude požadovať. Na druhej strane to však môže viesť k nereálnym zámerom, ktoré nezodpovedajú možnostiam tvarovania v sklárni.

AP: Realizácia študijného programu sa nezaobíde bez spolupráce s priemyslom. S kým spolupracujete a prečo sú dôležité tieto skúsenosti?

PI: Máme dvoch hlavných partnerov, s ktorými dlhodobo spolupracujeme – je to skláreň Rona v Lednických Rovniach, kde pravidelne realizujeme semestrálne zadania, alebo sa tam vytvárajú polotovary pre ďalšie spracovanie v školských dielňach. Druhým je Spoločnosť Kováč z Dubnice nad Váhom, kde sme realizovali už niekoľko projektov s tabuľovým sklom. 

Pre študentov je práca v externom prostredí sklárni veľmi cenná. Získavajú kontakty s reálnym výrobcom, nadobúdajú komunikačné skúsenosti v autentickom prostredí s remeselníkmi, technológmi. 

AP: Ako dokážeš skĺbiť ten rozsah práce, ktorý robíš?

PI: Osobne preferujem klasickú šablónu práce dizajnéra – on je ten, čo projekt navrhne a výrobca ho vyrobí. Samozrejme, nie je to také jednoduché, ako to vyzerá. Je za tým veľa komunikácie – konzultácií, manažovania, často aj presviedčania… Veľmi podobnú schému používam aj vo voľnej tvorbe – veľkú časť mojich projektov realizuje niekto iný. Mojím hlavným vyjadrovacím médiom je kresba rukou alebo na počítači. Dôležité je to, že súčasťou môjho navrhovania je aj znalosť technológie. Ale musel som sa naučiť, kedy to praktické, ale v určitom momente obmedzujúce uvažovanie, musím vedieť „vypnúť“ a ponechať riešenie na technológov, alebo priamo v sklárni na remeselníkov. Niekedy pritom vznikajú postupy až na hranici patentu. Dôležité je, aby zafungovala chémia medzi dizajnérom a remeselníkom, aby medzi nami existoval vzájomný rešpekt, lebo ja by som to bez nich nedal, a ich samých by také riešenie rovnako nenapadlo. Ak sa podarí vytvoriť dobrú tímovú spoluprácu, výsledky sú výborné…

Sklo VŠVU časť prvá: dizajn

Miesto: Galéria dizajnu Satelit, Hurbanove kasárne, Kollárovo nám. 10, Bratislava
Otvorené od stredy do nedele 14.00 – 18.00 
Trvanie: 17. september – 29. október 2021 
Vernisáž: 16. september 18.00

Kurátori: Adriena Pekárová, Patrik Illo
Architektúra výstavy: Michal Illo, Patrik Illo
Grafické riešenie: Peter Nosáľ

Pedagógovia: Patrik Illo, Palo Macho, Milan Opálka
Zoznam vystavujúcich študentov: Filip Plačko, Peter Ďuriš, Lucia Regásková, Jozef Gabriš, Marta Vjatráková-Matejková, Daria Popolitova (Estónsko), Aleksandra Stencel (Poľsko), Patrick Huth (Nemecko), Štefan Nosko, Núria Bondarenko (Španielsko), Aleksandra Satlawa (Poľsko), Patrícia Šichmanová, Igor Kováč, Lenka Husárková-Skalická (Česká republika), Malgorzata Koneczna (Poľsko), Kristína Ligačová, Katarína Pozorová, Dominik Pirháč, Petra Molnárová, Zuzana Kováčiková, Ján Barkóci