Výstavná bodka za Žijeme lidsky?

„Žijeme lidsky?“ pýta sa aktuálna výstava v Umeleckopriemyselnom múzeu v Prahe venovaná pôsobeniu Svazu československého díla (SČSD) v rokoch 1914 až 1948. UPM tak nadväzuje na svoj dlhodobý výskumný program postupne zmapovať inštitúcie dizajnu v Česku, pričom tentoraz sa zameriava na jednu z kľúčových organizácií v oblasti bývania.

Žijeme lidsky? Svaz československého díla 1914 – 1948, hnutí za reformu bydlení
Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe
5. 2024 – 15. 9. 2024
Kurátorka výstavy: Iva Knobloch
Architekt: Josef Tomšej
Grafický dizajn: Štěpán Malovec a Kristina Ambrozová

Názov výstavy vychádza z citátu dlhoročného predsedu SČSD Pavla Janáka a dokonale vystihuje úsilie jeho členov docieliť v podmienkach novej, demokratickej republiky zásadnú reformu bytovej kultúry. Napriek nepopierateľnému vplyvu zväzu a jeho významu pre formovanie dizajnu v Česku a na Slovensku neboli jeho aktivity doteraz komplexne preskúmané. Výstava Žijeme lidsky? Svaz československého díla 1914 – 1948, hnutí za reformu bydlení tak vôbec prvýkrát predstavuje tridsaťročnú činnosť tejto dôležitej inštitúcie, ktorá svojho času združovala významné osobnosti, školy, múzeá a výrobcov naprieč celým Československom.

Svaz československého díla

Svaz českého díla bol založený v roku 1914 v Prahe podľa vzoru nemeckého Werkbundu a v roku 1920 obnovený v novovzniknutej Československej republike ako Svaz československého díla. Jeho hlavným poslaním bolo združovať a prepájať výtvarníkov, inštitúcie a výrobcov zameraných na oblasť bývania, povzbudzovať v nich zmysel pre estetickú a technickú hodnotu výrobku a dosiahnuť tak zušľachtenie domácej produkcie. To všetko, prirodzene, v duchu modernej doby. Taká rozsiahla reforma celého odvetvia si vyžadovala množstvo rôznorodých osvetových aktivít: od reprezentatívnych výstav doma i v zahraničí, súťaží a prednášok, cez štipendiá pre výtvarníkov a študentov vo výrobných podnikoch, až po publicistickú činnosť. Vrchol jeho aktivít predstavovala stavebná činnosť, najmä výstavba vzorovej kolónie Baba v Prahe (1932) a Dom umeleckého priemyslu v Prahe (1936).

Svoj dosah zväz rozširoval zakladaním pobočiek po celej republike, napríklad aj v Bratislave. V druhej polovici tridsiatych rokov bola jeho činnosť poznačená hospodárskou krízou, neskôr rozpadom republiky a vypuknutím vojny. Aj napriek mimoriadne komplikovanej situácii pokračoval vo svojich aktivitách až do roku 1948, kedy sa zlúčil s ÚĽUVom. Počas svojej tridsaťročnej existencie zväz spolupracoval s niekoľkými generáciami významných českých výtvarníkov, ktorí proti meštiackemu vkusu sprvu stavali národný štýl, neskôr medzinárodný funkcionalizmus. V počiatočnej fáze ho ovplyvnili osobnosti ako Pavel Janák, František Kysela či Josef Gočár, v neskoršom období výrazní predstavitelia funkcionalizmu ako Ladislav Sutnar, Jindřich Halabala, František Zelenka či Jan E. Koula. Demokratickému zameraniu SČSD zodpovedala aj skutočnosť, že v ňom nachádzali možnosť na sebarealizáciu mnohé výtvarníčky, okrem iných Helena Johnová, Minka Podhájská, Marie Tainitzerová či Hana Kučerová-Záveská.

Od národného štýlu k funkcionalizmu

Z možných konceptov sa kurátorka Iva Knobloch rozhodla pre ten najserióznejší, avšak vzhľadom na komplexnosť témy a absentujúci archív inštitúcie aj najnáročnejší prístup. Výstava Žijeme lidsky? sa striktne zameriava na činnosť Svazu československého díla ako inštitúcie od jej vzniku až po zánik. V chronologickom slede tak výstava prevádza návštevníka najdôležitejšími projektmi zväzu, ako aj meniacim sa diskurzom o podstate moderného bývania, ktorý vo vnútri SČSD prebiehal počas celej jeho existencie. Zodpovedá tomu aj členenie výstavy do štyroch tematických okruhov. Tie korešpondujú so základnými míľnikmi v aktivitách i v ideovej orientácii zväzu a zároveň kopírujú výstavné priestory UPM. Prvá časť výstavy predstavuje medzinárodné kontexty a obdobné iniciatívy v Európe, keďže SČSD vznikol ako súčasť väčšieho reformného hnutia za lepšie bývanie. Jeho vzormi boli už existujúce spolky, konkrétne nemecký, rakúsky a švajčiarsky Werkbund, dôležitý zdroj inšpirácie predstavoval švédsky spolok Svenska Slöjdföreningen. Z prvej výstavnej sály návštevník prechádza do ďalšieho priestoru s názvom Ideální československý národní interiér 1918 – 1925, ktorý sa venuje koncepcii národného štýlu a jeho uplatneniu v rôznych typoch interiérov – od robotníckeho až po reprezentačný. Táto snaha o vytvorenie špecifického interiéru pre novú republiku, ktorý by vychádzal z tradičného remesla, dominovala činnosti zväzu v prvej polovici dvadsiatych rokov minulého storočia. Krok za krokom sa návštevník zoznamuje s pestrými dekoratívnymi interiérmi od školených výtvarníkov, až po československú expozíciu na medzinárodnej výstave v Paríži v roku 1925.

---

Celý článok nájdete v časopise Designum 3/2024 na s. 66. Viac informácií o predaji časopisu Designum.

Designum oslavuje tento rok 30. výročie svojho vzniku! Pri tejto príležitosti bola v Galérii dizajnu Satelit otvorená výstava a k prvému tohtoročnému číslu sme Vám pribalili malý darček v podobe zápisníka.