Český Bauhaus? Konferencia k jubileu Školy uměleckých řemesel v Brně

V dňoch 7. – 8. 11. 2024 sa v Domě umění města Brna konala konferencia venovaná príležitosti 100. výročia založenia tamojšej Školy uměleckých řemesel, ktorá dnes nesie názov Škola umění a designu. Škola uměleckých řemesel alebo aj ŠUŘka, ako býva skrátene označovaná, vznikla v roku 1924 z iniciatívy brnianskej Obchodnej a živnostenskej komory za účelom povznesenia regionálneho umeleckého priemyslu. Uskutočnená konferencia reflektovala nielen sto rokov fungovania tejto inštitúcie v kontextoch kultúry, politiky a priemyslu, ale ponúkla aj podnetnú diskusiu a vhľad do širších súvislostí (výskumu) moderného stredoeurópskeho umeleckopriemyselného školstva, ktorého neprekonateľný vzor predstavoval ešte donedávna nemecký Bauhaus.

„Zřiďte v Brně stavební školu podle Bauhausu!“¹ ozvalo sa koncom dvadsiatych rokov minulého storočia v nadpise anonymného príspevku v periodiku Výtvarné snahy. Na výzvu vzápätí reagoval aj najradikálnejší predstaviteľ českej avantgardy Karel Teige, ktorý iniciatívu so záujmom kvitoval.² V princípe išlo o návrh na spojenie stavebnej školy so Školou uměleckých řemesel v Brne s cieľom „vybudovati moderní školu pro bydlení po vzoru německé školy „Bauhaus“ v Dessavě.“³ Išlo o priamu reakciu na nedávne premiestnenie Bauhausu z Weimaru do novovybudovaných priestorov v Dessau, kde mala škola k dispozícii plne vybavené dielne a ponúkala školenie v širokej škále odborov pre uspokojenie všetkých výtvarných potrieb novej spoločnosti a konzumenta. Spojením stavebného učilišťa so Školou uměleckých řemesel v Brne malo dôjsť k vytvoreniu obdobnej inštitúcie s ponukou výučby v odvetviach od architektúry, interiéru, nábytku, textilu, reklamy, fotografie či aranžérstva a výstavnej architektúry, ktorých absolventi by boli schopní komplexne pokryť formovanie životného priestoru moderného človeka.

Brniansky Bauhaus tak, ako si ho želal Karel Teige, sa však nerealizoval. Namiesto neho ponúkala možnosť výtvarného vzdelania v metropole Moravy len samostatná Škola uměleckých řemesel, založená v podkroví Uměleckoprůmyslového muzea z iniciatívy tamojšej Obchodnej a živnostenskej komory, s cieľom pozdvihnutia výtvarnej úrovne lokálnej priemyselnej produkcie a víziou dopomôcť tým odbytu v meniacej sa spoločnosti mladého demokratického Československa. Od svojho založenia sa škola profilovala skôr konzervatívnejšími a tradičnými výtvarnými tendenciami v odboroch ako dekoratívna maľba, drobná plastika, drevorezba a grafika po vzore pražskej Uměleckoprůmyslové školy.⁴ Blízkosť ŠUŘ k pražskej UMPRUM, AVU ale aj viedenskej Kunstgewerbeschule vyplývala najmä zo zloženia jej pedagogického zboru, ktorý tvorili absolventi spomínaných škôl – ako Emanuel Hrbek, František Süsser či Václav Vokálek. Jednalo sa však o generáciu mladých výtvarníkov, ktorí vo výučbe zakrátko začali reflektovať dopyt po moderných propagačných odvetviach ako reklama, aranžérstvo výkladných skríň či fotografia. Koncom dvadsiatych rokov sa zbor rozrástol o ďalšie výrazné osobnosti súdobej výtvarnej kultúry ako keramikár Jan Lichtág s bohatou praxou vo francúzskych porcelánkach v Sévres a Limoges,  či uznávanú textilnú výtvarníčku Boženu Rothmayerovú Hornekovú známu predovšetkým pre jej reformný prístup k ženskému odevu založeného takmer výhradne na nohaviciach, pohodlí, variabilite a jednoduchosti. Škola v tom čase so svojimi produktmi, návrhmi a inštaláciami žala úspechy aj na mnohých veľtrhoch ako Výstava soudobé kultury (1928) či Výstava moderního obchodu (1929) a tešila sa oceneniam v zahraničí, ale aj spoluprácam s poprednými prvorepublikovými podnikmi.⁵

Od povznesenia lokálnej výtvarnej produkcie a priemyslu ku vzťahovej estetike

Prvý deň konferencie prezentovalo jedenásť domácich rečníkov príspevky týkajúce sa priamo histórie Školy uměleckých řemesel a širších súvislostí výtvarného vzdelávania na Morave. Tie vychádzali z práve prebiehajúceho výskumu ŠUŘ, ktorý by mal budúci rok vyvrcholiť veľkou retrospektívnou výstavou v Domě umění města Brna a odbornou publikáciou. V tomto bode sa patrí poukázať na zaujatosť autorky tohto komentára, ktorá je tiež súčasťou spomínaného tímu.

Ranný blok príspevkov bol zameraný na zložitú a len veľmi málo prebádanú časť dejín českého výtvarného, či umeleckopriemyselného školstva, a to na obdobie konca 19. a počiatky 20. storočia, kedy rozvoj tohto vzdelávania v regióne len začínal a dominovala mu nemecky hovoriaca majorita. Pozornosť bola venovaná najmä menšinovým témam aktuálneho umeleckohistorického bádania ako nemeckojazyčné výtvarné vzdelávanie v Brne (Tomáš Zapletal, Masarykova univerzita Brno) a vývoj priemyselných škôl pre ženy (Kateřina Kuthanová, Muzeum krajky Vamberk). Ďalej nasledovali príspevky k vybraným epizódam priamo z histórie ŠUŘ často z nových a osviežujúcich perspektív. Politické pozície osadenstva ŠUŘ v medzivojnovom Československu medzi progresívnou brnianskou ľavicou a tradičnou pravicou (Lada Hubatová-Vacková, UMPRUM Praha), cenzúra, spolupráce s priemyslom, spolkami a Svazom česko(slovenského) díla (Iva Knobloch, Uměleckoprůmyslové muzeum Praha), pedagogické pôsobenie osobností medzinárodného formátu ako Zdeněk Rossmann (Marta Sylvestrová, Moravská galerie Brno), ale aj aktivity v rámci Protektorátu Čechy a Morava boli vybranými témami do roku 1945. Popoludňajšie príspevky mapovali Školu uměleckých řemesel od druhej polovice 20. storočia až po súčasnosť. Poukázali napríklad na školský projekt AJDIVADLA, ktorý predstavoval nový formát bábkohereckého podujatia päťdesiatych rokov niekde medzi experimentálnou kočovnou scénou a komunistickou agitkou (Lada Hubatová-Vacková, UMPRUM Praha). Patričná pozornosť bola venovaná aj tvorbe a výučbovým metódam výrazných osobností školy ako textilnej výtvarníčky Inez Tuschnerovej (Andrea Březinová, Moravská galerie Brno), výtvarníka Dalibora Chatrného (Terezie Petišková, Dům umění města Brna), či pedagóga-experimentátora Igora Zhořa (Markéta Peringerová). Nebola vynechaná ani téma transformácie stredného školstva v osemdesiatych rokoch a jej neflexibilita pre umelecké školy (Veronika Rollová a Johana Lomová, UMPRUM Praha). Posledný výstup patril histórii osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, presnejšie generácii absolventov, z ktorých niekoľko sa stalo poprednými predstaviteľmi umeleckej tendencie tzv. vzťahovej estetiky (Vojtěch Märc, AVU Praha). Celodenný program zavŕšila perfomance s názvom Mysteria Contagion od absolventov ŠUŘ Blahoslava Rozbořila a Josefa Daňka.

Historické kontexty strednej Európy a perspektívy súčasnosti

Druhý deň patril výstupom približujúcim stredoeurópske kontexty umeleckopriemyselného školstva. Prvý príspevok sa zameriaval na Kunstgewerbeschule, ktorá rovnako ako neskôr ŠUŘ, bola založená pri Umeleckopriemyselnom múzeu (dnešný MAK) a predstavovala dôležitú inštitúciu v kontexte viedenskej secesie a modernizmu (Rainald Franz, MAK Viedeň). Viedne sa týkala aj ďalšia prednáška mapujúca možnosti výtvarného vzdelania žien v metropole Rakúsko-Uhorska, ktoré predstavovali mimo Kunstgewerbeschule aj Kunstschule für Frauen und Mädchen alebo spolok Wiener Frauenkunst (Megan Brandow-Faller, CUNY New York). Za veľmi podnetný považujem príspevok venovaný reformám umeleckopriemyselných škôl v období 1900-1930, v ktorom bolo deklarované, že Bauhaus bol len jednou z mnohých moderne orientovaných výtvarných škôl v stredoeurópskom kontexte (Alexandra Panzert), čo vzápätí potvrdila prednáška o Škole umeleckých remesiel a učňovských školách v Bratislave (Klára Prešnajderová, SCD Bratislava). Nový pohľad na politiku v kontexte školstva ponúkla rozprava k radikálnej politike na Bauhause a študentskej frakcii KOSTUFRA, ktorá organizovala ľavicovo orientovaných študujúcich (Wolfgang Thöner, Stiftung Bauhaus Dessau). Druhý konferenčný deň ukončil príspevok smerovaný k súčasným perspektívam praktického vzdelávania dizajnu a o aktivitách bakalárskeho programu Manual and Material Culture na New Design University v St. Pölten (Hans Stefan Moritsch a Julia Pintsuk-Christof, New Design University St. Pölten). Po nej nasledovala diskusia absolventov a pedagógov Strednej školy umění a designu v Brně (bývalá ŠUŘ), moderovaná pedagógom Akademie výtvarných umění v Prahe Vojtěchom Märcom, ktorí debatovali o súčasnej podobe, problémoch a výzvach v inštitúcii.

Potrebuje každá krajina svoj Bauhaus?

Veľká časť konferencie tak bola venovaná najmä reflexii histórie Školy uměleckých řemesel v kontextoch politiky, kultúry, praxe a českého, respektíve stredoeurópskeho umeleckopriemyselného vzdelávania. Široká škála príspevkov, ktoré uchopili nielen ŠUŘ v Brne, ale aj ďalšie školy vo Vroclave, Berlíne, Viedni a Bratislave z rôznych uhlov pohľadu dokázala, že vznik týchto vzdelávacích inštitúcií na prelome a v prvej polovici 20. storočia bola rozsiahla iniciatíva zacielená na kultiváciu lokálneho umeleckého priemyslu, pričom smerovala na špecifické regionálne potreby, rozsah a odvetvia. V prípade ŠUŘ v Brne išlo o mimoriadne významnú inštitúciu pre moravský kontext. Po dlhú dobu ako jediná česká výtvarná škola v Brne stimulovala lokálny výtvarný život a jej absolventi obsadzovali pozície dizajnérov, umelcov a kreatívcov v mnohých okolitých podnikoch, ateliéroch a dielňach, čím výrazným podielom prispeli k formovaniu tamojšej výtvarnej kultúry.

Priamy ekvivalent dessauského Bauhausu, ako si ho medzi mnohými žiadal aj Karel Teige, sa tak v medzivojnovom Brne nekonal. Avšak, ako dokázala konferencia v Domě umění města Brna uskutočnená k jubileu tejto významnej moravskej inštitúcie, to, či bola niektorá škola lokálnym Bauhausom alebo nie, už dávno nie je výlučným meradlom ani zaujímavosti, ani kvality. 

---

1. Anonym, Zřiďte v Brně stavební školu podle „Bauhausu“!, Výtvarné snahy, roč. 20, č. 1, 1928-1929, s. 11-12. ↩︎
2. Karel Teige, Pokus o český Bauhaus, Rozpravy Aventina, roč. 10, č. 4, 1928, s. 41. ↩︎
3. Viď Anonym (pozn. č. 1), s. 11. ↩︎
4. Výroční zpráva soukromé odborné školy uměleckých řemesel Obchodní a živnostenské komory v Brně 1925, s. 8-9. ↩︎
5. Výroční zpráva soukromé odborné školy uměleckých řemesel Obchodní a živnostenské komory v Brně 1928-1929, s. 6. ↩︎