Z múzea: Imro Vysočan – monumentalista zo zbierok SMD

Imrich Vysočan (*23.9.1924 -✝9.11.1994) bol slovenský výtvarník, venoval sa monumentálnej tvorbe v architektúre, voľnej maľbe, kresbe a grafike, karikatúre a ilustrácii. Do zbierok Slovenského múzea dizajnu venovala jeho dcéra veľkú časť pozostalosti zameranú na úžitkovú a monumentálnu tvorbu, obsahujúcu množstvo originálnych návrhov, fotografií, dokumentácie a faktografie. (1)

Imrich Vysočan pochádzal z Prievidze, v rokoch 1944 až 1948 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská technická univerzita) v Bratislave u profesorov Jána Mudrocha, Gustáva Mallého, Dezidera Millyho a Jozefa Kostku. Po ukončení štúdia v roku 1948 sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska a krátko pedagogicky pôsobil na gymnáziu v Myjave. V rámci svojej ranej výtvarnej tvorby (t.j. koniec štyridsiatych a päťdesiate roky 20. storočia) sa okrem voľnej grafiky, kresby a maľby venoval kresleniu karikatúr do časopisu Roháč²,  ilustrovaniu do kníh a detských časopisov Zornička a Ohník. Taktiež realizoval kresby do niekoľkých filmových rozprávok pre deti (napríklad Janko Polienko, Braček Jelenček, Mechúrik Koščúrik a iné). V rokoch 1952 až 1955 pôsobil aj ako odborný asistent profesora Petra Matejku na Katedre monumentálneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. V roku 1962 získal docentúru na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde pôsobil do roku 1975 na Ústave kreslenia a modelovania. Od roku 1948 pravidelne vystavoval na viacerých samostatných i skupinových výstavách v Československu a v zahraničí na skupinových výstavách (napríklad v Moskve, Štokholme, Kyjeve, Drážďanoch či Krakove). Absolvoval aj študijné pobyty v Juhoslávii, Francúzsku, Rumunsku, Nemecku, Taliansku či Sovietskom zväze.³    

Svoje kresliarske a maliarske zručnosti Vysočan naplno využil pri navrhovaní výtvarných diel vo verejnom priestore a v architektúre. Práve táto oblasť sa stala nosnou v jeho tvorbe a intenzívne sa jej venoval v rokoch 1958 až 1975. Zanechal po sebe vyše tridsať realizovaných diel v technikách ako sgrafito, kamenná, keramická a sklenená mozaika, leptané a matované sklo či betónový reliéf. ⁴ Väčšina je/bola roztrúsená v obciach a mestách západného Slovenska na budovách obytných domov, ubytovacích zariadení, škôl, železničných staníc, nákupných stredísk, fabrík či administratívnych budov. Vysočanove diela nájdeme tiež aj v Poprade, Veľkých Kapušanoch či Dudinciach. Žiaľ, nie všetky zostali dodnes dobre, resp. vôbec zachované.    

Svoje prvé diela vo verejnom priestore navrhol Imrich Vysočan v roku 1958. Ako autorský kolektív sa spolu s kolegami-výtvarníkmi Alojzom Klimom a Deziderom Castiglionem zúčastnili súťaže na výtvarné doriešenie štyroch vonkajších obdĺžnikových stien vysunutých posluchární Strojníckej fakulty SVTŠ v Bratislave. Ich návrh so štylizovanými priemyselnými motívmi bol víťazný a realizovaný vo forme kamennej mozaiky, ktorá bola finálne aplikovaná na exteriérové steny v roku 1963.⁵ V tom istom roku Vysočan navrhol aj výtvarnú výzdobu fasád obytných domov na sídlisku Píly v Prievidzi. V technike sgrafito sa realizovalo dovedna tridsaťtri drobných viacfarebných rodinných, florálnych, zvieracích a prvomájových motívov. Boli umiestnené a aplikované vo vertikálnej línii medzi oknami troch domov č. 44, 46 a 66.⁶ V roku 1960 sa Imro Vysočan opäť v autorskej trojici s Alojzom Klimom a Deziderom Castiglionem zúčastnili súťaže na výtvarnú výzdobu areálu strahovského štadióna v Prahe pri príležitosti II. celoštátnej spartakiády a vyhrali I. cenu.⁷  

V nasledujúcich rokoch už Imrich Vysočan pracoval na svojich výtvarných návrhoch do architektúry ako solitérny výtvarník na priame zadanie. V roku 1961 pre kultúrny dom štátneho podniku Tatravagónka v Poprade navrhol sedem lineárnych motívov zobrazujúcich jednotlivé druhy umení (hudobné, dramatické, výtvarné aj šachové) na sedem sklenených panelov v interiéri, ktoré boli zrealizované v technike matovaného skla. V rokoch 1963-1964 zas vytvoril plošné priemyselné motívy na tému Ropa na deliacich sklenených stenách v hale hotela Slovnaft v Bratislave. Pri realizácii bola použitá technika obojstranne leptaného skla. Potom sa Vysočan vrátil od navrhovania motívov do priehľaných skiel späť k jednopohľadovým mozaikám, omietkam a reliéfom na stenách a fasádach. V roku 1964 navrhol dve výtvarné výzdoby na steny interiéru bratislavského hotela Krym – do priestoru recepcie spracoval tematickú kompozíciu s názvom Odpočinok a do priestoru kaviarne druhú kompozíciu Slnko.

V priebehu roka 1967 Vysočan vytvoril tri monumentálne diela pre základné školy. Navrhol niekoľko vertikálne orientovaných výtvarných kompozícií tematicky prepojených motívmi písem A a B, prírody, geometrie, slnka a flóry v základných farbách červenej, žltej a modrej. Dve z nich boli realizované na fasádach základnej školy v bratislavských Vajnoroch a v obci Sokolce na juhu Slovenska. Na základnej škole v obci Lúka nad Váhom bol zas tento motív realizovaný v interiéri použitím techniky sklenenej mozaiky. Neskôr ešte Imro Vysočan navrhol výtvarné diela pre ďalšie dve školy. V roku 1970 sa podľa jeho návrhu realizovali sklenené mozaiky s motívom slnka, lúky a prírody v horizontálnej kompozícii do priestoru jedálne základnej školy Pošeň v Bratislave. V roku 1971 zas vznikli sklenené mozaiky na tému Veda a Prírodné vedy v interiéri základnej školy Krasňany v Bratislave. Do areálu tejto školy navrhol aj exteriérový betónový reliéf na tému Príroda. Vysočan sa venoval aj výtvarnému dotvoreniu architektúry železničných staníc – spätne v roku 1967 výtvarne spracoval motív žriedla na fasádu stanice v Dudinciach, ktorý bol zrealizovaný v technike krájanej keramiky. V roku 1970 zas bol podľa jeho návrhu vyzdobený interiér vstupnej haly železničnej stanice v Chynoranoch sklenenou mozaikou s geometricko-železničiarskymi motívmi.

Imro Vysočan navrhol v roku 1968 sklenenú mozaiku témy Matka na fasádu a vstupný priestor Štátnej poisťovne v Topoľčanoch. O rok neskôr sa podieľal na výtvarnej realizácii dekoratívnych orientačných tabúľ v betóne a sklenenej mozaike na sídlisku Chrenová v Nitre (1969). Významnou, a žiaľ, už neexistujúcou Vysočanovou prácou z roku 1969 bola aj sklenená mozaika s geometrizovanými motívmi obilia, chmeľu, Bratislavského hradu a Dunaja na fasáde dnes už zbúraného bývalého pivovaru Stein na Legionárskej ulici v Bratislave. Spoluautorom tejto výzdoby bol jeho kolega Milan Gašpar.⁸ Koncom šesťdesiatych  a v prvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia Vysočan navrhoval aj farebné geometrické kompozície pre fasády a interiéry niekoľkých nákupných stredísk. V technike sklenenej mozaiky sa realizovali v nákupných strediskách vo Veľkom Mederi (vtedy Čalovo) a Dunajskej Strede (1969), v bratislavskej Vrakuni (1971), v Strekove a Dvoroch nad Žitavou (1974). Pre areál nákupného strediska v Zlatých Klasoch navrhol aj samostatne stojaci betónový pilier so sklenenou mozaikou s motívom obilia (1972). Ďalšiu exteriérovú betónovú plastiku s mozaikou, tentoraz s motívom slnka, navrhol Vysočan v roku 1972 pre sídlisko Váh v Šali. Pre trochu netradičného klienta, hydinársku farmu v Bodoku (neďaleko Topoľčian), navrhol v roku 1970 dve diela – sklenenú mozaiku na stenu budovy a betónový objekt do areálu. V obidvoch prípadoch pracoval s tematickými motívmi vajíčka a sliepky, ktoré spracoval do niekoľkých výtvarných kompozícií. K tejto téme sa vrátil ešte v roku 1972, keď navrhol exteriérovú plastiku z bieleho betónu s názvom Pomník vajíčku pre areál liaharenského podniku v Párovských Hájoch pri Nitre. Tento sedem a pol metrový pomník tvoril jeden pevný pilier s vyobrazením kompozície organických tvarov a dokonale vytvarovaného vajíčka. V roku 1973 Vysočan spracoval aj sklenenú a keramickú mozaiku do administratívnej budovy tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch na východe Slovenska. A poslednou monumentálnou výtvarnou prácou Imra Vysočana v architektúre boli výzdoby pre obchodný dom Jednota v Nových Zámkoch, vytvorené v roku 1975. Tu dostal za úlohu výtvarne doriešiť fasádu aj interiér. Na fasádu tohto obchodného domu navrhol kompozíciu prírodných a potravinárskych motívov, ktoré boli realizované vo forme hliníkového reliéfu. Do interiéru s totožnými obmenenými motívmi bola vytvorená sklenená mozaika a betónový reliéf. 

Imrich Vysočan sa počas svojich aktívnych rokov zúčastnil aj viacerých súťaží na výtvarné dotvorenie architektúry, ktoré však napokon neboli vybraté a zostali iba na papieri. Spolu s kolegami A. Klimom a D. Castiglionem sa ešte zúčastnili súťaží na výtvarný návrh pamätníka v Kremničke (1958), na výtvarné doriešenie hlavnej budovy Slovenskej akadémie vied v Bratislave (1963) a na výtvarnú výzdobu oblúkového telesa vyhliadkovej terasy v záhrade Na valech pri Pražskom hrade (1964).⁹ Samostatne sa Imro Vysočan zapojil aj do súťaže na výtvarné doriešenie interiéru hotelovej ubytovne v českom Havířove (1966).¹⁰

Rok 1975 predstavoval pre život a profesionálne pôsobenie Imricha Vysočana zlom, keď sa natrvalo presťahoval z Bratislavy do rodnej Prievidze. Zanechal tak aj svoju pedagogickú a zväzovo-spoločenskú činnosť. Výtvarne činný a aktívny bol aj naďalej, no monumentálnu tvorbu vymenil za komornejšiu voľnú maľbu a grafiku. Iba v roku 1977 bol ešte podľa jeho návrhu s názvom Hodnoty realizovaný tkaný gobelín na výzdobu interiéru Štátnej banky československej v Bratislave.¹¹ Až do konca svojho života Imro Vysočan aktívne tvoril a svoje diela pravidelne prezentoval na kolektívnych aj samostatných výstavách.  

V zbierkach Slovenského múzea dizajnu sa okrem dobovej fotografickej dokumentácie niektorých diel (sgrafitá na sídlisku Píly v Prievidzi, mozaiky na Strojníckej fakultej SVTŠ, hala hotela Slovnaft v Bratislave, sídlisko Váh v Šali a iné) nachádzajú aj Vysočanove originálne kreslené návrhy a skice pre väčšinu realizovaných diel: sgrafito pre sídlisko Píly v Prievidzi, výzdoba pre základné školy Vajnory, Sokolce, Lúka nad Váhom, Pošeň a Krasňany, výzdoba železničných staníc Dudince a Chynorany, mozaika Štátnej poisťovne v Topoľčanoch, výzdoba pre nákupné strediská Veľký Meder, Dunajská Streda, Strekov, Dvory nad Žitavou, Nové Zámky a Vrakuňa, objekt a mozaika pre hydinovú farmu v Bodoku, plastika pre sídlisko Váh v Šali či plastika Pomník vajíčku v Párovských Hájoch.  

---

1. Imrich Vysočan, katalóg výstavy, Slovenský fond výtvarných umení, Bratislava 1958.
2. Pozn.1
3. LUXOVÁ, Viera: Maľba v architektúre, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1989, s. 237.
4. Vyobrazenia na mozaikách pracujú konkrétne s témami využitia vodnej a atómovej energie, vesmírneho a priemyselného výskumu. KÁRA, Ľubor: Monumentálne diela strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave, in: Výtvarný život 5/1964, s. 172-177.  
5. Pozn. 1
6. Tamtiež.
7. Tamtiež.
8. Tamtiež.
9. Tamtiež.
10. LUXOVÁ, Viera: Maľba v architektúre, Slovenská akadémia vied, Bratislava 1989, s. 237.